BOSTON 18. septembra (WebNoviny.sk) – Absolvent Cornellovej univerzity Michael Smith, ktorý sa nechal poštípať 200-krát včelami, aby zistil, že najbolestivejšie je to v nosných dierkach, na hornej pere a pohlavnom úde, a skupina vedcov, ktorá dospela k záveru, že jeden muž môže byť otcom 888 detí, sú medzi tohtoročnými víťazmi 25. ročníka Ig-Nobelových cien. Tieto alternatívne Nobelove ceny majú podľa svojho štatútu najprv pobaviť a potom sa má človek nad nimi zamyslieť.
Víťazom ich odovzdali v noci nadnes SELČ na Harvardovej univerzite skutoční laureáti Nobelových cien spoločne s finančnou odmenou: bankovkou v hodnote desať biliónov zimbabwianskych dolárov, čo je v prepočte niekoľko amerických dolárov. Michael Smith sa podelil o cenu za fyziológiu a entomológiu s výpomocným profesorom Arizonskej univerzity Justinom Schmidtom, ktorý vymyslel stupnicu bolesti po uštipnutí hmyzom. Schmidt varoval pred uštipnutím tarantulou, ktoré je absolútne netoxické, ale vraj šialene bolí.
Slovenskí vedci získali Antinobelovu cenu za rok 2015
Zahučanie ‚hu‘ používajú takmer všetky jazyky
Mark Dingemanse s dvoma kolegami z Inštitútu Maxa Plancka pre psycholingvistiku v holandskom Nijmegene získal cenu za literatúru za zistenie, že zahučanie „hu“ používajú takmer všetky jazyky vo svete vrátane málo známych, aby naznačili, že nerozumejú, ak všetko ostatné zlyhá. Preklenutie nedorozumenia označil za základnú časť jazykového systému.
Dr. Elisabeth Oberzaucherová s kolegom z Viedenskej univerzity získali Ig-Nobelovu cenu za matematiku za vyrátanie, či mohol byť marocký sultán Múláj Ismáíl naozaj otcom 888 detí – a to je umiernený odhad, napísala agentúra AP. Ismáíl počal tieto deti počas svojej približne 30-ročnej vlády, ktorá sa skončila v roku 1727. Vyzerá to nemožné, ale je to možné, ak mal sex denne.
Autori štúdie vyrátali, že mohol mať toľko detí s najmenej 65 ženami, pričom v háreme ich mal 500. Profesor financií na Cambridgeskej univerzite Raghau Rau s kolegami získal Ig-Nobelovu cenu za štúdiu, ktorá ukázala, že podnikatelia, ktorí mali z detského veku osobnú skúsenosť s prírodnými katastrofami, v dospelosti oveľa menej riskujú.
Víťazi mali veľkú radosť
Rau použil ako príklad spoločnosť Apple. Jej zosnulý šéf Steve Jobs sa ako dieťa stretol v San Franciscu so smrtiacim zosuvom pôdy neďaleko svojho bydliska, v dôsledku čoho riadil spoločnosť konzervatívne. Jeho nástupca Tim Cook sa počas detstva v Alabame, hoci sa tam vyskytujú tornáda, s žiadnymi fatalitami nestretol a prijímal riskantnejšie obchodné rozhodnutia. „Predstavte si, že ste členom riaditeľskej rady: Keď budete vyberať výkonného riaditeľa, chcete takého, ktorý je ochotný riskovať alebo nie?“ vysvetlil prítomným Rau.
Víťazi mali z Ig-Nobelových cien veľkú radosť. Autor stupnice bolesti po uštipnutí hmyzom Schmidt povedal za všetkých, že „tieto bláznivé veci niekedy umožnia preniknúť do podstaty veci“.
Na udeľovaní Ig cien (z anglického slova ignoble – poklesnutý, prízemný) pred 1200-členným publikom sa z roka na rok zúčastňuje nielen čoraz viac laureátov, ale aj skutočných nositeľov Nobelovej ceny.
Chémia: Callum Ormonde, Colin Raston, Tom Yuan, Stephan Kudlacek, Sameeran Kunche, Joshua N. Smith, William A. Brown, Kaitlin Pugliese, Tivoli Olsen, Mariam Iftikhar a Gregory Weiss za vynájdenie chemického postupu na čiastočné odvarenie vajíčka.
Fyzika: Patricia Yang, David Hu, Jonathan Pham a Jerome Choo za otestovanie biologického princípu, že takmer všetkým cicavcom trvá vyprázdnenie močového mechúra približne 21 sekúnd (plus-mínus 13 sekúnd).
Literatúra: Mark Dingemanse, Francisco Torreira a Nick J. Enfield za zistenie, že slovíčko „huh?“ alebo jeho ekvivalenty existuje v každom ľudskom jazyku a za to, že si nie sú istí, prečo tomu tak je.
Manažment: Gennaro Bernile, Vineet Bhagwat a P. Raghavendra Rau za objav, že mnohí riaditelia veľkých korporácií si v detstve obľúbili riskovať po tom, čo zažili prírodnú katastrofu (zemetrasenie, vulkanické erupcie, cunami alebo lesné požiare), ktorá pre nich nemala žiadne vážne osobné dôsledky.
Ekonómia: Bangkocká metropolitná polícia za nápad dávať príplatky policajtom, ktorí odmietli prijať úplatok.
Medicína: Hadžime Kimata spoločne s tímom v zložení Jaroslava Durdiaková, Peter Celec, Natália Kamodyová, Tatiana Sedláčková, Gabriela Repiská, Barbara Sviežená a Gabriel Minárik za experimenty pri skúmaní biomedicínskych benefitov alebo dôsledkov intenzívneho bozkávania a iných intímnych, medziľudských aktivít.
Matematika: Elisabeth Oberzaucher a Karl Grammer za pokus využiť matematické postupy na určenie, či a ako dokázal marocký sultán Mulaj Ismaíl v rokoch 1697 až 1727 splodiť 888 potomkov.
Biológia: Bruno Grossi, Omar Larach, Mauricio Canals, Rodrigo A. Vásquez a José Iriarte-Díaz za zistenie, že keď kuraťu pripevníte na zadok paličku so závažím, kura začne chodiť podobne, ako pravdepodobne chodili dinosaury.
Diagnostika: Diallah Karim, Anthony Harnden, Nigel D’Souza, Andrew Huang, Abdel Kader Allouni, Helen Ashdown, Richard J. Stevens a Simon Kreckler za objav, že akútna apendicitída sa dá presne diagnostikovať intenzitou bolesti, keď pacient ide v aute cez retardéry.
Fyziológia a entomológia: Justin Schmidt za vytvorenie stupnice bolesti, ktorá meria relatívnu bolesť po uštipnutí rôznymi druhmi hmyzu, a Michael L. Smith za pokus, pri ktorom ho včely opakovane bodli na 25 rôznych miestach na tele, aby tak zistil, ktoré miesta sú najmenej bolestivé (lebka, konček stredného prstu na nohe a rameno) a ktoré najviac bolestivé (nosná dierka, horná pera a penis).