Priemerný plat ponúkaný v pracovných inzerátoch počas pandémie stúpol. Vyplýva to z analýzy portálu Profesia.sk. „Dôvodom môže byť vyšší podiel inzerátov, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie, či zvýšený výskyt ponúk na špecialistov,“ uvádza spoločnosť Profesia v tlačovej správe. Tohtoročná mzda v pracovných inzerátoch pred koronakrízou predstavovala 1 135 eur v hrubom.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
V období od 9. marca do 17. mája zaznamenala Profesia priemernú mzdu v inzerátoch vo výške 1 232 eur v hrubom, teda takmer o 100 eur viac ako na začiatku roka.
Prepad v informačných technológiách
Veľký vplyv na priemerné ponúkané mzdy má podľa Profesie najmä iná štruktúra ponúk. Na Profesia.sk stúpol počas pandémie podiel ponúk na špecialistov.
Najviac rástol pri pozíciách špecialistu pohľadávok, špecialistu zaistenia, chemického inžiniera, brokera, android programátora, špecialistu prevádzky sietí a služieb či výrobného riaditeľa.
„Naopak, najväčší prepad možno vidieť pri inzerátoch s nižšou kvalifikáciou ako operátor výroby, administratívny pracovník, robotník, skladník či montážnik,“ uvádza sa v tlačovej správe.
Firmy v Rakúsku bez ohľadu na ich veľkosť môžu žiadať kompenzácie až do výšky 75 percent
Priemernú ponúkanú mzdu ovplyvnil okrem iného aj vyšší podiel odvetví s nadpriemernými mzdami a výpadok sektorov, kde sú platy najnižšie. „Odvetvie, kde sme pri pandémii evidovali najnižší úbytok ponúk, boli jednoznačne informačné technológie,“ tvrdí Profesia.
Priemerná ponúkaná mzda tu počas mimoriadnej situácie predstavovala 1 766 eur v hrubom a ide o sektor s najvyššími mzdami v ponukách. Nárast podielu ponúk evidoval portál napríklad aj v odvetviach ako je ekonomika a financie či manažment.
Tretí najnižší ponúkaný plat
Pandémia, naopak, najviac znížila počet ponúk v odvetviach cestovný ruch gastro a hotelierstvo. Ide o sektor, v ktorom Profesia eviduje tretí najnižší ponúkaný priemerný plat. Mzda v inzerátoch počas korony predstavovala 898 eur v hrubom. Nižšie čísla možno nájsť iba pri ponukách v odevnom priemysle a pomocných prácach.
Za rastom celkovej priemernej mzdy v inzerátoch tak sú podľa Profesie zrejme veľké zmeny na trhu práce. Medzi nimi eviduje portál tiež vyššie požiadavky zamestnávateľov na vzdelanie.
Prevádzkovanie kín za súčasných opatrení je finančne náročné, sú vystavené väčšej strate
Od januára do začiatku marca požadovalo vysokoškolské vzdelanie prvého a druhého stupňa len 17 percent ponúk. Počas mimoriadnej situácie stúpol ich podiel na 25 percent. Naopak, znížil sa podiel ponúk, ktoré požadujú základné či stredoškolské vzdelanie.
Počet pracovných ponúk výrazne klesol
Mimoriadna situácia v súvislosti s koronavírusom výrazne znížila počet pracovných ponúk. Údaje portálu Profesia.sk nasvedčujú, že príležitosti klesali pomerne rovnomerne vo všetkých krajoch. Regionálne rozdiely tak výšku priemerného ponúkaného platu zrejme neovplyvnili.
Medzi TOP 10 najinzerovanejšími pozíciami ponúkaný plat v dvoch prípadoch klesol. Išlo o inzeráty na obchodných zástupcov a odborných predajcov.
Koronakríza na Slovensku nezvýšila počet poberateľov sociálnych dávok, dostalo ich cez 60-tisíc ľudí
V oboch prípadoch však nešlo o výraznú zmenu. Pri pozíciách, ktoré sa na Profesia.sk vyskytujú počas pandémie najčastejšie, však veľké rozdiely v platoch nevidieť.
„Najvýraznejšie zmeny evidujeme pri ponukách na prácu administratívneho pracovníka a robotníka, kde stúpla ponúkaná mzda zhodne o sedem percent,“ konštatuje Profesia.
Záujem o predavačov a pokladníkov
Spomedzi odvetví sú len dva prípady, kde počas korony klesli ponúkané mzdy. Ide o bezpečnosť a ochranu, ale aj obchod, ktorý je momentálne odvetvím s najvyšším počtom pracovných ponúk.
„V tomto prípade však prepad mohlo spôsobiť aj to, že sa zvýšil podiel ponúk na predavačov a pokladníkov a, naopak, znížil podiel inzerátov na odborných predajcov a obchodných zástupcov, kde sú zvyčajne ponúkané mzdy vyššie,“ konštatuje sa v tlačovej správe.
Odvetvím, kde rástli ponúkané mzdy počas mimoriadnej situácie najviac, je chemický priemysel. Čísla v inzerátoch sa tu zvýšili až o 26 percent. Príčinou bol najmä dopyt po chemických inžinieroch a chemikoch.