KYJEV 1. apríla (WEBNOVINY) – Členovia ukrajinskej radikálnej nacionalistickej skupiny Pravý sektor opustili hotel v centre mesta, ktorý okupovali niekoľko mesiacov a polícii odovzdali svoje zbrane. V utorok o tom informoval ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov.
Polícia požiadala skupinu, aby hotel opustila
Pravý sektor používal hotel Dnipro ako svoje veliteľstvo. Jeho členovia sa teraz presunuli do tábora na predmestí Kyjeva.
—-> TU.
Polícia požiadala skupinu, aby hotel opustila po incidente, pri ktorom jeden z členov Pravého sektora postrelil na kyjevskej ulici troch ľudí vrátane námestníka starostu mesta. Stav dvoch postrelených je vážny.
Polícia hotel následne obkľúčila a skupine nariadila, aby odovzdala všetky zbrane. Pravý sektor sa podieľal na zosadení vlády exprezidenta Vikora Janukovyča, s novou vládou však nespolupracuje.
Na Ukrajine sa deje nebezpečná Arabská jar, tvrdí ruský minister obrany
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok prirovnal vývoj udalostí na politickou krízou zasiahnutej Ukrajine k revolučným hnutiam v afrických krajinách spred troch rokov. Takzvaná Arabská jar vtedy zmietla dlhé desaťročia fungujúce autoritatívne režimy Egypta či Líbye.
Šojgu podľa svojich slov s „veľkým smútkom zaznamenal, že scenár podobný Arabskej jari bol použitý“ aj na Ukrajine. Minister zároveň upozornil, že „situácia aktuálne vrie na východe a juhu krajiny, kde sa nacionalisti pokúšajú potláčať rusky hovoriace obyvateľstvo a to aj za pomoci sily“.
„Hrozba pre ukrajinskú štátnosť je v hlbokej politickej a ekonomickej kríze a nepochádza z Ruska. Hry vedenia v Kyjeve s neonacistami a rozširovaním rusofóbnych nálad sa môžu zvrtnúť na tragédiu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu,“ povedal šéf ruského rezortu obrany.
Portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti v tejto súvislosti podotýka, že Arabská jar neviedla k očakávanej demokratizácii spoločností. Pripája aj septembrové vyjadrenie prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého „krajiny ako Egypt či Líbya nemôžu žiť podľa vzoru európskej a americkej demokracie“.
Paríž, Berlín a Varšava chcú konferenciu o Ukrajine
Ministri zahraničných vecí Nemecka, Poľska a Francúzska v pondelok navrhli konanie medzinárodnej konferencie o budúcnosti Ukrajiny a to aj za účasti Ruska. Podľa šéfov diplomacií troch vplyvných európskych krajín by sa konferencia mala konať po ukrajinských predčasných prezidentských voľbách naplánovaných na koniec mája.
—>TU.
Ministri hovoria o „potrebe vyslať silný signál podpory, konsolidácie medzinárodnej podpore a diskusie o nevyhnutných reformách“. Ako dodali, „veľmi by sme ocenili ruskú účasť“.
Ministri okrem toho navrhli rozhovory na úrovni EÚ-Rusko za účasti predstaviteľov Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska. Témou by boli dôsledky prípadného podpisu prelomových dohôd EÚ s krajinami Východného partnerstva.
NATO nevidí žiadne sťahovanie Rusov z ukrajinských hraníc
NATO nevidí žiadne náznaky sťahovania ruských vojakov z ukrajinských hraníc a zvažuje všetky možnosti posilnenia obranyschopnosti aliancie. V utorok to povedal generálny tajomník organizácie Anders Fogh Rasmussen. Ministri 28 člennej Severoatlantickej aliancie sa stretli v Bruseli po prvýkrát, odkedy Rusko vojensky obsadilo a následne anektovalo Krym, čím vyvolalo najhoršiu krízu medzi Západom a Východom od studenej vojny.
Ministri teraz rokujú o spôsoboch posilnenia vojenskej prítomnosti NATO v strednej a východnej Európe, aby upokojili spojencov rozrušených krokmi Ruska. „Bohužiaľ, nemôžem potvrdiť, že Rusko sťahuje svojich vojakov. Nie je to to, čo by sme videli,“ povedal Rasmussen novinárom pred začiatkom rokovaní.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo, že sťahuje z blízkosti ukrajinskej hranice jednu zo svojich armádnych jednotiek, ktorá sa podľa oficiálnych údajov zúčastňovala v oblasti na cvičeniach. Z Rostovskej oblasti podľa sa neho začal odsúvať motorizovaný pechotný prápor s domovskou základňou v Samare, ktorý v pohraničí absolvoval „taktické cvičenia“.
O čiastočnom odsune medzitým informoval i ruský prezident Vladimir Putin, ktorý ho údajne sám nariadil. Podľa hovorcu nemeckej vlády tak urobil v rámci telefonátu s kancelárkou Angelou Merkelovou týkajúceho sa možností, ako „stabilizovať situáciu na Ukrajine a v Podnestersku“.
Predstavitelia USA odhadujú, že Rusko má pozdĺž hranice rozmiestnených 40-tisíc vojakov, zatiaľ čo podľa Kyjeva ich môže byť až 100-tisíc. Moskva trvá na tom, že zvýšenie vojenskej prítomnosti v regióne bolo súčasťou vojenských cvičení a neplánuje žiadnu cezhraničnú intervenciu. Spojené štáty a NATO však vyjadrili znepokojenie vzhľadom na predošlé nasadenie ruského vojska na Kryme, ktorý Moskva nakoniec anektovala.
Aliancia zastavila všetku spoluprácu s Ruskom
NATO v utorok oznámilo, že zastavuje „všetku praktickú civilnú a vojenskú spoluprácu“ s Ruskom z dôvodu okupácie a anexie ukrajinského regiónu Krym. Rozhodnutie prijali ministri zahraničia členských krajín 28-člennej organizácie, ktorí zároveň Moskvu vyzvali, „aby prijala okamžité kroky a vrátila sa k dodržovaniu medzinárodného práva“.
NATO a Ukrajina spoločné stanovisko zverejnili po stretnutí ich ministrov v Bruseli, kde v reakcii na konanie Ruska zvažujú možnosti posilnenia obranyschopnosti aliancie ako aj podporu reforiem obranyschopnosti Ukrajiny prostredníctvom cvičení a ďalších programov.
