MOSKVA 20. mája (WEBNOVINY) – Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil vojenským silám, ktoré sa zúčastňovali na cvičeniach v troch regiónoch hraničiacich s Ukrajinou, návrat na ich základne.
—-> TU.
Splnil tak príkaz prezidenta Vladimira Putina z predchádzajúceho dňa, informovala v utorok ruská tlačová agentúra Interfax. Kremeľ už v pondelok oznámil, že Putin prikázal stiahnutie vojakov zapojených do údajných cvičení v regiónoch Rostov, Belgorod a Briansk.
Satelitné snímky nenaznačujú odsun ruských vojakov
Severoatlantická aliancia a Spojené štáty reagovali, že žiadne náznaky sťahovania ruských vojakov nevidia.
Putin už 7. mája oznámil, že stiahol vojakov z ukrajinských hraníc, Severoatlantická aliancia a Spojené štáty to však rovnako dementovali. Nenaznačovali to ani zverejnené satelitné snímky.
Zatiaľ tak nie je jasné, či tentoraz skutočne ubudne vojakov na hranici s Ukrajinou, kde sa podľa NATO nachádza okolo 40 000 členov ruských ozbrojených síl.
Voľby môžu zhoršiť situáciu, varuje Rusko
Na Ukrajine žije v súčasnosti pre prebiehajúci konflikt už 10-tisíc vnútorne vysídlených osôb a tento počet naďalej rastie. Uvádza sa to v utorňajšej správe Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ten sa podľa slov hovorcu Adriana Edwardsa snaží pomôcť vysídlencom nájsť nové domovy a poskytnúť im aj ďalšiu pomoc.
„Úzko spolupracujeme s miestnymi úradmi, ďalšími agentúrami OSN ako aj mimovládnymi organizáciami, aby sme pomohli najviac postihnutým,“ uviedol Edwards na tlačovej konferencii v Ženeve. Vysídlencom pritom agentúra poskytuje právnu a finančnú pomoc a snaží sa im nájsť aj dočasné prístrešky.
Vysídlencov začalo na Ukrajine podľa UNHCR pribúdať ešte pred marcovým referendom na Kryme, ktoré viedlo k pripojeniu tohto regiónu k Rusku. Väčšina z ľudí vyhnaných zo svojich domovov patrí k tatárskemu etniku, sú však medzi nimi aj etnickí Ukrajinci a Rusi. Tretina z vysídlencov sú deti, uvádza UNHCR.
V utorok to vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin, ktorý sa stretol s britským veľvyslancom v Moskve Timom Barrowom.
Ministerstvo v zverejnenej správe vyzdvihuje dôležitosť takzvanej cestovnej mapy z dielne Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ako aj ústavných reforiem na Ukrajine po aprílovej dohode zo Ženevy. Citované vyjadrenia Karasina pritom vyvolávajú ďalšie pochybnosti, či bude Moskva považovať voľby na Ukrajine za legitímne.
„Bez plnenia týchto dohôd a okamžitého zastavenia nepriateľských akcií armádnych jednotiek v juhovýchodných oblastiach môžu voľby 25. mája iba zhoršiť rozpory v krajine,“ uviedol ruský rezort zahraničných vecí. Zástupcovia Ukrajiny, Ruska, EÚ a USA sa v Ženeve dohodli na krokoch smerujúcich k uvoľneniu napätia na Ukrajine po tom, ako prevzatie moci prozápadnou opozíciou viedlo k separatistickým vzburám a pričleneniu polostrova Krym k Rusku.
Tamojší prezident Vladimir Putin sa vyjadril, že prezidentské voľby môžu byť „krokom správnym smerom“, iní ruskí predstavitelia však naznačili, že Moskva nemusí uznať výsledky, obzvlášť ak bude Kyjev pokračovať v nasadzovaní ozbrojených síl proti vzbúrencom v proruských oblastiach, ktorí obsadili štátne budovy a vyhlásili nezávislosť. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí vojenské zásahy „bránia akýmkoľvek skutočným krokom smerom k deeskalácii situácie“.
Nikdy sme nesľúbili Ukrajine suverenitu, tvrdí Medvedev
Rusi sú stále na Ukrajine, Putin im nariadil návrat
Rusko nemá námietky proti dohode Slovenska s Kyjevom o plyne
Európska komisia (EK) vyplatila v utorok Ukrajine prvú tranžu sľúbeného úveru vo výške 100 miliónov eur. Ďalších 500 miliónov eur komisia uvoľní v závislosti na plnení dohodnutých požiadaviek stanovených v dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Vyplatené financie tvoria súčasť takzvaného Programu makroekonomickej pomoci, v rámci ktorého Ukrajina získa od Európskej únie 1, 6 miliardy eur na posilnenie stagnujúcej ekonomiky. EK v marci prisľúbila Kyjevu úvery a pôžičky v celkovej hodnote 11 miliárd eur, z ktorých tri miliardy pôjdu z rozpočtu únie, tri poskytne Európska investičná banka a ďalších päť Európska banka pre obnovu a rozvoj.
MMF schválil začiatkom mája komplexný program pomoci pre Ukrajinu v hodnote 17 miliárd amerických dolárov (12,4 mld. eur). Tento program má krajine pomôcť zotaviť sa po nepokojoch v predchádzajúcich mesiacoch. Súčasťou balíka MMF je aj spomínaná pomoc od Európskej únie. Ukrajinská vláda však musí urobiť politicky nepopulárne opatrenia s cieľom ozdraviť verejné financie.
