KÁHIRA 3. augusta (WEBNOVINY) – Proces s Husním Mubarakom a jeho synmi odložili do 15. augusta. Ako v stredu uviedol sudca Ahmed Refáat, dovtedy bude zosadený egyptský prezident v nemocnici v Káhire. Súd s exministrom vnútra Habíbom al-Adlím a jeho šiestimi spolupracovníkmi pokračuje vo štvrtok.
Mubarak a jeho dvaja synovia v stredu počas prvého dňa súdneho procesu v Káhire odmietli obvinenia z vraždy a korupcie. „Všetky tieto obvinenia absolútne odmietam,“ uviedol Mubarak. Jeho synovia Aláa a Džamal takisto popreli vinu v žalobe za úkladnú vraždu demonštrantov počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu Mubarakovho režimu.
V Káhire sa v stredu začal proces s Mubarakom a ďalšími predstaviteľmi jeho režimu, ktorí sú obvinení z korupcie a nariadenia streľby do demonštrantov. Osemdesiattriročný exprezident, jeho minister vnútra Habíb al-Ádlí ako aj dvaja Mubarakovi synovia čelia možnému trestu smrti, ak ich uznajú vinnými z nariadenia zásahov voči pokojným demonštrantom. V tejto súvislosti je obvinených aj šesť al-Ádlího spolupracovníkov. Mubarak všetky obvinenia odmieta. Bývalého autoritárskeho vodcu, ktorý je v nemocnici v prímorskom stredisku Šarm aš-Šajch už od polovice apríla, obžalovali z nariadenia streľby do protivládnych demonštrantov, zneužitia právomocí a sprenevery. Podobné obvinenia vzniesli aj voči jeho synom Džamálovi a Aláovi.
Podľa niektorých odhadov si Mubarakovci počas 30 rokov pri moci nakradli majetok v hodnote niekoľkých desiatok miliárd dolárov. Ak sa dokáže, že exprezident nariadil streľbu do opozičných demonštrantov, hrozí mu doživotie alebo dokonca aj trest smrti. Počas protivládnych demonštrácií zomrelo v Egypte najmenej 846 ľudí a viac ako 6400 ďalších utrpelo zranenia.
.
.
PROFIL:
Muhammad Husní Saíd Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v malej egyptskej dedine Kafr al-Misílha ležiacej v delte Nílu. Svoju kariéru začal v armáde, kde od začiatku 50. rokov minulého storočia pôsobil ako pilot. Istý čas dokonca žil aj vo vtedajšom Sovietskom zväze, keď sa v Moskve a v Biškeku (dnešné Kirgizsko) zúčastňoval na viacerých výcvikových misiách. Mubarak po návrate do vlasti postupne napredoval v armádnom rebríčku, až sa v roku 1969 stal jej vrchným veliteľom.
Mubarakova politická kariéra sa začala v roku 1972, keď sa stal námestníkom ministra obrany. Prezidentom sa nečakane stal o deväť rokov neskôr po tom, ako 6. októbra 1981 počas vojenskej prehliadky v Káhire islamskí militanti zavraždili dovtedajšieho egyptského lídra Anwara as-Sádáta. Mubarak ho nahradil už týždeň po jeho smrti a v najvyššej štátnej funkcii pôsobil nepretržite až do 11. februára 2010. Umožnilo mu to prijatie prísneho zákona o výnimočnom stave. Za tri desaťročia prežil Mubarak viaceré pokusy o atentát, pričom väčšinu z nich mali na svedomí islamisti zo skupín ako Džamáa Islámíja alebo al-Džihád. Výnimkou bol incident zo septembra 1999, keď neznámy muž, avšak bez zjavného napojenia na moslimských extrémistov, Mubaraka bodol a ľahko ho zranil.
Dlhoročný egyptský prezident bol známy svojím nezlomným zdravím. Verejnosť preto šokovalo, keď v roku 2003 odpadol v parlamente priamo počas svojho prejavu. Na svedomí to však nemal jeho zlý zdravotný stav, ale vyhladovanie počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Mubarak musel odvtedy viackrát verejne popierať dohady, že sa – aj pre svoj vysoký vek – chystá odstúpiť. Dnes vyše 80-ročný politik má na svoj vek pomerne mladistvý vzhľad a na jeho vlasoch, ktoré si pravdepodobne farbí na čierno, nie je ani stopa po šedinách.
Mubarak si sympatie Západu získal najmä tým, že rešpektoval mierovú zmluvu medzi Egyptom a Izraelom podpísanú v roku 1979 jeho predchodcom as-Sádátom. Najmä Spojené štáty boli preto ochotné „prižmúriť oči“ aj nad zjavným a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Egypte.
.
