Ruskí predstavitelia a tamojší vojnoví propagandisti ostro odmietajú 28-bodový americký „mierový plán“ zverejnený v západných médiách. Tvrdí to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Analytici poznamenávajú, že ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že Moskva sa nemôže odchýliť od požiadaviek, ktoré vyjadril Vladimir Putin na samite na Aljaške v auguste tohto roka.
Vyhlásenia o „základných príčinách“
Opäť zopakoval tézu o potrebe „odstrániť základné príčiny“ vojny. Riabkov medzi ne zaradil expanziu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), rozmiestnenie západných zbraní vo východnej Európe a údajný útlak ruského jazyka, Rusov a ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine

USA a Ukrajina hlásia pokrok, Rubio označil rokovania o ukončení ruskej invázie za „veľmi prínosné“
Takéto vyhlásenia sú v súlade s rétorikou iných vysokopostavených predstaviteľov ruskej vlády.
Riabkov dodal, že Rusko bude aj napriek sankčnému tlaku naďalej konať v súlade so svojimi „národnými záujmami“, čo podľa analytikov naznačuje pripravenosť Kremľa pokračovať vo vojne proti Ukrajine.
Nemenný postoj k ukrajinskej suverenite
ISW poznamenáva, že Putin vo svojom prejave na aljašskom samite potvrdil nemennosť jeho postoja k ukrajinskej suverenite, ktorý zostáva rovnaký ako v roku 2021. Moskva preto neprejavuje žiadny skutočný záujem o zmysluplné mierové rokovania.

Mierový plán podľa AI: Gazprom v medzinárodných rukách či ruské energie „za babku“ do splatenia reparácií
Medzitým podpredseda Výboru pre obranu v Štátnej dume Alexej Žuravľov povedal, že americký plán údajne zanecháva „hrozbu na hraniciach Ruskej federácie“, pričom sa odvolával na samotný fakt existencie Ukrajiny a hraníc Ruska s Poľskom a pobaltskými štátmi. Zdôraznil, že takýto dokument by sa mal vnímať „mimoriadne opatrne“ a len ako „východisková pozícia“.
Alexej Čepa, prvý podpredseda Výboru pre medzinárodné záležitosti v Štátnej dume, kritizoval možný presun rakiet dlhého doletu, najmä rakiet Tomahawk, na Ukrajinu a argumentoval, že to je v rozpore s deklarovaným cieľom Moskvy „demilitarizovať“ Ukrajinu.




