A znovu sme o rok starší. Rok 2022 nám rýchlo ubehol, ale bol by som rád, aby sa nikdy nezopakoval. Vojna na Ukrajine, drahé energie a u nás sme sa venovali predovšetkým žabomyším vojnám medzi koaličnými stranami. Jedným slovom rok na zabudnutie.
Ukrajina bola číslo 1 aj na Slovensku
Uplynulý rok nám priniesol vojnu tesne za našimi hranicami. Útok Putinovej armády na zvrchovaný štát poznačil takmer cele uplynulé obdobie. Pocítili sme to aj na Slovensku. Najprv k nám začali chodiť desaťtisíce utečencov zo zasiahnutého územia, čo sme aj napriek mnohým kritikám predsa pomerne úspešne zvládli.
Vojna však vyvolala aj rapídne zdraženie energií, čo sme pocítili všetci predovšetkým na čerpacích staniciach, keď sme palivo museli kupovať za rekordné ceny. Pomaly sa aj to vracia do normálu, ale stále nevieme čo bude zajtra.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Celková situácia však poznačila aj vzťahy v krajine. Niektoré politické strany využili toto obdobie, aby burcovaním občanov získavali preferencie. Nielenže sa snažili znehodnotiť všetko čo sa v krajine robí, ale vyberali si aj také prostriedky ako je ospravedlňovanie agresora v nevyvolanej vojne.
Pozývali jednoducho na cestu Orbánovho Maďarska, ktoré je doteraz čiernou ovcou v Európskej únii vo svojom postoji k Rusku. Nezdá sa mi, že sa preto občania susednej krajiny majú lepšie ako my na Slovensku.
Prekvapili ma slová Roberta Fica, že netreba zbraňami pomáhať Ukrajine, lebo sa tým predlžuje vojna. Bez pomoci celej európskej spoločnosti a USA by ruské vojská už pravdepodobne boli na slovenských hraniciach. Páčilo by sa nám keby sme museli stále tŕpnuť, ako sa Putin vyspí a či si nerozmyslí, že aj Slovensko by mu mohlo patriť.
Nechápem ani veľké percento občanov, ktorí podporujú ruskú agresiu. Chcem počuť, čo by hovorili, keby sa to stalo našej krajine. Išli by do ulíc a vlajkami privítali ruské vojská?
Žiaľ k takejto nálade sme prispeli všetci. Tak vládna koalícia svojim neustálim handrkovaním, ale predovšetkým veľká časť opozície, ktorá akoby hovorila, že by nám s Ruskom bolo lepšie ako s Európskou úniou. Odkiaľ však dostávame peniaze? Z Ruska alebo z EÚ? Kam idú naši občania za lepším štandardom? Do Ruska alebo do krajín EÚ?
Koalícia urobila všetko, aby sa rozpadla
Na politickej scéne v krajine nič nového. Pandémia koronavírusu síce ustala, ale jej dôsledky bolo cítiť aj v tomto roku. Richard Sulík a Igor Matovič sa neprestali obviňovať z toho, kto je zodpovedný za zbabraný predošlý rok.
Hlasovanie rozhodlo o osude Hegera, poslanci vyslovili vláde nedôveru a za jej pád bolo 78 poslancov (online)
Kto hlasoval za pád Hegerovej vlády a kto bol proti? Zdržali sa Čepček a Tabák
Matovič stále nemohol zabudnúť, že práve kvôli Sulíkovi musel opustiť premiérske kreslo v apríli roku 2021 a nepretržite to dával najavo, častokrát spôsobom, ktorý sa nehodí ani do krčmy nižšej cenovej skupiny. Ten druhý mu nezostal dlžen a tak sa aj zrodila podmienka SaS, že vládna koalícia môže obstáť, ak kabinet opustí Igor Matovič.
Svoju vinu v celom vládnom cirkuse má aj samotný premiér Eduard Heger, ktorý nevedel zaujať jednoznačný postoj aby zachránil čo sa zachrániť dá. Celé leto sa tváril, že sa nič nedeje a keď sa blížil dátum rozpadu vládnej koalície začal konať. Aj vtedy sa však priklonil na stranu Matoviča a dôsledok bol, že jeho vládu v parlamente koncom roka poslanci odvolali.
Tesne predtým sa však niečo predsa dalo zachrániť, keby Matovič znovu neukázal vlastnú povahu, keď už odovzdanú demisiu vzal späť. Neprekvapuje preto, že podľa najnovších prieskumov je práve šéf OĽaNO zodpovedný za rozpad koalície.
Matovič ako minister skončil, do paláca k prezidentke Čaputovej však neprišiel (video)
Či sa dalo tomu predísť? Určite áno. Heger mal ukázať, že je predsedom vlády a nemal čakať na vlastných poslancov, aby Matovičovi ukázali červenú kartu.
Matovič odovzdal ministerstvo Hegerovi, Sulíka si v parlamente všímať nebude (video+foto)
Zachránil by tým nielen seba, ale aj celú krajinu od niekoľkomesačných koaličných prestreliek, čo na základe prieskumov verejnej mienky priviedlo voličov, aby radšej podporili lídrov, ktorí určite nemajú veľa spoločného s demokraciou.
Opozícia netrpezlivo očakáva predčasné voľby
Niekoľko slov aj o opozícii. Tá celú situáciu vyžila na výbornú. Peter Pellegrini väčšinou mlčal, ale tým ukázal, že za jeho vládnutia takéto škriepky neboli a ani nebudú ak si znovu zasadne do čela vládneho kabinetu. Voliči mu uverili, ale aj on si musí uvedomiť, že rast podpory sa zastavil a bude treba pracovať, aby na výslní zostal aj naďalej.
Robert Fico to zobral inak. Často aj za pomoci extrémistov, neviem či aj on už tam nepatrí, sa snažil vtĺkať ľuďom do hláv, že on je ten najlepší. Tí mu v totálnom chaose, v ktorom sa krajina nachádza, čiastočne aj uverili.
Týždeň očami Pavla Urbana: Vianoce prežívame pokojne. O nerušené sviatky sa postarali aj Heger, Sulík, ale tiež Matovič
Možno neuverili jemu, ale už potrebovali niekoho, kto im aspoň sľúbi, že by to zvládol lepšie aj za cenu návratu spred roka 2020. Pravdepodobne zabudli na tie časy, keď všetko mali len „naši“. Neprekvapuje preto požiadavka, aby sa voľby uskutočnili čím rýchlejšie. Fico a Pellegrini sú si vedomí, že oddialenie volieb by pre nich nemuselo dobre dopadnúť.
Heger by mohol na chvíľu stabilizovať situáciu, preferencie Progresívneho Slovenska by aj naďalej mohli rásť a zrazu by ani jeden zo spomínaných lídrov nebol v pozícii zostavovať vládu.
Otázne je však či predčasné voľby vôbec budú, lebo na to treba 90 hlasov poslancov, z ktorých viacerí vedia, že sa do parlamentu nedostanú. Prečo si skrátiť pohodlie?