Vrátite sa z vytúženej dovolenky, no pocit oddychu, ktorý ste si od nej sľubovali, stále akosi neprichádza. Kufre máte plné suvenírov, no to, čo najviac potrebujete vám chýba – dobité baterky. Tento zvláštny paradox je čoraz častejší jav.
Dovolenka sa totiž pre mnohých mení na ďalší výkon. Treba ju predsa „využiť naplno“, naplánovať do poslednej minúty, získať čo najviac zážitkov a fotiek. Výsledok? Namiesto relaxu cítite vnútorný tlak.
O tom, ako nás k tomu vedie spotrebiteľská kultúra a čo môžeme urobiť, aby sa z dovolenky stala skutočná regenerácia, sme sa rozprávali s psychodynamickou terapeutkou Mgr. Zuzanou Sidorovou.
Ako je možné, že dovolenka, ktorá má byť oddychom, sa pre mnohých skončí ešte väčším stresom? Stretávate sa s tým aj vo svojej praxi?
Áno, stretávam sa s tým často. Dovolenka môže fungovať ako „zrkadlo vnútorného nastavenia“. Ak v bežnom živote žijeme v preťažení, aj voľno naplníme povinnosťami a tlakom. Psychológovia hovoria o internalizovanom tlaku výkonu – teda o tendencii prenášať pracovnú logiku aj do oddychu („musím si oddýchnuť efektívne“). Výsledkom je paradox: oddych sa stane ďalšou úlohou v zozname.
Je pravda, že už samotné plánovanie dovolenky môže človeka vyčerpať? Čo je na tom psychologicky najnáročnejšie?
Plánovanie dovolenky často aktivuje anticipačný stres, teda napätie z predstavy, čo všetko môže zlyhať (oneskorené lety, zlé ubytovanie, vysoké ceny). Pre niektorých ľudí je najťažšie to, že sa snažia kontrolovať príliš veľa premenných naraz. Keď sa k tomu pridá potreba „urobiť všetkým radosť“, môže sa plánovanie zmeniť na zdroj úzkosti.
Letné lásky nielen u tínedžerov! Prečo sa zamilujeme za tri dni? Mozog pod slnkom funguje inak
Opáliť sa, výlet na lodi, vidieť čo najviac… Prečo máme často pocit, že musíme „vyťažiť z dovolenky maximum“ a premeniť ju na maratón atrakcií namiesto oddychu?
Tento tlak pramení zo spotrebiteľskej kultúry a sociálnych sietí. Máme pocit, že musíme „nazbierať zážitky“ ako dôkaz hodnotne stráveného času. Psychodynamicky povedané, ide o superego tlak – vnútorný hlas, ktorý nám hovorí, že nestačí „byť“, musíme stále „niečo robiť“.Ako píše Erich Fromm: „Moderný človek sa stal konzumentom – aj zážitkov.“ A keď sa snažíme skonzumovať aj oddych, mení sa na maratón.
Je v poriadku priznať si, že aktívna dovolenka nie je pre každého? Prečo majú niektorí ľudia výčitky, keď len oddychujú?
Samozrejme, je to úplne v poriadku. Výčitky pramenia z introjektov – teda vnútorných hlasov, ktoré sme prevzali od rodičov, učiteľov či spoločnosti („lenivieť sa nesmie“, „treba využiť každú minútu“). Oddych však nie je lenivosť, ale biologická potreba. Nervová sústava potrebuje fázy regenerácie rovnako ako svaly po tréningu. Človek, ktorý si dovolí popoludní spať na pláži bez výčitiek, si z dovolenky odnesie viac než ten, kto sa naháňa za atrakciami.
Dovolenka ako test vzťahu: Párový terapeut vysvetľuje, prečo sa najviac hádame práve počas oddychu - ROZHOVOR
Myslíte si, že na dovolenke je vhodné úplne sa odstrihnúť od e-mailu a telefónu? Ako si nastaviť hranice?
Áno, aspoň čiastočné odstrihnutie je zdravé. Neustála dostupnosť udržuje mozog v pohotovostnom režime, čo bráni skutočnému oddychu. Dôležité je nastaviť si psychologické hranice – napríklad určiť si hodinu denne na kontrolu správ a inak byť offline. Takto sa vyhneme pocitu viny („čo ak ma hľadajú?“) a zároveň chránime svoj vnútorný priestor.
Ako si naplánovať dovolenku tak, aby skutočne dobila energiu a nie ju vyčerpala?
Základom je počúvať vlastné potreby, nie očakávania okolia. Pýtajme sa: Chcem pokoj alebo zážitky? Potrebujem byť s ľuďmi alebo sám? Psychoterapeuti hovoria o sebaprijatí potrieb – schopnosti rešpektovať, že aj moja predstava oddychu je legitímna. Prakticky: striedať aktívne dni s pasívnymi, nechať si priestor na spontánnosť, nepreplánovať program.
Myslíte si, že funguje tzv. „prechodná fáza“, teda nevrátiť sa z dovolenky priamo do práce ale dať si ešte pár dní voľna doma?
Áno, je to veľmi účinné. Prechodná fáza umožňuje nervovej sústave postupne sa naladiť na bežný režim. Ak sa človek vráti večer a ráno už sedí v kancelárii, šok je príliš veľký. Jeden-dva dni doma na vybalenie, spánok a pokojné „doznenie“ zážitkov výrazne znižujú stres.
Ako si nastaviť prvé dni po návrate, aby prechod nebol taký drastický?
Pomáha tzv. graded exposure – postupné zaťažovanie. Začať jednoduchšími úlohami, vyhnúť sa hneď najťažším projektom, nenechať si prvý deň plný porád. Tiež je dobré priniesť si z dovolenky drobný rituál (napr. ranná káva na balkóne), aby sme si uchovali kúsok dovolenkovej atmosféry.
Naučili nás, že oddych je slabosť a úzkosť sme prijali ako normu: Psychologička radí, ako z kola von - ROZHOVOR
Ako premeniť dovolenku na skutočný zdroj energie – teda nie len krátku pauzu, ale aj impulz k trvalejšej zmene životného štýlu? Dá sa podľa vás využiť návrat z dovolenky ako príležitosť urobiť si reštart v osobnom alebo pracovnom živote?
Dovolenka nám často ukáže, čo nám chýba v každodennosti – viac spánku, pohybu, času s rodinou. Návrat je preto príležitosťou na reflexiu životného štýlu. Psychoterapeuticky povedané, ide o moment, keď sa naše nevedomé túžby dostávajú na povrch a môžeme ich pretaviť do reality.Napríklad, že si dovolenke denne čítame a po návrate z dovolenky sa rozhodneme zaradiť čítanie aj do bežného pracovného týždňa.
Dovolenka nemusí byť dokonalá, aby bola hodnotná. Nemusíme mať desať atrakcií denne ani stovky fotiek. Stačí, ak nám umožní byť bližšie k sebe. Ako napísal Viktor Frankl: „Oddych nie je únik, ale návrat k sebe samému.“Ak máte pocit, že sa vám nedarí oddychovať ani na dovolenke, môže to byť pozvánka k hlbšiemu sebapoznaniu. Psychoterapia vám môže pomôcť odhaliť, prečo je pre vás tak ťažké „len byť“ a naučiť sa, že aj ticho a nečinnosť majú svoju krásu.
