V prvých hodinách existencie samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993 ju diplomaticky uznalo deväťdesiattri štátov. Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol prijatý 25. novembra 1992 s účinnosťou od polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
„V príbehu histórie slovenskej štátnosti je rozhodujúci vznik Československa v roku 1918. I keď Slovensko bolo pred svetovou verejnosťou v názve štátu aj v jeho symbolike tak trochu skryté, možno jednoznačne konštatovať, že bez vzniku Československa v roku 1918 by v roku 1993 nevznikla ani Slovenská republika,“ zdôraznil heraldik, archivár, historik a spolutvorca slovenských štátnych symbolov SR Ladislav Vrtel.
Významnosť SNP
Osobitne významným momentom prihlásenia sa k česko-slovenskej štátnosti bolo podľa neho Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré však zároveň výrazne demonštrovalo víziu spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi.
Slovensko je úspešný príbeh, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať, vyhlásil Blanár
„K pokusu o nápravu však reálne došlo až pri uvoľnení totalitného režimu a nástupe demokratizácie v roku 1968. Dňa 1. januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika. Jej kompetencie, podobne ako kompetencie Českej socialistickej republiky, však boli veľmi obmedzené a po nástupe normalizácie na dvadsať rokov výrazne ‚zmrazené‘ totalitným režimom,“ vysvetlil Vrtel.
Demokratická očista
Až v Nežnej revolúcii po zrušení ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej štátostrany došlo podľa historika k demokratickej očiste slovenských politických orgánov.
Ochraňujme inštitúcie, ktorých fungovanie je pre demokraciu potrebné, vyzvala vo svojom príhovore prezidentka Čaputová
„Slovenská republika 1. marca 1990 očistila svoj názov od ideologického prívlastku ‚socialistická‘ a obnovila aj svoje historické symboly, ktoré boli predchádzajúcim režimom odmietnuté a zakázané,“ doplnil Vrtel.