MOSKVA 18. marca (WEBNOVINY) – Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že „v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska„.
Putin v utorok vystúpil v Kremli, kde vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii. Krym podľa ruského prezidenta „bol a je neoddeliteľnou súčasťou Ruska“ a tamojšie výsledky referenda označil za „viac než presvedčivé„. Ľudia na Kryme nie sú pripravení zmieriť sa s „touto historickou nespravodlivosťou„, povedal Putin v odkaze na darovanie regiónu Ukrajine v roku 1954.
—-> TU.
Ruský líder zopakoval, že na Ukrajine nie je legitímna vláda a výmena moci bola pučom spojeným s vraždami a terorizmom. K novým mocenským silám patria podľa neho fašisti, nepriatelia Ruska a antisemiti.
Opätovne tiež odmietol výčitky Západu, že na Kryme porušil medzinárodné právo. Prvýkrát však pripustil, že zvýšil počet vojenských jednotiek na Kryme. „Áno, posilnili sme naše sily,“ povedal. Dodal však, že stále ide o počet prípustný pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme, a preto nejde o žiadne porušenie pravidiel.
Rusko poskytlo Krymu prvú časť finančnej pomoci
Vláda odštiepeneckého Krymu, ktorá vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny a po víkendovom referende uzavrela dohodu o pripojení k Rusku, ešte v utorok získala od Moskvy prvú časť finančnej pomoci. Krymský prvý vicepremiér Rustam Temirgalijev informoval o prijatí peňazí v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti, podľa ktorej sa republika po utorňajšom podpisovom akte v Moskve oficiálne začlenila medzi ruské územia, čo však ukrajinská vláda podobne ako západní partneri neuznáva. Predstaviteľ zároveň oznámil, že Krymčania by mali už začiatkom apríla vymeniť ukrajinské hrivny za ruské ruble.
„Potrebujeme takúto podporu, pretože Kyjev prestal financovať našu armádu a policajné orgány. Očakávame, že prvé príjmy z daní získame koncom mája či v júni,“ povedal Temirgalijev pre RIA Novosti. Čo sa týka zavedenia novej meny vicepremiér vylúčil prechodné obdobie, keď by na Kryme platili naraz hrivna i rubeľ.
„Bolo by to len ťažko možné, keďže Ukrajinská národná banka nás prestala zásobovať hrivnami,“ vysvetlil. Agentúra Interfax v pondelok citovala Temirgalijevovo vyhlásenie, podľa ktorého si Krym zriadil vlastnú centrálnu banku a v najbližších dňoch očakáva z Moskvy pomoc dosahujúcu jednu miliardu rubľov (19,8 mil. eur).
Na sankcie Západu zareagujeme, vyhlásil Putin
Putin tiež uistil, že nemá záujem o ďalšie časti Ukrajiny a neusiluje sa o jej rozdelenie. Na Kryme plánuje zachovať popri ruštine ako štátne jazyky taktiež ukrajinčinu a tatárčinu. Odtrhnutie sa Krymu pritom prirovnal k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na sankcie Západu bude adekvátne zareagovať, „sami však vyvolávať konflikt nebudeme„, povedal. Počas prejavu prezidentovi poslanci hlasno tlieskali.
Putin v utorok schválil návrh dohody medzi Krymom a Moskvou o pripojení ukrajinského regiónu k Ruskej federácii. Po prejave ju spolu s predstaviteľmi Krymu a Sevastopoľu podpísal.
Krymu by sa mal pripojiť k Rusku ako nový federálny subjekt so štatútom republiky. Mesto Sevastopoľ, kde sa nachádza veľká ruská námorná základňa, by malo v rámci republiky špeciálny štatút.
Počas razie na vojenskej základni zahynul ukrajinský vojak
Ukrajinská vláda v utorok vydala nariadenie, ktorým povoľuje svojim vojakom na Kryme používanie ostrej munície na ochranu ich životov. Ide o reakciu na správy, podľa ktorých na základni v krymskej metropole Simferopoľ prišiel o život jeden ukrajinský vojak, informovalo tlačové stredisko dočasného ukrajinského prezidenta Oleksandra Turčinova. Až doteraz pritom Kyjev svojim vojakom v pôsobiacim v oblasti radil, aby sa zdržiavali ozbrojenej agresie voči proruským vojakom.
„Všetci ukrajinskí vojaci na vojenskej základni v Simferopoli boli zatknutí,“ informoval spravodajský portál denníka Ukrajinska Pravda. „Ich doklady a peniaze skonfiškovali. Vyhnali ich von, zoradili ich a zobrali im zbrane,“ uviedol Selezňov. Rusko naopak informovalo, že pri útoku zahynuli „prokrymskí bojovníci“, ktorých zabil ostreľovač. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk po zverejnení týchto informácií obvinil Moskvu z „vojnového zločinu“. Konflikt na Kryme sa podľa neho teraz presunul „z politickej do vojenskej roviny“.
Suverénny a nezávislý Krym
Krym patril k Rusku, kým ho sovietski lídri v roku 1954 nedarovali Ukrajine. Putin v pondelok podpísal dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát„.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok nezávislosť potom, čo sa 96,6 percenta ľudí vyslovilo v referende za pripojenie tohto ukrajinského regiónu k Rusku. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Poslanci v prijatom uznesení stanovili, že všetok ukrajinský majetok na polostrove sa odteraz stane majetkom Krymu a pozastavili tiež platnosť ukrajinských zákonov. Zároveň požiadali medzinárodné spoločenstvo, aby nezávislosť Krymu uznalo. Svetové mocnosti vrátane EÚ a Spojených štátov však už uviedli, že výsledky podľa nich nelegitímneho referenda neuznajú.
Ukrajina žiada o svoje sovietske dedičstvo
Ukrajina si plánuje robiť nárok na majetok Sovietskeho zväzu vrátane asi 80 miliárd dolárov (vyše 57 miliárd eur) uložených na účtoch Štátnej banky ZSSR. Oznámil to minister spravodlivosti Pavlo Petrenko, ktorého cituje agentúra RIA Novosti. Petrenko povedal, že Ukrajina nepodpísala dohodu z 9. decembra 1994, ktorá uznala Rusko za nástupcu Sovietskeho zväzu a jej vláda má preto legálne dôvody nárokovať si určitý sovietsky majetok lokalizovaný v tretích štátoch.
Kyjev okrem toho plánuje žiadať spomínané miliardy eur uložené na účtoch Štátnej banky ZSSR, jedinej banky v Sovietskom zväze. Ruské ministerstvo zahraničia odpovedalo, že je pripravené prebrať tému sovietskeho dedičstva s Kyjevom.
Dodalo však, že v tomto prípade bude musieť Ukrajina prevziať aj finančnú zodpovednosť za sovietsky dlh. Ministerstvo odhaduje, že Ukrajina bude musieť zaplatiť za dlhy zo sovietskej éry asi 20 miliárd dolárov (vyše 14 miliárd eur).
Do NATO nechceme, upokojil Jaceňuk Rusov
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to povedal premiér Arsenij Jaceňuk s cieľom upokojiť obavy Ruska ako aj rusky hovoriacich ukrajinských občanov. Uviedol tiež, že ku kľúčovým cieľom jeho vládnej politiky patrí decentralizácia moci a zdôraznil, že snahy Kyjeva o integráciu do Európskej únie budú zohľadňovať záujmy prevažne ruského východu krajiny.
„S ohľadom na zachovanie jednoty Ukrajiny otázka pripojenia sa k NATO nie je na programe,“ povedal Jaceňuk, ktorý normálne hovorí po ukrajinsky, počas desaťminútového televízneho prejavu v ruštine. Ako dodal, krajinu bude chrániť „silná, moderná ukrajinská armáda„. Jaceňuk tiež prisľúbil odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín.
Kyjev presadzoval politiku bližších vzťahov so Severoatlantickou alianciou, kým sa v roku 2010 k moci nedostal proruský prezident Viktor Janukovyč. Ten formálne zavrhol túto myšlienku a vyhlásil neutralitu krajiny, ktorá hraničí s EÚ i s Ruskom.
Rusko, ktorého sily v súčasnosti kontrolujú Krym, tvrdí, že Janukovyč ostáva legitímnym prezidentom a ich vojaci „chránia“ záujmy Rusov na východe a juhu Ukrajiny. Jaceňuk povedal, že v piatok podpíše politickú časť asociačnej dohody s EÚ, zdôraznil však, že utužovanie vzťahov s európskym blokom nevylučuje možnosť dobrých vzťahov s Ruskom.
Kríza na Ukrajine je doteraz najvážnejšou skúškou európskej bezpečnosti v 21. storočí. Poslancom britského parlamentu to v utorok povedal minister zahraničia William Hague. Podľa Hagua je nevyhnutné zvýšiť nátlak na Moskvu a Británia bude preto tento týždeň presadzovať prijatie čo najprísnejšieho balíčka sankcií na summite EÚ.
Hague zdôraznil, že prezident Vladimir Putin si podpisom dekrétu o anexii Krymu sám zvolil izoláciu. Moskva podľa neho pošliapala všetky princípy medzinárodného práva a ohrozila budúcnosť Ukrajiny. Británia už pracuje na vyslaní monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe do všetkých častí Ukrajiny, oznámil.
Hague ocenil zdržanlivosť, ktorú prejavila v tejto napätej situácii plnej provokácií ukrajinská vláda, armáda aj obyvatelia krajiny. „Časť ich krajiny je okupovaná, desaťtisíce vojakov sa zhromaždili pri ich hraniciach a susedná krajina odmieta vylúčiť možnosť ďalšej vojenskej intervencie,“ povedal šéf rezortu britskej diplomacie. Na inváziu suverénneho štátu a zabratie časti jeho územia neexistuje podľa neho žiadne ospravedlnenie. Hague už informoval, že Británia prerušila bilaterálnu vojenskú spoluprácu s Ruskom.
Krym pritiahol Bidena do Poľska
Americký viceprezident Joe Biden pricestoval v utorok ráno do Varšavy v snahe ukázať Rusku rezolútny odmietavý postoj Spojených štátov voči intervencii Ruska na susednej Ukrajine.
Na programe jeho návštevy je stretnutie s poľským premiérom Donaldom Tuskom a prezidentom Bronislawom Komorowským. Biden by sa tiež mal stretnúť s estónskym prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.
Stretnutie so zástupcami členských krajín NATO je súčasťou kampane USA presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa Rusko z Ukrajiny stiahlo. USA zavádza najprísnejšie sankcie voči ruským predstaviteľom od druhej svetovej vojny.
V utorok večer odletí Biden do Litvy na stretnutie s prezidentkou Daliou Grybauskaite a lotyšským prezidentom Andrisom Berzinšom.
Eurokomisia chce Ukrajinu v Únii
Európska komisia signalizuje po krymskom referende odhodlanie prijať Ukrajinu ako plnohodnotného člena Európskej únie.
Eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle pre utorkové vydanie denníku Welt povedal, že „keď chceme túto časť východnej Európy vážne zmeniť, mali by sme použiť aj najsilnejší nástroj, ktorý má EÚ k dispozícií, a to je rozšírenie„. To má totiž „bezpríkladnú meniacu a stabilizačnú silu„.
Kanada sa v utorok pripojila k Spojeným štátom a Európskej únii a oznámila sankcie proti desiatim vysokopostaveným ruským a ukrajinským predstaviteľom v reakcii na nedeľné referendum na Kryme. Sankcie, ktoré zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie účtov, sa týkajú ľudí blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Je medzi nimi napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, krymský proruský premiér Sergej Aksjonov a bývalý šéf kancelárie ukrajinského premiéra Viktor Medvedčuk. „Postihnuté osoby sú zodpovedné za podkopávanie suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny ako aj umožnenie ruskej vojenskej akcie proti Ukrajine,“ uviedla kanadská vláda vo vyhlásení.
Cieľom sankcií je podľa jej údajov ďalej izolovať Moskvu v rámci medzinárodného spoločenstva. Európska únia aj Spojené štáty už v pondelok oznámili zavedenie cestovných a finančných sankcií voči niektorým ruským a krymským politikom. V utorok majú ruskí poslanci zvažovať zavedenie recipročných sankcií, uvádza ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Moldavský prezident sa bojí, že aj Podnestersko sa pripojí k Rusku
Moldavský prezident Nicolae Timofti sa obáva, že separatisti z Podnesterska na východe krajiny zopakujú scenár z Krymu a požiadajú Rusko, aby uznalo ich nezávislosť a budú sa potom snažiť stať sa súčasťou Ruskej federácie. Zároveň však poprel správy, že predseda parlamentu medzinárodne neuznávaného Podnesterska Michail Burla sa už v tejto otázke obrátil na Rusko. „Je tu riziko provokácií zo strany Podnesterska,“ vyhlásil Timofti. Pripomenul, že Rusko sa v minulosti vyjadrilo, že rešpektuje územnú celistvosť Moldavska.
Podľa informácií ruského denníka Vedomosti žiada vedenie separatistickej republiky od ruských poslancov vytvorenie možnosti pripojiť územie k Rusku. Burla podľa denníka argumentuje referendom z roku 2006, v ktorom sa obyvatelia polmiliónového Podnesterska jednoznačne vyslovili za budúce vstúpenie do Ruskej federácie.
Podnestersko, moldavské územie medzi Ukrajinou a riekou Dnester, sa od vlády v Kišiňove odtrhlo v roku 1990. Rusko má v tomto regióne 1500 vojakov, no jeho nezávislosť neuznalo. Obyvateľstvo je tvorené z tretiny Moldavčanmi, Rusmi a Ukrajincami.
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii, povedal premiér Arsenij Jaceňuk.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že „v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska„. Vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (18. marca) schválil návrh dohody medzi Krymom a Moskvou o pripojení ukrajinského regiónu k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát, do platnosti dekrét vstupuje v deň, kedy bol podpísaný“.
Ukrajinský parlament odhlasoval čiastočnú mobilizáciu vojenských rezervistov.
Ukrajinský región Krym si zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády.
Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Pre Ukrajinu to je absolútne neprijateľné.
Európska únia v pondelok rozhodla o zavedení sankcií voči 21 osobám, ktorí majú byť zodpovední za súčasnú napätú situáciu na ukrajinskom Kryme.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok (17. marca) nezávislosť. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo za pripojenie Krymu k Rusku 96,6 percenta ľudí. Účasť na referende bola 83 percent.
Účasť na nedeľňajšom referende na Kryme bola už o 19:00 SEČ enormná. Podľa odhadov dovtedy prišlo k volebným urnám až 93 percent občanov.
Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie.
Miestni predstavitelia očakávajú, že účasť napriek nepriaznivému počasiu presiahne 80 percent.
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“.
Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole však hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
Obyvatelia Krymu v nedeľu (16. marca) rozhodujú v referende o budúcnosti polostrova.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo „prepadový“ oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu.
Ukrajinský parlament v sobotu „predčasne ukončil“ mandát zákonodarného zboru na Kryme, ktorý schválil tamojšie referendum o pričlenení územia k Rusku považované Kyjevom za protiústavné.
Odporcovia ruskej intervencie na Ukrajine v sobotu zorganizovali v Moskve demonštráciu, na ktorej sa podľa odhadov zišlo približne 50-tisíc ľudí.
Prestrelka medzi nešpecifikovanými skupinami vo východoukrajinskom meste Charkov si v noci na sobotu (15. marca) vyžiadala dvoch mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou
