Aktuálne si pripomíname tretie výročie začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu. Okrem ľudského utrpenia pochopiteľne trpí aj ukrajinská ekonomika. Podľa odhadov Kielskeho inštitútu bude do konca roka 2026 ukrajinská ekonomika menšia o 120 miliárd dolárov, ako by bola bez vojny.
Ide o pokles HDP na úrovni 31 %. Dopady na náš región strednej a východnej Európy sú podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša na úrovni necelých 8 miliárd dolárov. Najväčšiu absolútnu stratu zaznamenáva Poľsko so sumou 3,3 mld. USD, za ním nasleduje Česko a Rumunsko s objemom 1,1 a 1,3 mld. USD. V priemere regiónu predstavuje úroveň poklesu 0,2 % HDP.
Investície do vzdelania a vedy
V kontexte vývoja vojny na Ukrajine sa treba inšpirovať príkladmi krajín, ktoré napriek nepriateľským susedom či okolnostiam dokázali ekonomicky prosperovať. Napríklad Izrael je obklopený krajinami, s ktorými mal dlhodobé konflikty.
Napriek tomu sa stal podľa analytika technologickou veľmocou, ktorá exceluje v IT sektore, medicínskych technológiách a poľnohospodárstve. Kľúčom sú podľa Kočiša investície do vzdelania a vedy, podpora startupov a technologických inštitúcií.
Putin ponúka Američanom kovy vzácnych zemín z okupovaných území Ukrajiny
„Technologická prevaha armády v štáte, ktorý nemá strategickú hĺbku je smrteľne dôležitá. Samozrejme, pevné spojenectvo s USA pomáha,“ uvádza analytik. Juhokórejská ekonomika vyniká silným priemyslom a technologickými gigantmi, ako sú Samsung či Hyundai.
Využívanie geografickej polohy
Krajina prosperuje, napriek neustálym vojenským hrozbám zo strany Severnej Kórey. Kľúčom sú podľa Kočiša diverzifikácia ekonomiky a podpora strategických odvetví, napr. energetiky, poľnohospodárstva a IT. V patentoch na miliónom obyvateľov patrí Južná Kórea k svetovým lídrom.
Taiwan zas prosperuje ako svetový líder vo výrobe polovodičov, napriek neustálemu tlaku zo strany Číny. Ostrov využíva svoju geografickú polohu na rozvíjanie priemyslu a medzinárodnej spolupráce. Výroba produktov s vysokou pridanou hodnotou je síce príťažlivá pre pevninskú Čínu, ale zároveň je to dôvod, ako si nájsť spojencov.
Udržanie politickej neutrality
Fínsko si po druhej svetovej vojne, a najmä Zimnej vojne, dokázalo podľa Kočiša dlhodobo udržať politickú neutralitu, čo mu pomohlo rozvíjať svoju ekonomiku. Významnú úlohu zohrali investície do vzdelania a vedy. Cesta bola opäť vo vybudovaní robustného vzdelávacieho systému, malej no silnej armády a rýchlej integrácie do EÚ po rozpade ZSSR.
Emmanuel Macron sa vo Washingtone stretol s Donaldom Trumpom
Netreba podľa Kočiša zabúdať, že Fínsko benefitovalo aj z toho, že v istom momente dokázalo so Sovietskym zväzom normalizovať vzťahy na použiteľnú úroveň. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú podľa analytika príkladmi krajín, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu dokázali rýchlo integrovať do EÚ a NATO. Estónsko je dnes známe ako digitálna veľmoc.
Vojna sa raz skončí a Ukrajinu čakajú povojnová obnova a reštart ekonomiky. Z istého uhla pohľadu je podľa Kočiša dôležitejšie ako strata územia možnosť, aby Ukrajina mohla využiť svoje zdroje, strategickú polohu a pokračujúcu podporu demokratického sveta na budovanie silnej a prosperujúcej krajiny.
Participácia na rekonštrukcii Ukrajiny
Pre Slovensko by susedstvo s „druhou Južnou Kóreou“ bola podľa analytika skvelá správa. Poľsko sa chce na tomto procese aktívne podieľať a robí potrebné kroky. Tisíce poľských firiem sú pripravené participovať na rekonštrukcii Ukrajiny.
V tejto oblasti na Slovensku podľa Kočiša zaostávame. Slovenské firmy sa tak budú ťažie presadzovať na veľkom ukrajinskom trhu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
Vojna, vražda či atentát? Až 44 percent pracujúcich preferuje, aby sa ich zamestnávateľ vyjadroval iba k práci
„Zhoršenie vzájomných diplomatických vzťahov našim podnikateľom určite nepomôže,“ hovorí analytik. Proces premeny Ukrajiny na plne rozvinutú krajinu bude vysoko pravdepodobne trvať ešte desiatky rokov a výsledok vôbec nie je istý. Šance na úspech sa však podľa Kočiša výrazne zvýšia, ak EÚ bude silná a jednotná.