Ako hodnotíte svoje štvorročné pôsobenie vo funkcii primátora Banskej Bystrice?
Pri zvolení do funkcie som išiel pod heslom, že len vplyvný primátor vie pomôcť tomuto mestu, a myslím si, že táto ambícia sa splnila. Pretože akékoľvek veci, ktoré tu budeme spomínať z hľadiska či už prínosu ekonomického alebo projektového, sú z mojej strany hodnotené pozitívne. Mesto sa po istom osemročnom spánku prebudilo k činnosti a veľmi úspešne sa zapojilo do regaty s inými mestami typu K8 (krajské mestá, pozn. Webnoviny).
V čom konkrétne je ten rozvoj?
Všeobecne obdobie, keď som nastupoval do funkcie, bolo poznačené tým, že predchádzajúci pán primátor (Ján Králik, pozn. Webnoviny) za dve predchádzajúce volebné obdobia išiel skôr do konsolidácie financií mesta a reštriktívnej politiky z hľadiska rozvoja, čo musí nechať vážne jazvy. Keď som nastúpil na úrad, tu nebol pripravený jeden-jediný rozvojový projekt, neboli tu pripravené projekty pre európske peniaze, neboli tu pripravené vlastné projekty rozvoja mesta a čo je najdôležitejšie, nebola postavená ani koncepcia rozvoja mesta, kam to mesto má smerovať. Projekty, to nie je len začať stavať. Musíte najprv niečo vymyslieť, potom musíte identifikovať pozemok, ktorý chcete zastavať, potom musíte urobiť kúpno-predajné a nájomné vzťahy, potom musíte napísať projekt, potom musíte získať peniaze a môžete začať stavať. Takýmto spôsobom, keď sa nadýchnete, tak je po dvoch rokoch.
A čo teda sa postavilo za tie štyri roky?
To je výpočet podľa môjho názoru veľmi dlhý. Ja to poviem len na jednom čísle. Pokiaľ by sme chceli hovoriť, koľko získalo mesto z európskych prostriedkov, tak sa dostávame do čísla jedného rozpočtu mesta. To znamená, že za štyri roky sme hospodárili s päťročným rozpočtom – vyše 40 miliónov eur sme získali z európskych prostriedkov. Viem to rozmeniť na všetky projekty a to sú projekty nielen ktoré realizovalo mesto, ale ktoré boli s podporou mesta realizované na území mesta. To znamená, že ak budeme hovoriť o autobusovej a trolejbusovej doprave, je to projekt mestského podniku, ale je to mesto, ktoré získalo takouto aktivitou peniaze. (Prostriedky na nákup trolejbusov – 7,802 milióna eur – získal z eurofondov dopravný podnik, v ktorom má mesto 51 percent akcií a zvyšok vlastní súkromná firma SAD Zvolen. Prostriedky na nákup autobusov pre mestskú dopravu – spolu zhruba 10 miliónov eur prostredníctvom dvoch projektov – získala z eurofondov firma SAD Zvolen, ktorá prevádzkuje autobusové linky; pozn. Webnoviny)
SAD Zvolen ale nie je mestská firma…
Ten projekt muselo odobriť mesto. My sme museli lobovať na ministerstve životného prostredia, aby SAD Zvolen dostala projekt, ktorý hovoril o tom, že miestom určenia týchto CNG autobusov je Banská Bystrica, ináč by ich neboli dostali. Je jedno, či to budeme získavať na dopravný podnik alebo na SAD Zvolen, pretože všetko bude v Banskej Bystrici. Potom by sme mohli nasledovať: je to oblasť školstva, kde sme boli jedno z najúspešnejších miest z hľadiska ROP-ky (Regionálneho operačného programu, pozn. Webnoviny). Získali sme prostriedky na rekonštrukcie štyroch škôl, ktoré sa síce teraz len tendrujú, pretože za to nemôžeme, že proces výberového konania bol oneskorený, ale peniaze sú tu. (Prvé tendre na dodávateľov rekonštrukcií školských budov riadiaci orgán ROP zrušil, pretože podľa Úradu pre verejné obstarávanie boli podmienky súťaže diskriminačné, pozn. Webnoviny)
Mne sa nezdá, že by Banská Bystrica bola jedna z najúspešnejších, čo sa týka počtu škôl – zo 14 štyri je dosť málo. Iné mestá už majú školy opravené, nielen schválené projekty.
Ja hovorím o ROP-ke a o pomere získaných prostriedkov k počtu škôl.
Aj ja.
Tak povedzte iné mesto, ktoré získalo štyri školy.
Zvolen opravil za peniaze z eurofondov dve školy zo šiestich, plus jednu škôlku, Žiar nad Hronom má opravené všetky školy aj škôlky (dve školy za prostriedky z mestského rozpočtu, jednu školu a 12 budov škôlok za prostriedky z eurofondov)…
Dobre, tak nehovorme o najúspešnejšom, hovorme o štyroch školách. Niektoré mestá nezískali nič.
V rozhovore pre isté anonymné schránkové periodikum spomínate, že mesto bolo úspešné pri desiatkach projektov z eurofondov. Skutočne to boli desiatky, keď hovoríme o projektoch mesta a nie projektoch súkromných firiem na území mesta?
Môžete si to prečítať z vyhodnotenia rozvojového programu mesta. Nebudem to opakovať, lebo by som to len čítal. Trvám na tom, že sú to desiatky projektov, ktoré boli vyfinancované z európskych projektov. (Mestu sa podľa oficiálnych informácií z mestského úradu podarilo v rokoch 2007 až 2010 získať na svoje projekty z mimorozpočtových zdrojov vrátane eurofondov 13 875 729 eur pri spolufinancovaní z mestského rozpočtu vo výške 1 069 375 eur. Pri žiadostiach o podporu z eurofondov bolo úspešné so 16 projektmi, z toho s tromi ako partner iných subjektov, neúspešné s piatimi projektmi. Dopravný podnik, v ktorom je mesto 51-percentným akcionárom, bol úspešný s dvoma europrojektmi – na nákup 19 trolejbusov získal 7,802 milióna eur a na vzdelávanie zamestnancov vyše 800-tisíc eur. Iné firmy s majetkovou účasťou mesta prostriedky z eurofondov nezískali. pozn. Webnoviny)
Dá sa povedať, že mestu sa oplatilo platiť si externého poradcu Ladislava Setnického, ktorý dostal za poradenstvo 66-tisíc eur?
Dá sa povedať, že áno, lebo je z toho efekt.
Aká bola jeho úloha?
On bol poradca, v ktorých operačných systémoch sa máme pohybovať.
Iné mestá to zvládli aj bez poradcu..
Tak naše mesto to zvládlo s poradcom.
Tesne pred voľbami a potom aj na prvom zasadnutí po voľbách ste uviedli tri svoje priority. Jednou z nich bolo zmeniť byrokratický mestský úrad na klientsky orientovaný. To sa vám zrejme podarilo minimálne v tom, že sa na úrade zriadilo klientske centrum.
Nemyslím si, že je to len o klientskom centre. Pretože to nie je samohodnotenie, keď Transparency International vyhodnotí mesto Banská Bystrica ako druhé najviac otvorené mesto voči občanom, tak to je zrejme výsledok nejakej práce. Nehovoriac o tom, že nás predbehla Šaľa, ktorá je takou väčšou dedinou. Či už vybudovanie klientskeho centra alebo certifikácia úradu, alebo zavádzanie rôznych služieb ako poslanecky iniciovaná SMS-ka pre občana či zverejňovanie všetkých zmlúv na internete (zverejnený je zoznam zmlúv, nie ich texty, pozn. Webnoviny), to sú veci, ktoré sa zrodili v tomto meste a slúžia občanovi. Dnes sa síce k tomu hlásia rôzni poslanci, ale ja som to mal vo volebnom programe ako primátor. (Transparency International Slovensko vo svojej správe k rebríčku otvorenosti samospráv uvádza Banskú Bystricu ako mesto, ktoré pravidlá podporujúce transparentnosť prijalo primárne pod tlakom opozičných poslancov alebo aktivistov, kým Šaľu a Martin ako mestá, ktoré tieto pravidlá prijali vlastnou iniciatívou, pozn. Webnoviny)
Druhá vaša priorita bola budovanie komunálnych bytov pre mladé rodiny. Nepostavil sa ani jeden.
To by som nepovedal, lebo sme odovzdali 16 bytov na Švermovej.
Ale to nebolo pre mladé rodiny…
Lebo mladé rodiny o to nemali záujem.
To boli, ako sa aj prezentovalo pri ich otvorení, byty na prechodné ubytovanie na jeden rok, na riešenie náhlej straty bývania. Dá sa povedať, že sociálne byty.
Zle sledujete zastupiteľstvo, lebo sme zmenili nariadenie a tieto byty môžeme prideľovať až na štyri roky. Takže nie sú to byty, ktoré by neboli použiteľné pre mladé rodiny. Ale keď záujemcovia z poradovníka nemali o ne záujem, tak sme im ich nepridelili. Výstavba bytov súvisí s tým, čo som povedal na začiatku. Primátor, ktorý nastúpi po mne, nebude môcť nadávať, pretože my máme v zásobníku stavieb pripravených päť projektov pre výstavbu bytov pre mladé rodiny. My sme dva roky pripravovali projekty, tretí rok bol rok krízy a štvrtý rok je rok krízy. Čiže nemáme možnosť naštartovať tieto projekty, lebo nemáme kapitálové výdavky, to je celý problém, ale projekty sú nachystané. Môžem mať čisté svedomie, že sme našli lokality, vysporiadali sme pozemky. Projekty sú hotové, chýba posledná fáza – odsúhlasenie kapitálových výdavkov a postavenie bytov.
Koľko by to malo byť bytov?
Máme pripravený projekt Severná ulica: 37 nájomných bytov, nájomné byty Hlboká-Mateja Bela: 27 bytov, nájomné byty Ďumbierska: 23 bytov.
V iných mestách bola tiež kríza a nájomné byty stavali. Štiavnica postavila 25 nájomných bytov…
Len štiavnický primátor nastúpil do vlaku, ktorý bol rozbehnutý, ja do vlaku, ktorý bol pribrzdený.
…Zvolen postavil 69 bytov v troch bytovkách a ďalších 155 bytov začal stavať…
Neviem komu by sme ich dávali, lebo máme poradovník len na 160 bytov
Napríklad ľuďom, ktorí odchádzajú z Bystrice. Možno by neodišli. (Kým ku koncu roka 2006 mala Banská Bystrica 80 080 obyvateľov, na konci minulého roka ich mala 79 003, pričom pôrodnosť bola vyššia než úmrtnosť).
Je to možné.
Takže oblasť výstavby nájomných bytov ako neúspech nevnímate?
Vnímam to ako neúspech. Ja som povedal, že ambícia sa nedala naplniť, pretože som prišiel do mesta, ktoré nemalo pripravený ani jeden projekt.
Prvou prioritou, ktorú ste pri nástupe do funkcie spomínali, boli pracovné miesta. Spomenuli ste vtedy, že by mestu pomohlo päť- až šesťtisíc pracovných miest v priemyselných parkoch. Jeden park sa pripravil, zatiaľ v ňom nie sú žiadne pracovné miesta.
Ambíciou bolo pripraviť ako nosnú časť priemyselný park Šalková-Majer. Nebolo to jednoduché, pretože tam bol súdny spor o pozemok. Tento spor sme riešili dva a pol roka, kedy sme investorom vôbec nemohli odpredávať pozemky. Dnes sme v situácii, že časť pozemkov je už zazmluvnená zmluvou o budúcej zmluve a celý park bude reálny v rokoch 2011 až 2014.
Koľko pracovných miest by tam mohlo vzniknúť?
Neviem odhadnúť. Pretože všetky portfóliá záujemcov, ktorí tu boli v roku 2008, sa zmenili tým, že nastúpil kríza. Nie sme jediný priemyselný park, ktorý trošku primrzol z hľadiska investorov. Ani by sme ich nemohli prijímať, pretože sme to nemali majetkovoprávne vyrovnané. Takže, nemyslím si, že je to neúspech. Takisto je to ťažká príprava, ktorá bude znamenať pre budúceho primátora okamžitý úspech, pretože môže obsadzovať priemyselný park.
Fungovanie mestských podnikov za vášho predchodcu a ich kontrolu zo strany zastupiteľstva ste pri nástupe do funkcie charakterizovali ako zastieracie manévre, do ktorých nevideli poslanci ani občania. Podarilo sa vám to zmeniť?
Samozrejme. Každý rok dostalo mestské zastupiteľstvo, na rozdiel od prechádzajúcich zastupiteľstiev, komplexné správy o činnosti týchto podnikov, súvahy týchto podnikov. Poslanci nemôžu hovoriť, že nemohli zasahovať do podnikov, lebo som reagoval na návrh poslaneckých klubov, že do všetkých orgánov týchto spoločností majú byť nominovaní poslanci. A boli tam aj opoziční aj koaliční. Je jasné, že mohli operovať len v princípoch obchodných spoločností, zasahovať len cez stanovy, cez obchodný zákonník. Ja ako valné zhromaždenie v týchto podnikoch som bol istým kontrolným mechanizmom, aby prosperovali. A keď si zoberiete poslednú správu o činnosti podnikov mesta – ani jeden nie je v strate. Tam nie sú žiadne zastieracie manévre.
Stále tvrdím jedno. Je rozdiel, ako bol ÍUM (Investičný útvar mesta, pozn. Webnoviny), ktorý bol príspevková organizácia mesta, kde mesto celým svojím majetkom a aktivitami sanovalo investície, a je rozdiel, keď má mesto akciovú spoločnosť alebo s. r. o., kde platia pravidlá kontrolovateľné cez obchodný zákonník. A druhá vec je, že ak sme my odťažili rozpočet tým, že sme investovali cez MBB, investovali cez BPM ako akciovú spoločnosť a s. r. o. a ony išli aj do istých preklenovacích úverov, je to o inom, pretože mesto tam neručí majetkom. A ďalšia vec je, že banka by nedala úvery do podnikov, ktoré nie sú schopné splácať. Čiže mesto je schopné splácať, pretože má strašne nízku úverovú zaťaženosť, jednu z najnižších na Slovensku, ale ešte má aj podniky, ktoré sú schopné splácať investície, ktoré využíva mesto. Radnicu bude využívať mesto, nie MBB, plaváreň nebude využívať BPM, ale bude to mestská plaváreň, ktorú budú využívať ľudia. A nezaťažili sme rozpočet mesta výdavkami na rekonštrukciu radnice a plavárne, pretože to budú splácať tie podniky. Je jasné, že mesto si to musí prenajať, keď tam chce niečo robiť. Je jasné, že keď tam bude nejaký komerčný subjekt, bude musieť platiť MBB, ktoré bude schopné splácať úvery, lebo tak sa museli postaviť úverové zmluvy. Ale stále si myslím, že je to dobrá politika.
Vlani v decembri ukradli z vašej kancelárie 55-tisíc eur, čo bola pre médiá príťažlivá kauza. Myslíte si, že ste dostatočne vysvetlili, že mávate takýto obnos v kancelárii?
Ja to znovu opakujem: Môj obnos bol 5-tisíc eur, ktoré nepokladám za vysoký obnos pri mojom plate – je to jedenapolnásobok môjho platu. A 50-tisíc si tu, žiaľbohu, štyri dni vopred uložil jeden môj priateľ, ktorý počítal s tým, že mu tie peniaze na chvíľu odložím.
Je bežné, že si v kancelárii primátora odkladajú podnikatelia peniaze?
Nie je to bežné. Boli to moje osobné vzťahy s týmto podnikateľom, neboli to vzťahy primátora. Ten trezor neslúži len primátorovi mesta, ale slúži aj Ivanovi Saktorovi.
Aká dohoda je za tým, že ste sa rozhodli už na primátora nekandidovať a že ste podporili kandidáta strany Smer-SD?
Žiadna dohoda. Ja som po zvážení vyhlásil, že nebudem kandidovať. Potom vedenie Smeru hľadalo vhodného kandidáta. Bol som tu za Smer-SD štyri roky, teda akonáhle som sa vyjadril, že nebudem kandidovať, Smer musel reagovať a postaviť tu nejakého nového kandidáta.
Podľa informácií zo Smeru boli rozhodnutí postaviť iného kandidáta ešte predtým, ako ste sa vy rozhodli nekandidovať.
Neviem, odkiaľ máte tie informácie. Ja som bez nejakých informácií oznámil Smeru, že nebudem kandidovať a nech nájdu spôsob, ako tu niekoho postaviť. Nie sú za tým žiadne dohody.
V posledných Radničných novinách (mestské periodikum) ste spomenuli, že sa pripravujete na nejakú verejnú funkciu, do ktorej by ste mali nastúpiť o rok. Súvisí to s informáciou, že máte záujem byť šéfom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)? Termínovo to vychádza.
To sú dohady, ktoré nechajme na ten reálny čas. Šéf NKÚ, to nie je darovaná funkcia. Tak ako sa kedysi písalo, že pán bývalý premiér a predseda strany Smer-SD mne daroval túto funkciu primátora Banskej Bystrice, lebo tak to bolo interpretované. Len akosi zabúdajú v médiách, že toho človeka treba aj zvoliť. Takže ak by som aj išiel do verejnej funkcie, tak zase toho človeka bude treba zvoliť. To znamená, že mne nemôže nikto nič sľúbiť, ja si musím pozície vybojovať. Ešte v živote som nebol na sľúbenom mieste. Aj ako prezident odborov som bol trikrát za sebou volený, nikto mi tú funkciu nedaroval, musel som si ju obhájiť. Ak budem vo verejnej funkcii, tak ma zasa bude niekto voliť.
Máte teda záujem o funkciu predsedu NKÚ? Lebo súčasnému predsedovi sa končí funkčné obdobie zhruba o rok (vo februári 2012), čo sa kryje s vaším vyjadrením.
Aj iné funkčné obdobia sa končia v tom období, nešpekuloval by som. Môžem povedať, že budem fungovať v podnikateľskej sfére v Banskej Bystrici. Budem podnikať vo svojom odbore, som stavbár.
Podľa toho, čo ste povedali pre Radničné noviny, to však má byť len rok a potom pôjdete do verejnej funkcie. Vylučujete že by ňou mohlo byť riadenie NKÚ?
Nevylučujem.
Zhováral sa Peter Chlebana
rozhovor bol autorizovaný
