Prezídium SDKÚ-DS považuje za najlepšieho prezidentského kandidáta Ivetu Radičovú. Vy ste v čase hlasovania o tom na prezídiu neboli. Ako by ste hlasovali?
Nevedela som, že je zámer prijímať uznesenie tohto typu. Viem sa stotožniť s tým, že Iveta Radičová je veľmi populárna, ľudia ju majú radi a veľa ľudí si ju vie predstaviť ako prezidentku. V prvej kandidatúre som ju veľmi podporovala. Je to pozícia, ktorú by Iveta Radičová dokázala majstrovsky zvládnuť s nadhľadom a s odstupom od politických strán, ale pritom znalá politiky. Ale treba rešpektovať vôľu kandidáta. Vnímam ako sa vyjadruje na túto tému Iveta Radičová a z toho vychádzam. Považujem za normálne, keď o niekom uvažujem, že sa za ním vyberiem, spýtam sa ho ako to vidí. To považujem normálne ľudsky za slušné.
Čiže postup mal byť opačný? Najskôr sa porozprávať a potom ísť na bubon s vecou?
Považovala by som to za normálne, aj z takej prirodzenej úcty k Ivete Radičovej. Však to bola naša premiérka. Len tak by som mená nepoužívala.
Myslíte si, že takýto tlak ju nezlomí v jej rozhodnutí nekandidovať?
Neviem, neuvažujem o tom. Vnímam, čo Iveta Radičová hovorí. Nemám rada tieto špekulácie. Rešpektujem to, čo hovorí. Polemiky na túto tému vnímam skôr ako keby nikto nebral vážne jej slová a to sa mi veľmi nepáči. Pripadá mi to dehonestujúce.
Nemrhá tým SDKÚ trochu tak čas, keď sa vlastne dohaduje na kandidátovi, ktorý oznamuje, že kandidovať nechce. Nemalo by SDKÚ radšej ten čas využiť na to, aby hľadalo v iných vodách?
V prvom rade sú pred nami župné voľby. Od januára bude kľúčové venovať sa župným voľbám a pomerne rýchlo odpovedať na otázku, či je potenciál, aby sa tri alebo štyri stredopravé strany, ktoré tvorili predchádzajúcu vládu, dohodli na jednotnom postupe na celom Slovensku, alebo nie. Ak nie, tak treba pokračovať vo vyjednávaniach na úrovni krajov. Ale som presvedčená, že úspešná kandidatúra môže byť len vtedy, pokiaľ ten kto chce kandidovať, mal naozaj dostatočný časový priestor, aby sa kandidatúre venoval a oslovoval voličov. Existujúci župani majú komparatívnu výhodu. Má ju Pavol Frešo, lebo je župan a majú ju kandidáti strany Smer, kde väčšina z kandidátov sú županmi. Takže ak chce pravica voči nim postaviť niekoho relevantného, ktorý pôjde do solídneho rovnocenného súboja, tak ten človek musí mať dostatočný časový priestor, aby sa na kandidatúru pripravil a dokázal osloviť voličov. To je pre mňa dnes téma číslo jedna, na ktorú nie je veľa času. Pokiaľ ide o prezidenta, viem, že je to atraktívna téma. Ale si myslím, že tu nejaký časový priestor naozaj je. Viem, že by sme všetkých potešili, keby sme vedeli zajtra postaviť dobrého, relevantného kandidáta, za ktorým sa všetci zomkneme, všetky pravicové strany a dokážeme vzbudiť nádej u voličov. Ale evidentne to také ľahké nie je a evidentne Smer tiež taktizuje. Tak si myslím, že môžeme trošku strategicky počkať, môžeme sa rozprávať menej verejne a viacej potichu. To by tejto téme skôr prispelo. A aj k možnej dohode. Súkať kandidátov cez médiá, nie vždy prospieva dohode. Nehovoriac o tom, že treba zaujať postoje aj k tomu, že kandidát, ak má byť relevantný, tak naozaj musí mať aj podporu voličov. Treba nájsť spôsob ako reflektovať, čo si myslia stredopraví voliči.
KDH možno vychádza z inej alternatívy, že ak sa zjednotíte na jednom kandidátovi, tak ho prijmú aj voliči.
Absolútne rozumiem tomu, čo robí KDH, pretože KDH má kandidáta. Správanie KDH je absolútne pochopiteľné. Ale to neznamená, že je to výhodná pozícia pre všetky strany.
Myslíte, že Vaši voliči by nerešpektovali takýto výber a takúto dohodu na kandidátovi KDH?
Nevylučujem kandidáta KDH. Ja si len myslím, že bolo by dobré a bol by to veľký signál, keby sa tri strany – teda SDKÚ, KDH, Most-Híd a úplne najlepšie aj spolu s SaS, dokázali dohodnúť na jednom kandidátovi. Bol by to veľký signál. Zároveň som ale presvedčená o tom, že to musí byť taký kandidát, ktorý má naozaj potenciál vyhrať, respektíve v prezidentskom súboji zohrať veľmi dôstojnú rolu. Čiže musí to byť zvoliteľný kandidát. Pokiaľ to nie je kandidát typu Iveta Radičová, ktorá to odmieta, treba sa zamyslieť nad tým, ako zvýšiť legitimitu kandidáta stredopravých strán. Dnes nestačí to, čo stačilo možno v prípade, keď kandidoval prvý priamo volený prezident Rudolf Schuster. Nestačí, keď sa postavia traja alebo štyria predsedovia strán a ukážu prstom. Nie je jedno, kto je tým kandidátom. Jeho legitimitu možno posilniť aj tým, že sa spýtame možných voličov, čo si myslia o jednom, dvoch, troch kandidátoch, pretože to môže posilniť aj legitimitu kandidáta stredopravej koalície. Je o čom rozprávať, ale asi treba trošičku nastaviť priority. Pokiaľ ide o župné voľby, tam to vnímam už ako akútne, lebo tie budú v novembri. Tam treba, aby to odsýpalo v rámci rokovaní. Netreba sa nechať tlačiť médiami, nehovoriť toľko do médií, ale skôr potichu pracovať. To by som vnímala ako rozumnejšie.
Regionálne voľby. Mal by predseda parlamentnej strany kandidovať za župana?
To je otázka, na ktorú sú rôzne názory. Aj v našej strane sú na to rôzne názory. Tieto rôzne názory na túto tému boli aj pred našim kongresom. A pred ním Pavol Frešo minimálne na otvorenom regionálnom predsedníctve pred desiatkami členov Bratislavského kraja povedal, že chce kandidovať na župana, aj keď bude predsedom strany. Pri plnom vedomí tohto faktu ho členská základňa zvolila. V Bratislave nám to sľúbil Pavol Frešo. Mám pocit, že táto otázka je zodpovedaná ešte pred kongresom. Ako som povedala, existujúci župani majú komparatívnu výhodu pokiaľ idú do druhého volebného obdobia. Je vidieť za nimi nejakú prácu a pokiaľ župan neurobil žiadnu zásadnú chybu, ktorá by sa mu dala vytknúť, tak naozaj má komparatívnu výhodu oproti všetkým ostatným kandidátom. Máme ako pravica jednu jedinú župu, máme ako SDKÚ jednu jedinú župu. Neviem či je rozumné, tento priestor len tak dávať v šanc, že aj Bratislavský kraj by ovládla strana Smer.
Myslíte si, že pravica s iným kandidátom by nemohla byť v Bratislave úspešná?
Nie, to si nemyslím. Myslím si, že by mohla byť, ale myslím si, že je to potom úplne iná hra. Iný kandidát to bude mať ťažšie, pretože nebude mať tú komparatívnu výhodu, že už štyri roky na župe pôsobil a môže sa ukázať výsledkami. Nie náhodou aj strana Smer, tam kde má relatívne úspešných županov, ich kandiduje, to nie je náhoda.
Nerobí však predseda strany – župan zo strany skôr stranu regionálnu?
Absolútne rozumiem tejto otázke. Ale môžem odpovedať znovu tak, ako som odpovedala. Tuto otázku si členovia SDKÚ-DS zodpovedali pred kongresom a na kongrese. Plne si vedomí tohto faktu. Áno, mnohí to hovorili a možno úplne prirodzene, lebo v Bratislave je Paľo Frešo županom, práve v Bratislave padol argument, že nie je dobré spájať tieto dve pozície, práve z tých dôvodov, o ktorých ste hovorili. A práve v Bratislave je ten najprirodzenejší záujem, aby kandidoval znovu za župana. Takže áno, ale hovorím členovia si na túto otázku odpovedali pred kongresom.
Ak by napriek výhode, o ktorej hovoríte, bol neúspešný, neťahá ten prípadný neúspech kandidáta na župana Pavla Freša ako predsedu strany dole aj celú stranu?
Isteže to má svoje riziká. Ale znova, všetko toto sú fakty, o ktorých sa hovorilo aj pred kongresom. Členovia si to nejakým spôsobom vyhodnotili a vyhodnotil to nejakým spôsobom aj Pavol Frešo a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo. Ja si dokonca spomínam, že to vnímal ako svoju komparatívnu výhodu. Znova môžem povedať áno, sú na to rôzne názory, máme na to rôzne názory. Ale to je fakt, s tým do toho Pavol Frešo išiel, s tým ho členská základňa zvolila.
Mal by dodržať slovo?
Nechcem používať silné slová, ale bol by to podraz na bratislavskej členskej základni, pretože keby Pavol Frešo nekandidoval, tak vyjednávania sú otvorené a môže to byť kandidát za SDKÚ, ale nemusí to byť kandidát za SDKÚ. Koaliční partneri KDH aj Most-Híd podporujú Pavla Freša v Bratislave s jeho kandidatúrou práve preto, že majú s ním dobrú skúsenosť v rámci koalície na župe, takže on nie je v rámci týchto troch strán ako kandidát spochybniteľný.
Ale napriek tomu sa zdá, že v SDKÚ sa stále o tom diskutuje.
Ja k tomu môžem povedať len toľko, že stále platí uznesenie Krajskej konferencie SDKÚ-DS, kde sme potom čo sa Pavol Frešo vyjadril, vyjadrili plnú podporu jeho kandidatúre za predpokladu vytvorenia stredopravej koalície v Bratislave. To je podmienka úplne rovnaká aká bola stanovená pred tromi rokmi, keď kandidoval prvýkrát.
Hovorili ste, že pravica by sa mala dohodnúť či nepostupovať spoločne vo všetkých ôsmich krajoch. Myslíte si, že je to reálne? V Nitre dlhodobo spolupracuje pravica s výnimkou maďarských strán so Smerom. V Košiciach Most dlhodobo spolupracuje so Smerom.
Z môjho pohľadu je to otázka priorít. Priorít, či chcú dať strany, tri alebo štyri, z tejto stredopravicovej politickej scény signál, symbolické gesto o dohode, aj keď je to pre nás ťažké. Či dať tento symbol do pľacu. Bolo všelijako počas predchádzajúcej vlády, ale my sa vieme dohodnúť, pretože vieme, že toto je top priorita, ukázať vám voliči, že sa vieme dohodnúť a dať nabok možno niekde nejaký regionálny stranícky záujem. Alebo či takýto symbol nie je priorita. Ale muselo by to prísť už rýchlo.
Keď sme sa v lete rozprávali, povedali ste, že nové vedenie SDKÚ by malo mať čas do jesene, a že vtedy budete vedieť povedať kam sa SDKÚ uberá. Kam teda smeruje s novým vedením SDKÚ?
Preferencie oscilujú hore-dole, stále niekde okolo volebného výsledku. Ale neviem, či to je to podstatné. Smer si stále drží veľmi silnú pozíciu. Na druhej strane mu sekunduje 5, teraz už 6 strán aj s Novou väčšinou. Každá z tých strán sa pohybuje okolo svojho volebného výsledku, čiže nič zásadné sa na tom rozložení síl zatiaľ nedialo. Preto rok 2013 bude pre opozíciu kľúčový. Mal by to byť rok zmeny, aby sa naštartovala, aby dokázala naozaj byť silnou opozíciou strany Smer. OĽaNO dávam bokom, pretože neviem či Igor Matovič vie, či je opozičný, koaličný, pravicový, ľavicový. Myslím na tie ostatné tri, štyri strany. Ak chce byť úspešná SDKÚ a aj pravica, musí to byť rok zmeny v tom zmysle, že musíme prekonať čisto stranícke záujmy, nájsť komunikáciu s voličom, nájsť témy, ktoré sú dôležité. Život ich ponúkať bude, pretože pri tom čo robí vláda Smeru žiaľ nezdá sa, že by sme sa mali mať na Slovensku lepšie. Čiže socioekonomické témy budú dominovať. Musíme ponúknuť riešenia, ale aj spôsob komunikácie, ktorému voliči budú rozumieť. Osloviť nové skupiny, obrátiť sa na občiansku spoločnosť, komunikovať s ňou viac, aby pocit beznádeje, ktorý tu panuje, sme dokázali prelomiť. Vnímam rok 2013 ako kľúčový. Tu niekde vidím šance ako sa stať normálnym dôstojným opozičným súperom strany Smer, pretože to je podstatné a to má zmysel. Vládna strana verzus opozícia. Toto súperenie má zmysel, pretože tou podstatnou rolou opozície je v prvom rade kontrolovať a v druhom rade neskôr, s postupujúcim časom volebného obdobia, aj prinášať alternatívu. Zatiaľ je to také trošku nemastné neslané.
Je SDKÚ ľudovou stranou?
Mám trošku problém s týmto pojmom. SDKÚ je z definície stranou, ktorá je občianskou stranou, ktorá spája ľudí bez ohľadu na vierovyznanie. Toto je podstata SDKÚ. SDKÚ vždy bola stranou, ktorá dokázala bez ohľadu na to, či nás ľudia mali radi alebo nemali radi, prinášať riešenia, ktoré fungovali. Ľudia nás bez ohľadu na to, či nás mali radi alebo nie, volili pretože sme prinášali riešenia, ktoré mali potenciál, že naozaj budú fungovať. Na tomto SDKÚ bola postavená a buď sa tohto dokáže znova zachytiť, alebo potom volí iného voliča ako mala doteraz. To je kľúčové. Sme však súčasťou EPP, takže z tohto pohľadu sa radíme do kategórii európskych ľudových strán.
Nebolo urýchlené vstupovať do Ľudovej platformy?
Túžba alebo volanie ľudí po tom, aby sme sa prestali háda, ale skôr spájať, je úplne legitímna. Vláda padla na tom, že sa rozhádala. Preto signál, že sa vieme spolu rozprávať a máme záujem sa spolu rozprávať, je absolútne pochopiteľný. Ľudová platforma bude dávať zmysel vtedy, keď sa dokáže dohodnúť na zásadných politických otázkach a to sú župné a prezidentské voľby. Z tohto pohľadu nie je nijak podstatné, či sa dokážeme dohodnúť na nejakom zákone, či bicyklisti majú ísť do lesa, alebo nemajú ísť do lesa, alebo či môžem na bicykli piť pivo, alebo nemôžem piť pivo. Nechcem dehonestovať tieto témy, ale to nie je to podstatné. To sú z politického hľadiska zanedbateľné otázky. Podstatné je ak sa dokáže nájsť zhoda a zároveň aj dobré riešenie na prezidentskom kandidátovi. To potom pridá symboliku smerom navonok a potom to dáva zmysel a môže to pomôcť aj všetkým stranám. Pretože tým pádom už sa dá povedať, že dávame signál voličom, preto sú tieto dve témy kľúčové.
Ale je asi potrebné spoločne hlasovať aj o predkladaných zákonoch, či už vládou, alebo platformou.
Spravidla si tak či tak podporujeme v rámci opozície zákony pokiaľ niekto nemá s nejakým zákonom extrémny problém. Zákony, ktoré vylepšujú život ľudí podporujeme bez ohľadu na to, či by sme mali Ľudovú platformu alebo nemali. Čiže bežná komunikácia medzi poslancami tak či tak funguje. Komunikácia medzi poslancami KDH, Mostu, SDKÚ, v niektorých otázkach so SaS-kou prirodzene prebieha v rámci výborov, v rámci komunikácie medzi poslancami, ktoré sa venujú danej téme. Na to sa nepotrebujeme inštitucionalizovať, to je prirodzené.
Nemôže takáto platforma SDKÚ ublížiť? Nepotiera jej značku, ale aj spôsob politiky?
Koalície fungovali vtedy, keď SDKÚ bola silná a dokázala zmobilizovať svojich voličov. To je kľúčové do budúcnosti či SDKÚ bude rásť a dokáže zmobilizovať svojich voličov a tým pádom posilniť takýmto spôsobom aj ideu možnej budúcej spolupráce, prípadne koalície. Z tohto pohľadu je v záujme Ľudovej platformy, aby SDKÚ občas myslela viac na seba.
Vie vôbec SDKÚ, kde má voličov? Vy ste tiež kritizovali spôsob komunikácie niektorých tém.
Ako keby sa tým odvracali od voliča SDKÚ, ktorým boli moderne rozmýšľajúci ľudia samozarábajúci na seba.
Podporujúci reformy, ktorí ctia si viac možno slobodu človeka a zodpovednosť za samého seba ako štát, ktorý sa stará o svoje ovečky. Som presvedčená, že tu by sme mali orientovať aj naďalej, že tam je priestor a tam musíme ponúkať témy. Takže dobrá otázka, ktorú kladiete, ale nie je to otázka na mňa. Je to otázka na vedenie strany, je to otázka komunikačnej stratégie. Ja som sa so svojim názorom netajila, že tieto ústrely z toho na čo sme doteraz boli pri SDKÚ-DS zvyknutí, že nám neprospievajú. Rozdeľuje nás to vo vnútri. Tých, ktorí máme na tieto témy rozdielne pohľady a rozdeľuje to aj našich voličov. Pretože viacerí naši voliči zareagovali úplne prirodzene rovnako ako aj ja som zareagovala. Platí, čo som povedala aj na ústrednej rade, že pokiaľ SDKÚ je pripravená robiť riadnu opozičnú politiku, pokiaľ je pripravená vrátiť sa k tomu, že bude prinášať témy, ktoré súvisia s tým ako má vyzerať Slovensko o 10 rokov, ako obstáť v konkurencii ostatných krajín, ako modernizovať Slovensko, bude viac diskusií o tom aké máme pohľady na Európsku úniu, aké má byť miesto Slovenska v Európskej únii, tak potom som pripravená naplno stáť aj v prvej línii. Pokiaľ to bude také rozpačité, no tak potom mám aj ja problém bojovať za niečo s čím nesúhlasím.
