Tešíte sa na olympiádu?
Veľmi. Slovami sa to ani nedá opísať. Olympiáda je raz za štyri roky, pre každého športovca je to čosi mimoriadne výnimočné.
Nebude to vaše prvé vystúpenie pod piatimi kruhmi, olympijskú atmosféru ste už zažili pred štyrmi rokmi v Turíne.
Bola som ešte veľmi mladá, mala som dvadsaťjeden rokov. Nebol na mňa žiadny tlak, nemala som tam čo stratiť. Brala som to ako ďalšie preteky. Teraz mám viac skúseností, za mnou už sú výsledky. Budem chcieť zužitkovať všetku tú tréningovú drinu za posledné štyri roky.
Bola záverečná príprava podľa vašich predstáv?
Na Nový rok som nastúpila na úvodné preteky prestížneho seriálu Tour de Ski. S trénerom Jánom Valuškom sme sa dohodli, že absolvujem iba prvé štyri etapy a potom pôjdeme na sústredenie do rakúskeho Obertilliachu. Žiaľ, v dvoch pretekoch po sebe som mala tri nepríjemné pády, bola som celá doudieraná. A aby toho nebolo málo, zapálilo sa mi hrdlo. Prvé dni som sa teda namiesto tréningu liečila. Po príchode do Kanady ma opäť chytili priedušky. V posledných pretekoch pred začiatkom olympiády som ´vybuchla´. Skončila som po školáckej technickej chybe už vo štvrťfinále. Na pohode mi to veru nepridalo.
Vlani ste vo Whistleri, kde budú všetky lyžiarske súťaže vancouverskej olympiády, dosiahli asi najväčší výsledok vo svojej kariére, keď ste v predolympijskej generálke v pretekoch Svetového pohára zvíťazili. Premietate si v mysli ten film z tohto svojho triumfu?
Veľmi často. S blížiacou sa olympiádou skoro každý deň. Bolo to nádherné. Všetko mi vtedy sadlo. Bol to z mojej strany nielen najlepší výsledok, ale aj najlepší výkon.
Tamojšie trate vám zrejme vyhovujú.
Sú to prekrásne trate v prekrásnom prostredí. Sú široké ako diaľnice. Myslím, že som si ich otestovala podľa svojich predstáv. Nejdem do celkom neznámeho. Zostáva len veriť, že to využijem.
Čím vám whistlerský okruh tak sadol?
Je to také kĺzavé s nie extrémne náročným profilom. Nie sú tam žiadne prudké výbehy ani krkolomné zjazdy. Je tam dlhá cieľová rovinka, prakticky celý štadión sa dá ísť na súpaž. No a bez preháňania môžem povedať, že práve to je moja najsilnejšia stránka. Na tom budem stavať. Ja si verím, že by som to mohla využiť.
Pred rokom vo Whistleri ste išli za svojím víťazstvom systémom štart – cieľ. Pred mesiacom v Prahe ste nechali súperky odtiahnuť veľkú časť trate a udreli ste v závere. Dá sa v šprinte taktizovať?
Základná taktika sa dá stanoviť, ale šprint je otázkou momentu. Jednotlivé preteky sa nevyvíjajú rovnako. Treba vychádzať z reálnej situácie. Skúsení pretekári vedia, kedy je výhodnejšie ísť z prvej pozície a kedy zaútočiť zo závetria. Myslím, že už patrím k tým skúsenejším.
Očakávania verejnosti v súvislosti s vami sú vysoké. Ako to vnímate?
Pre každého športovca je to veľmi náročné. Musí byť aj v tomto vycvičený, aby nepodľahol tlaku. Napríklad na jednej strane by som sa rada pripravovala doma, kde mám predsa len lepšie zázemie. Na druhej strane si uvedomujem, že som na záverečnom sústredení v Rakúsku mala oveľa väčší pokoj, ako by som mala na Slovensku. Tam ma nemohli médiá až tak bombardovať.
Šprintérka z absolútnej svetovej elity, majsterka sveta v kategórii do 23 rokov z talianskeho Tarvisia 2007 Alena Procházková
V roku 2003 prišla na majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach do talianskeho Val di Fiemme doslova na skusy. Mala vtedy pár mesiacov po osemnástych narodeninách. Žiadnu dieru do sveta veru neurobila. Slovenské médiá, ktoré aspoň zaregistrovali jej účasť, napísali, že zaplatila nováčikovskú daň.
O dva roky neskôr na svetovom šampionáte v nemeckom Oberstdorfe však naznačila, že jej ambície sú vyššie, než pozerať sa na chrbty súperiek. Prvýkrát vo svojej kariére zaklopala na brány štvrťfinále najatraktívnejšej lyžiarskej bežeckej disciplíny – šprintu. Nie, ešte jej neotvorili. Bola prvou nepostupujúcou do vtedy ešte len 16-člennej vyraďovacej časti pretekov. V roku 2007 v japonskom Sappore bola opäť prvou nepostupujúcou, ale to už bolo do 12-členného semifinále. No a zrejme, aby dodržala tradíciu a postupnosť krokov, vlani na MS v českom Liberci so zranenou nohou skončila v B-finále, celkovo siedma.
Na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri bude patriť medzi slovenské medailové nádeje.
Čo vaši známi, priatelia, ľudia okolo vás? Na čo sa vás v súvislosti s olympiádou pýtajú?
Všetci chcú vedieť, akú medailu donesiem (smiech). Ja si to nepripúšťam. Život nie je nalinajkovaný. Ako dá, tak bude. Ja nie som typ človeka, ktorý by povedal: „Áno, ja vyhrám.“ Jednoducho nie! Ja taká nikdy nebudem. Buď mám formu alebo nie, buď budú také podmienky, aké mi vyhovujú alebo nebudú. Je tam množstvo faktorov, ktoré to budú ovplyvňovať. Je to obrovská zodpovednosť.
Aký výsledok by vás teda uspokojil?
Som momentálne vo Svetovom pohári desiata. Byť na olympiáde v elitnej desiatke je veľký výsledok. To, na čo myslím, však neprezradím. Ak ale naozaj bude pred mojím menom vo výsledkovej listine jednociferné číslo, sklamanie to nemôže byť.
V desiatke najlepších vo Svetovom pohári ste už boli štrnásťkrát, päťkrát ste stáli na pódiu pre medailistov. Nie je to trochu skromné želanie?
Opakujem, toto je olympiáda. Budú to výnimočné preteky.
Viete, čo okrem šprintu vo Whistleri absolvujete?
Nie, zatiaľ nie. Viem, že 17. februára je šprint. Čo bude pred ním a čo po ňom, je zatiaľ naozaj vo hviezdach. Ja by som chcela ísť aj záverečnú tridsiatku klasickou technikou s hromadným štartom, možno aj skiatlon. Všetko je stále otvorené.
Budete tri týždne na jednom mieste. Máte počas takéhoto veľkého podujatia voľný čas?
Nájde sa, ale nie je ho veľa. Mám so sebou počítač, cezeň komunikujem s domovom, najmä s maminou.
Otec je vo vašom minitímne technikom, takže bude s vami priamo vo Whistleri. Ako bude prežívať preteky mama?
Naposledy mi povedala, že to možno ani nebude pozerať. Vraj bude taká nervózna, že to ani neprežije.
Zhováral sa Zdeno Suchý