Možno vás prekvapí, že Lukáš Latinák vyštudoval umelecko-remeselné spracovanie skla. Populárny herec využíva svoje zručnosti a záujem o sklo aj na charitatívne účely. Vytvára unikátne sklenené predmety, ktoré následne draží na dobročinné účely. A zároveň sa zaujíma aj o tému recyklácie a udržateľnosti, čo je dnes výsostne aktuálne.
Je teda prirodzené, že keď bol Lukáš Latinák nedávno hosťom v relácii Pravda o klíme, nehovorilo sa o jeho postavách v divadle či na obrazovke, ale práve o skle. Aj keď hneď po privítaní znel trochu prekvapene. „Neviem, čím som si vyslúžil toto pozvanie. Teraz to vyzerá, že som odborník a špecialista na zakladanie sklárskych hút, tavenie sklárskeho kmeňa, ako aj distribúciu skla,“ povedal, no z hlasu bolo cítiť pobavenie.
Naozaj ste študovali sklárstvo? Nie je to hoax?
Bolo to umelecko-remeselné spracovanie skla odbor fúkač. Škola, do ktorej som chodil, bola v Poltári a ten je známy brúseným krištáľom. Napokon, tak to aj na internáte vyzeralo. My chlapci sme mali len jedno poschodie a dievčatá poschodia tri. Možno preto, že majú väčší cit alebo presnosť a dokážu opakovať 300-krát ten istý úkon bez toho, aby sa im niečo stalo, pričom chlapovi už dávno zroluje lis ruku, lebo myslí na hlúposti.
Chlapci by teda mal mať väčšiu kapacitu pľúc na to, aby mohli byt fúkačom…
A práve to je hoax. Treba mať veľmi silné ruky. Najdôležitejšie sú prsty a predlaktia. Stále točíš. A to mi zostalo celý život. Točím.
Čo vás na skle najviac fascinuje?
História. Ako to celé vzniklo a aký to je veľmi zvláštny, dokonca až magický materiál. Ale to sa dostávame do starovekého Egypta možno tak 3000 rokov pred Kristom. Verzie sa trochu rôznia, ale má to veľký súvis s ohňom. Pri veľkolepých oslavách na počesť boha Ra robili v púšti obrovské vatry, a tak piesok pod nimi zosklovatel, lebo bol horúci. Základom každého skla je totiž kremičitý piesok. V každom prípade im tam vznikli krásne tvary nejakého zvláštneho nového materiálu, dovtedy nepoznaného. Podľa mňa sa našli nejakí figliari, ktorí si všimli tento efekt, ktorý sa deje pravidelne pri vatrách. A niekto na palicu na nalepil mokrú hlinu a pichol to do toho žeravého materiálu. A na druhý deň ráno, keď vstalo slniečko na Sahare, palica už bola zrejme zhorená, ale hlina sa dala vyškrabať von. A prvé sklo bola vlastne bižutéria, keďže bolo farebné, dalo sa dať na remienok a tam si Kleopatra mohla naliať nejaký vonný olej a potom celý deň voňala svojim generálom.
A potom sa sklo začalo vyrábať zámerne…
V Sýrii dokonca vymysleli fúkaciu píšťalu, že teda dá sa sklo na niečo navinúť, dá sa doň fúknuť a vzniká dutá nádoba. Ak odstránime vrchnú časť, tá sa odpáli diamantom, získame otvorený tvar a už máme pohár vázu, čokoľvek. Do absolútnej špičky a geniality sklárskej to priviedli na talianskom ostrove Murano neďaleko Benátok. Tí najlepší sklárski majstri dostávali šľachtické tituly. Ale ak išli do Benátok, na pevninu, vždy dostávali ozbrojený sprievod. Oni síce boli hrdí, že majú bodygardov. Lenže oni neboli na ich ochranu, oni chránili tajomstvá toho, čo mali v hlave. Ak by sa bol niekto pokúsil utiecť, mali právo ho okamžite zlikvidovať. Čiže žili v zlatej klietke. Ale vyrábali najkrajšie sklá, lipnované okraje, tisíckveté sklo. Dokonca sa im podarilo zhotoviť taký megaveľký valec, že ho nejako ručne rozstrihli a vyrovnali, čím vyrobili prvé veľké tabuľové plochy. Síce neboli úplne rovné, ale boli to tabule. Potom sa zistilo, že ak ich zozadu postriebria, odrazia celý obraz. Tak vznikli benátske zrkadlá. Sú napríklad aj na bojnickom zámku. Nedá sa nevšimnúť, že neodrážajú obraz úplne verne, pretože nemajú dokonalú rovnú plochu dnešných zrkadiel.
Ako vzniklo číre sklo?
Prvé priehľadné sklo vzniklo v Čechách. Číre a krištáľové, to znamená, že bolo vidieť tekutinu v ňom, napríklad červené víno. To bol úžasný objav, keďže sa predtým pilo z cínových pohárov. Odvtedy je české sklárstvo a ich majstrovstvo svetoznáme.
Súčasťou histórie je nepochybne aj využitie skla na vitráže.
Farebné sklo sa stalo súčasťou umenia. V tejto súvislosti poviem jednu zaujímavosť. My si myslíme, že sklo je pevné. Ale práve na základe vitráží, ktoré majú 400 alebo 500 rokov, sa zistilo, že horný okraj vitráže je tenší ako spodný. To znamená, že sklovina ako kvapalina síce stuhne a my ju môžeme používať, ale ona ako keby stále tiekla a snaží sa dostať do tvaru kvapky. Pretože sklovina je pôvodne kvapalina.
A pritom sa z neho dá vyrobiť čokoľvek, nielen okná v domoch a na autách…
Zo skla sa dajú vyrobiť stoly, vitráže, úžitkové predmety, potravinárske obaly, dajú sa vyrobiť optické káble, laminát je sklo… Skla je strašne veľa okolo nás. A tie okná, to je zase úplne iná, komplikovaná výroba… Vyrába sa ťahaním, že sa zo žeravej hladiny vlastne vyťahuje tabuľa až do výšky nejakého 4. poschodia. Zároveň za sklo aj chladí a na vrchu ho už reže stroj a odkladá a skladá veľké tabule. Alebo sa vyrába vodorovne, plavením na cínovom kúpeli. Cín sa roztaví a na vodorovnej hladine je to sklo absolútne rovné. Vtedy sa zase ťahá do veľkej dĺžky, aby stihlo chladnúť. Vyrábajú sa veľkosti aké chceme, vieme mu dať vlastnosti, aké potrebujeme. Či chceme sklo tvrdé, či ho chceme krehké ako v prípade automobilového priemyslu. Vtedy sa musí prudko schladiť. Schladenie v ňom vytvorí napätie, čiže keď sa rozrazí, tak sa rozmrví na také malilinké tupé fragmenty.
Poďme k recyklácii. Vy ste boli ambasádorom projektu zameraného na vzdelávanie detí o správnom nakladaní s odpadom, separovaní, recyklácii a ochrane životného prostredia Ako to teda je s recykláciou skla?
Sklo je super v tom, že dá sa znovu použiť. Dá sa opakovane x-krát roztaviť. Pri každom tavení sa doň pridávajú črepy, podľa toho, aké vlastnosti potrebujeme. Lebo ak si vezmeme obalové sklo a tie zelené pivové alebo hnedé pivové fľaše, tie stroj chrlí nonstop a vyrobí tisícky kusov za deň. A tam nie je taká dôležitá kvalita sklenej hmoty, tam je dôležité najmä to, aby bola dodržaná rovnomerná hrúbka a pevnosť. V takom skle sú bublinky prekážka, lebo veľmi stenčujú stenu fľaše. Predstavte si fľašu na šampanské a bola by v nej bublinka. Fľaša má kaz, tlak nemá kam uniknúť a môže ju roztrhnúť. Občas sa to stane aj doma, že je všade ticho a zrazu pukne pohár. My si myslíme, že to dedko či babka nás pozdravujú zo záhrobia, a to je len chybné sklo.
Keď sa rôzne sklo v rámci recyklácie nazbiera do jedného kontajnera, čo sa s ním deje?
Malo by sa triediť, pretože do číreho skla nemôže prísť iná farba, inak to zafarbí celú várku. Črepy sa teda musia oddeliť, ale pri farebných, či už sú zelené alebo hnedé, tak to až také prísne byť nemusí. Veď ani tie zelené fľaše nie sú všetky rovnaké a majú rôzne odtiene. Dokonca som počul, že sa sklo spracúva a používa pri stavbe ciest.
Sklo je teda fenomenálny objav…
Áno, a má niekoľko skvelých vlastností. Je dobrý vodič tepla, nepreberá pachy, nepreberá farby, nepreberá chemické zloženie. Preto v ňom môžeme mať aj vodu, aj ohnivú vodu. Chemická reakcia tam neprebehne žiadna.
Hypotetická otázka na záver. Budú aj ďalšie generácie poznať sklo? Je piesok nevyčerpateľný materiál?
Reálne, viete si predstaviť, že sa minie Sahara? J
Sklo a Lukáš Latinák. Aj to bola téma v relácii Pravda o klíme, ktorú prináša O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Partnerom projektu je spoločnosť Veolia Energia Slovensko.
Informačný servis
