Britská výskumná organizácia The Economist Intelligence Unit (EIU) pravidelne zostavuje rebríčky krajín a veľkomiest, v ktorých sa žije najlepšie. Keďže krajinu, do ktorej sa narodíme, neovplyvníme, ale výber miesta, do ktorého prídu na svet naši potomkovia, je už teoreticky v našej moci, EIU sa zamerala nielen na prítomnosť, ale hlavne na budúcnosť.
Organizácia tentokrát hľadala krajinu, v ktorej má dieťa narodené v priebehu budúceho roka najlepšie vyhliadky na život z hľadiska zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti či prosperity až do dovŕšenia plnoletosti. Ide teda o predpoveď na rok 2030, ktorá berie do úvahy geografické, sociálne i ekonomické faktory.
Deťom, ktoré sa narodia v najbližších dňoch, sa podľa rebríčka najlepšie bude žiť vo Švajčiarsku. Najbohatšia krajina sveta skončila na prvom mieste. V rebríčku ďalej kraľujú najmä severské krajiny, nechýbajú ani tradičný víťazi podobných rebríčkov ako Austrália, Kanada, Hongkong či Nový Zéland.
Krajiny, v ktorých sa oplatí narodiť |
| 1. Švajčiarsko |
| 2. Austrália |
| 3. Nórsko |
| 4. Švédsko |
| 5. Dánsko |
| 6. Singapur |
| 7. Nový Zéland |
| 8. Holandsko |
| 9. Kanada |
| 10. Hongkong |
Slovensko skončilo spomedzi 80 rozvinutých krajín sveta na 35. mieste. Z celkového množstva bodov ich získalo 6,64 – Švajčiarsko na vrchole rebríčka ich malo 8,22.
Slovensko zo susedných krajín predbehli Rakúsko (na 13. mieste), Česko (na 28. mieste) a Poľsko (na 33. mieste). Za sebou naopak zanechalo pobaltské i balkánske krajiny, Maďarsko (na 46. mieste), Rusko (na 72. mieste) či Brazíliu (na 37. mieste), Mexiko (39. miesto) alebo Kubu (40. miesto).
Organizácia pri tvorení rebríčka brala do úvahy viacero kritérií. Okrem subjektívnej spokojnosti ľudí skúmala zdravotnú starostlivosť, priemernú dĺžku života, politickú slobodu, nezamestnanosť, kriminalitu, ale aj ďalšie sociálne charakteristiky ako rozvodovosť či byrokraciu alebo fixné faktory vplývajúce na každodenný život ľudí vrátane podnebia krajiny.
„Terajšia situácia aj vyhliadky do búducnosti sú určené z faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Napriek svetovej globálnej kríze, z istého hľadiska časy neboli nikdy také dobré,“ uviedol hovorca The Economist Intelligence Unit.
„Nárast produkcie klesá na celom svete, ale úroveň príjmov dosiahla historické maximum v mnohých krajinách aj napriek hospodárskemu poklesu po roku 2008. Životné vyhliadky sa postupne zlepšujú a po svete sa začína šíriť politická sloboda – hlavne v oblasti Severnej Afriky a Blízkeho východu. Z iného uhla pohľadu však kríza zanechala negatívny výsledok – hlavne v eurozóne – a to najmä z hľadiska nezamestnanosti a osobnej slobody. Narušila nielen rodinný, ale aj spoločenský život,“ zhodnotila výskumná agentúra v záverečnej správe.
www.economist.com, www.telegraph.co.uk