PARÍŽ 27. marca (WEBNOVINY) – Priemerná dĺžka života v Rusku sa od rozpadu Sovietskeho zväzu takmer nezmenila, v bývalých spojeneckých krajinách východného bloku sa však v posledných rokoch zvýšila.
Vyplýva to zo štatistiky, ktorú v stredu zverejnil na svojom portáli zdravotnícky týždenník The Lancet.
Ako najčastejšie príčiny predčasného úmrtia, ktoré pretrvávajú v bývalých komunistických štátoch východnej Európy, menuje alkohol, tabak a dopravné nehody.
Očakávaná dĺžka života v prípade ruských novorodencov mužského pohlavia sa v rokoch 1990 až 2000 znížila zo 63 na 58 rokov, do roku 2009 však opäť stúpla na 62 rokov. Pre ruské dievčatá platila rovnako v roku 1990, ako aj 2009 hodnota 74 rokov.
V krajinách Európskej únie dĺžka života v rovnakom období stúpla zhruba o šesť rokov pre obe pohlavia, pričom takmer dosiahla 80-ročnú hranicu. Trendu sa postupne prispôsobili aj noví členovia dvadsaťsedmičky, ktorí boli predtým súčasťou sovietskeho bloku.
„Situácia sa po rozpade komunistického bloku zmenila,“ zistili prieskumníci. Nádej na dožitie sa podľa nich zvýšila „takmer okamžite“ v Poľsku, bývalom Východnom Nemecku i niekdajšom Československu, zatiaľ čo v Maďarsku sa pozitívna zmena oneskorila do roku 1993. S niekoľkoročným odstupom nasledovali aj Bulharsko a Rumunsko, v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine sa však vývoj uberal opačným smerom, čo The Lancet čiastočne pripisuje úpadku tamojších systémov zdravotnej starostlivosti. Zaujímavou je skutočnosť, že k zhoršeniu nedošlo v zvyšných krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) združujúceho bývalé sovietske republiky.
Z aktuálnej štatistiky vyplýva, že očakávaná dĺžka života mužov pri narodení v SNŠ zaostáva za EÚ približne o 12 rokov, zatiaľ čo v prípade žien vychádza osemročný rozdiel. „Na základe hodnôt úmrtnosti z roku 2010 má 20-ročný muž v Rusku iba 63-percentnú šancu, že sa dožije 60 rokov, kým podobný muž v západnej Európe má šancu 90-percentnú,“ uvádza týždenník.