Prezidentka Zuzana Čaputová by mohla dostať na stôl podpisy na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách v druhej polovici apríla, respektíve koncom apríla. Pre portál SITA.sk to uviedli predstavitelia opozičných strán Hlas-SD a Smer-SD.
Kedy sa však referendum uskutoční, nie je zrejmé. Možno len odhadovať, že do začiatku letných prázdnin nebude. Do úvahy prichádza leto alebo až september.
Strany Hlas, Smer, SNS s podporou odborov zbierajú podpisy od začiatku februára tohto roka. Ich zber ovplyvnila pandémia. Smer avizoval, že bude posielať do domácností obálky s petičnými hárkami.
Fico: Medzi ľuďmi je nálada silne v prospech petičnej akcie
Tie obsahujú otázku, či občania súhlasia so skrátením volebného obdobia Národnej rady SR tak, aby sa voľby do nej vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.
Fico a Pellegrini sa delia s hlasmi na polovicu
Podpredseda Smeru Erik Kaliňák uviedol, že by hárky chceli do Prezidentského paláca odovzdať do konca apríla. „Snažíme sa dosiahnuť métu pol milióna podpisov,“ podotkol.
Poslanec Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa vyjadril, že podpisy chcú odovzdať v druhej polovici tohto mesiaca, keď ich bude dostatok. „Javí sa to tak, že povinnú kvótu sme splnili, ale chceli by sme mať nejakú rezervu. Uvidíme, ako to pôjde,“ doplnil.
Matovičova vláda má za sebou prvý rok. Podarilo sa jej za ten čas prísť o dôveru občanov?
Na vyhlásenie referenda je potrebných aspoň 350-tisíc podpisov občanov. Hovorca Smeru Ján Mažgút povedal, že celkové číslo podľa informácií z petičného výboru je cez 400-tisíc podpisov. Podiel Smeru na celkovom počte podpisov je podľa hovorcu okolo 200-tisíc.
Poslanec Šutaj Eštok hovorí, že podpísané hárky im chodia na P.O. BOX, ktorý majú v centrále strany. „Máme to presne zrátané. K utorku 6. apríla prišlo 205-tisíc podpisov,“ poznamenal poslanec.
Ústavný súd bude mať zrejme premiéru
Je predpoklad, že prezidentka využije svoje ústavné právo a s referendovou otázkou sa obráti na ústavný súd. Ten musí rozhodnúť do 60 dní odo dňa doručenia podnetu hlavy štátu.
Predmetom referenda nesmú byť podľa ústavy základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Ústavný súd ešte neskúmal, či je skrátenie volebného obdobia, a teda aj práva poslancov, aby boli volení na štyri roky, v súlade s ústavou.
V prípade, že by súd rozhodol o protiústavnosti otázky, referendum by prezidentka Čaputová nemohla vyhlásiť. Rozhodnutie súdu bude mať preto význam aj do budúcnosti, ak by sa znovu objavili snahy skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda.
Podľa poslanca Šutaja Eštoka sú šumy, že prezidentka sa na ústavný súd obráti. Keď sa na to portál Webnoviny.sk pýtal v Prezidentskom paláci, odpoveď nedostal.
„Bežala by lehota 60 dní, aby sa súd vyjadril. Vtedy spočíva lehota pre pani prezidentku, že má 30 dní na vyhlásenie referenda,“ poznamenal poslanec. Dodal, že podľa optimistických prepočtov by uskutočnenie referenda vychádzalo niekedy na september.
Hlas hovorí o zmene
Politické a spoločenské okolnosti o niekoľko mesiacov nemusia nahrávať platnému referendu, v ktorom by ľudia podporili predčasné voľby. Pandémia je tiež na ústupe a krajinu čaká postupné uvoľňovanie obmedzení.
Šutaj Eštok tvrdí, že pandémia je síce na ústupe, ale štýl vládnutia sa nemení a ekonomická pomoc neprichádza. Z atmosféry a nálady v krajine je podľa poslanca čitateľné, že ľudia chcú zmenu.
„Mali sme stretnutie s viacerými drobnými podnikateľmi a živnostníkmi, ktorí sú na prahu existencie, takže napriek tomu si myslím, že nálada v spoločnosti je zlá nielen pre pandémiu, ale aj pre to, ako táto vláda pristupuje k ľuďom. Nemyslím si, že kozmetická zmena na poste predsedu vlády niečo vyrieši. Pre nás je to stále druhá Matovičova vláda,“ povedal.
V Smere veria na frustráciu Matovičom
Podpredseda Smeru Kaliňák tvrdí, že zásadná zmena nenastala ani po výmene Igora Matoviča a naďalej očakáva chaos.
„Výmena Matoviča za Hegera je skôr symbolická ako reálna. Najväčší projekt Slovenska Plán obnovy za šesť miliárd eur počas minulého leta robili práve oni dvaja a teraz, keď sa vymenili na svojich pozíciách, tak zmenám na tomto projekte nedošlo,“ povedal Webnovinám Kaliňák.
Pod petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách sa podpísalo už 370-tisíc občanov
Podľa neho pandémia bola príležitosť pre politikov ukázať sa v dobrom svetle, ako sa to stalo v prípade nemeckej kancelárky Merkelovej alebo premiérky Nového Zélandu.
„Frustrácia z Matoviča z pandemických mesiacov je skôr spojená s jeho neschopnosťou,“ uviedol Kaliňák. Preto si nemyslí, že sa argumenty v prospech referenda oslabia.
Prieskum naznačoval obrat
Prieskumy agentúry Polis Slovakia pre televíziu JOJ z marca tohto roka ukázal, že za predčasné voľby bolo 47 percent opýtaných. Na referende by sa zúčastnilo podľa zistení agentúry 53,1 percenta opýtaných.
Prieskum sa udial v čase, keď sa vládna kríza rozbiehala a nebolo ešte jasné, ako dopadne. Politický analytik Ján Baránek z Polisu teraz hovorí, že odhodlanie ľudí zúčastniť sa referenda sa mohlo zmeniť.
„Hlavná požiadavka, aby Matovič odstúpil z postu premiéra sa naplnila len na polovicu. Pokiaľ konflikty budú pokračovať, odhodlanie ľudí ísť k referendu sa meniť nebude. Osobne si však myslím, že keby sme to merali teraz, tak by to odhodlanie k referendu bolo nižšie. Takže veľa závisí od toho, ako sa bude vláda správať,“ zhodnotil analytik.
Vplyv na výsledok referenda budú mať nielen nálady verejnosti, ktoré sa ešte môžu meniť, ale aj to, že by sa napríklad referendum uskutočnilo cez letné prázdniny. Podľa analytika sa nedá predpovedať, aká bude o niekoľko mesiacov v spoločnosti situácia.
Upozornil tiež, že prezidentka môže vyhlásiť referendum, kedy chce. „Ak ho vyhlási počas letných prázdnin, tak účasť sa zníži. Nikto jej nemôže v rámci zákona prikazovať, čo má alebo čo nemá robiť,“ dodal Baránek.