Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník hovorí o situácii v SDKÚ-DS a možných východiskách z jej súčasného postavenia.
SDKÚ-DS zapĺňala pred letom svojimi vnútornými problémami prvé strany v spravodajstve novín. Teraz akoby to na chvíľu utíchlo.
Dúfam, že nielen na chvíľu. To, že sme zapĺňali prvé stránky novín nie vždy v pozitívnom svetle, zapríčinil chýbajúci integrujúci činiteľ. Keď sa to začalo uberať výrazne nesprávnym smerom, prišiel som s návrhom, aby poslanecký klub fungoval inak. Môžeme mať rôzne názory na to, kto by mal byť vo vedení, to nie je nenormálne, ale strana napriek tomu musí byť jednotný tím. Musia ju spájať názory na riešenie vecí a hodnotový základ, z ktorého riešenia vyrastajú. Strana musí stavať na hodnotách a presadzovať riešenia, ktoré z nich vychádzajú. Nie je na prvom mieste, kto je predseda, alebo podpredseda. Dôležité je, či strana pracuje v prospech svojich voličov. Od kedy som predsedom poslaneckého klubu, sa snažím takúto líniu presadzovať.
To znamená, že strane chýbal poslednú dobu tímový duch?
Áno a chýbal jej zjavne predseda poslaneckého klubu, ktorého sme nemali veľmi dlho. Keď ma v tejto funkcii vymenila Lucia Žitňanská, povedal som, že staré sa stretlo s novým a to staré zvíťazilo. Nebol som vtedy zrejme pochopený. To staré neznamená staré vekovo, alebo funkčne v politike. Ide o postoje a spôsob videnia veci. Staré v mojom ponímaní je neprinášať nové pohľady, neprispôsobovať sa vývinu vecí, nebyť kreatívny ale neustále len opakovať to, čo sa povedalo už pred desiatimi rokmi a brániť sa novým veciam a pohľadom. My však potrebujeme nové riešenia. Musíme ľuďom, voličom, prinášať nové a alternatívne riešenia. Svet sa neustále mení. Nemôžeme len otrocky opakovať to, čo sa vymyslelo už pred desiatimi rokmi, ale rozvíjať to. Stáť na rovnakých pevných ideových základoch, z ktorých ale vyrastajú variantné riešenia konkrétnych problémov. Musíme hlavne vnímať, čo občanov teraz trápi a prinášať riešenia ich každodenných problémov. Takú stranu potrebuje volič pravého stredu.
SDKÚ-DS v prinášaní riešení zastagnovala?
Určite z časti áno. Nemyslím si však, že sa to nedá zmeniť. Riešenia máme, diskutujeme o nich, aj keď to nejde vždy ľahko. Podstatné je, že SDKÚ-DS nemôže byť postavená len na sympatiách k jednotlivým osobám. To je súčasný trend v Slovenskej politike, ktorý ale vnáša do politiky nestabilitu a nevypočítateľnosť. Sympatie sa menia, osoby odchádzajú. My musíme byť stranou, ktorá je postavená na pevných hodnotách, na základe ktorých prinášame riešenia konkrétnych problémov. Potom nebude to najdôležitejšie, kto je práve teraz predseda, podpredseda. Naši voliči musia vždy vedieť, že nech by bol predsedom ktokoľvek, my obhajujeme vždy strednú triedu, ľudí, ktorí pracujú, ktorí sú normálnymi, bežnými občanmi, že sa staráme o to, aby ich štát nezdieral, aby mali čo najviac vlastných prostriedkov, ktoré si zarobili, aby ich štát neobťažoval byrokraciou, vysokými daňami a odvodmi ,a aby tu vládla spravodlivosť a sloboda, a aby tu nikto nebol nad zákonom.
Čo je ten nemenný základ?
Pevným hodnotovým základom je presadzovanie individuálnej a ekonomickej slobody a demokracie, pričom by som podčiarkol ekonomickú slobodu. Bez nej totiž nie je ani osobná sloboda. Keď hovoríme o demokracii, hovoríme aj o rešpektovaní názoru menšiny a jeho primeraného zastúpenia. Bez toho sa demokracia mení na tyraniu väčšiny. Do nášho hodnotového základu patrí zároveň úcta k tradičným hodnotám, k našej histórií, k vlastenectvu. Staviame na európskych kresťanských hodnotách a kultúre. Prioritou pre SDKÚ-DS je občan, ktorý stojí nad štátom. Štát mu má slúžiť, nie naopak. Štát mu má zabezpečiť dobré ekonomické prostredie, podmienky na život, na život jeho rodiny, výchovu detí, ale nemá mu vstupovať do života tam kde ho nepotrebuje. To sú istoty, ktoré ľudia potrebujú.
Hovoríte o kresťanských hodnotách, ale pri hlasovaní o novele ústavy za ochranu manželstva ste hlasovali len vy a Mikuláš Dzurinda.
Mnohí z našich poslancov by už hlasovali inak. Vtedy bolo treba prejaviť, že máme v sebe politický kompas. A to som urobil. V novele ústavy išlo o dve veci, ktoré sa účelovo spojili. Mali poslúžiť na politické ciele, ktorými bolo vylepšenie pozícii dvoch kandidátov v prezidentských voľbách. Išlo o Roberta Fica a Pavla Hrušovského. Tento zámer nevyšiel, občania ho prekukli, ale vlak bol rozbehnutý. Bolo povinnosťou zabojovať o zmenu navrhovaného zákona, o to, čo sme podporovali od začiatku, aby vážnosť manželstva bola povýšená do ústavnej roviny a zároveň, aby sa dosiahla skutočná očista súdnictva. Ukazuje sa každý deň, že očista súdnictva je dôležitá. Mnohí sudcovia sa agresívne bránia, aby bola skúmaná ich bezúhonnosť vo väzbe na kontakty so zločineckým prostredím a korupciu. To len dokazuje, že táto oblasť je prehnitá do veľkej hĺbky a zasluhuje si významnú očistu. Sudcovia nie sú nad zákon. Majú byť strážcami zákona. Súčasťou zákona je, že sudcovia nesmú byť korupční, že nesmú byť prepojení so zločinom. Nechápem ako to môže sudcom vadiť. Treba mať hodnotové ukotvenie a nemôžeme podliehať tomu, že keď to chcel presadiť Smer-SD, aj keď konal iba účelovo v záujme svojich predvolebných cieľov, tak budeme hlasovať proti. Bolo potrebné využiť túto situáciu a dosiahnuť zmenu ústavy , ktorá otvorila možnosti pre očistu súdnictva. Nemôžeme predsa meniť názor len preto, že s tým prišiel Smer-SD, aj keď z jeho strany to bola iba vypočítavá účelovosť.
