BRATISLAVA 17. mája (WebNoviny.sk) – Opozičné strany parlamentu Sloboda a Solidarita (SaS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina navrhujú ústavným zákonom skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako v odôvodnení návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová, od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 5. marca 2016 prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl.
Aktualizované: Andrej Kiska oznámil, že v roku 2019 nebude kandidovať za prezidenta
Kiššová v parlamentnej rozprave vo štvrtok vyhlásila, že je „fatálne ohrozená naša štátnosť, ktorá stojí na demokracii a rešpekte k ľudským právam.“ Pripomenula prepojenie ľudí z úradu vlády na mafiu aj znechutenie občanov z toho, čo sa vo verejnom živote deje.
„Som otrasená z toho, že sa organizovaný zločin nezastavil ani pred vraždou novinára,“ povedala s tým, že organizovaný zločin má silný vplyv na politiku. „Krajina sa uberá zlým smerom. Rastie vo mne hnev, keď vidím, ako arogantne táto vláda nakladá s dôverou ľudí,“ uviedla.
V parlamente je 15 nezaradených poslancov
Dnes je podľa nej dôležité, aby novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová nezomreli nadarmo. „Šancou na zmenu sú predčasné voľby. Predčasné voľby budú poctivou reakciou na to, čo sa v našej krajine deje. Moc treba vrátiť ľudu a od jeho rozhodnutia odvíjať legitimitu novej vlády,“ povedala.
Jediným správnym riešením situácie sú podľa nej predčasné parlamentné voľby. Do rozpravy k tomuto návrhu zákona sa neprihlásil žiadny z koaličných poslancov.
„Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti nerátajúc prestupy medzi poslaneckými klubmi v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu,“ uviedla Kiššová.
Vlna protivládnych protestov na Slovensku
Pripomenula, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
„V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí, spájaných s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť situácie potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej,“ povedala Kiššová.
Rozhodnutia ministrov kultúry Mareka Maďariča a spravodlivosti Lucie Žitňanskej nebyť ďalej súčasťou vlády ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja demaskujú podľa Kiššovej značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán.
„Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu predkladatelia navrhujú 8. september 2018,“ dodala.
