Čo nám prinesie rok 2023? Vojna na Ukrajine bude pokračovať a jej dôsledky budeme cítiť všetci. Strany sa pripravujú na predčasné voľby, ktoré možno ani nebudú. Toľko v skratke. Všetci si však určite želáme, aby bol nasledujúci rok omnoho lepší ako ten predošlý.
Zbrane na Ukrajine neutíchajú
Ani v prvý deň roku 2023 u našich východných susedov nebol pokoj. Ruské vojská ostreľovali ukrajinské mestá a všetko nasvedčuje tomu, že sa situácia ešte dlho nezmení. Všetci dobre vieme, aké dôsledky mala vojna pre ekonomiky európskych štátov a ťažká situácia bude pokračovať.
Trápiť nás budú napríklad aj ceny energií, ktoré sa síce ako-tak zastabilizovali, ale už o krátky čas môžu znovu vyskočiť do nevídaných výšin. Samozrejme bude to jeden z dôležitých faktorov pre pokračovanie vysokej inflácie, ktorej sme čelili v roku 2022. Platy a dôchodky síce budú rásť, ale budeme si môcť za eurá kúpiť menej, ako v predošlých rokoch.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Vojna na Ukrajine má však aj politické dôsledky na väčšinu krajín, nevynímajúc Slovensko. Zhoršenie životnej úrovne vyhovuje prosperite populistických a extrémistických strán, čo sa už ukázalo v niektorých voľbách v európskych krajinách. Čo na tom, že táto zmena pravdepodobne neprinesie nič lepšieho, ale pre viacerých ľudí lepšie je aj počuť nereálne sľuby, ako bedákanie vládnych politikov.
Slovensko je tu špecifické. Okrem zhoršenej ekonomickej situácie a vojny za dverami tu máme aj úplne pohádanú vládnu koalíciu, ktorá jasne nevedela ukázať, čo treba v kritických situáciách robiť. Experimentov už bolo dosť a preto sa ľudia radšej obracajú na druhú stranu. Žiaľbohu vieme, kto nás tam čaká.
Voľby budú a možno aj nie
Pravdepodobne najčastejšie používané slovo u politikov v posledných týždňoch bolo „voľby“. Opozícia ich chce samozrejme čím skôr, lebo môže ťažiť z vlny nespokojnosti občanov a z toho, čo zažívali v posledných mesiacoch, ale aj rokoch vo vládnej koalícii. Poukazujú, že takto sa vládnuť nedá a častokrát sa vo svojej argumentácii uchyľujú k prekvapujúcim argumentom.
Rok očami Pavla Urbana: Zbavili sme za Matoviča, Sulík v opozícii, padla vláda a Pellegrini s Ficom skáču od radosti
Jedných z nich je, že by nám bolo lepšie, ak by sme sa nepridali k európskym demokratickým krajinám, ktoré odsúdili vojnu na Ukrajine a pomáhajú tejto krajine. Už v hodnotení roka 2022 som písal, čo by nás mohlo čakať, ak by medzinárodné spoločenstvo nedodávalo zbrane našim východných susedom. Smeru a extrémistom je to však jedno.
Dôležité je voľby vyhrať a potom možno v prípade nespokojnosti občanov vládnuť štýlom Vladimíra Putina. Mali sme tu 40 rokov podobné vládnutie, ale na to sa akoby zabúda. Zatiaľ sa im v tom darí.
Demokratická časť politického spektra však pochopila, že predčasné voľby sú asi nevyhnutnosťou, ale sa snaží ich aspoň oddialiť. Chce tak získať čas, aby sa súčasné a bývalé vládne strany pozviechali a uspeli, aj keď sa to v súčasnosti vidí ako nemožná misia. Čas však môže ukázať niečo iné.
Už po niekoľkýkrát opakujem, že všetky páky majú vo svojich rukách poslanci a nie som úplne presvedčený o ich lojalite stranám, ak sa bude rozhodovať o vlastnom osude. Pripomeniem, že na predčasné voľby treba 90 hlasov členov zákonodarného zboru, čo nie je málo.
Naopak aj protivníkom volieb treba zozbierať najmenej 61 hlasov, čo tiež nebude ľahké. Ich najväčším spojencom je premiér Eduard Heger, ktorý sa snaží aby dovládol do konca volebného obdobia. Uvidíme kto zvíťazí.
Čo nás čaká v prípade volieb?
Predseda Hlasu Peter Pellegrini už pravdepodobne potichu kalkuluje, koho by mohol zlanáriť do svojho budúceho kabinetu, lebo kvalitných vlastných kádrov nie je až tak veľa.
Súčasné preferencie nasvedčujú, že práve on bude zostavovať kabinet. Ponúk súčasných strán bude veľa a môžu byť prekvapením aj nečakané povolebné kombinácie.
Robert Fico bude spokojný iba vtedy ak vyhrá voľby a bude práve on zostavovať vládu. Pracuje plnou parou, aby to dosiahol a už je iba na skok od Hlasu. Nevyberá pri tom prostriedky a práve on najčastejšie kritizuje náš postoj k vojne na Ukrajine. Neviem, čo by sme získali jeho príchodom do čela kabinetu, vedia to však tí jeho priatelia, čo teraz čakajú na rozhodnutia súdov o ich osude. Tí mu najviac držia palce.
Tretím kandidátom na zostavovanie vlády je Progresívne Slovensko (PS). Aj keď ešte dosť zaostáva za prvou dvojicou, predsa len sa im postupne približuje. Možno práve táto strana zozbiera všetkých demokraticky orientovaných voličov, ktorí nie sú spokojní so súčasnou vládnou koalíciou. Potrebné však je, aby získali nejakého známeho, silného lídra, ktorý nebude mať problematickú minulosť a občanom ponúkne istotu, ktorá teraz v krajine chýba.
Ďalšie strany nebudú mať asi šancu priamo zasiahnuť do zostavovania nového kabinetu, ale iba ponúkať svoje služby, aby si aj oni niečo uchmatli. Mnohé sa tvária, že je pre nich neprijateľný Fico a hnutie Republika, ale keby došlo na lámanie chleba možno by sme boli prekvapení.
Nesmieme zabúdať ani na projekt Mikuláša Dzurindu. Veľa o ňom zatiaľ nevieme, ale mne osobne sa to veľmi podobá na bývalé SDK, kde sa zoskupí viacero demokraticky zmýšľajúcich politických subjektov, aby tentoraz zabránili návrat Fica k moci. Takémuto projektu však tiež chýba líder, lebo Dzurinda by teraz veľa ľudí neoslovil. Možno sa jeho meno čoskoro dozvieme.
