- aktualizované 11. júla 21:33
Rokovanie s politickými predstaviteľmi, ale aj stretnutie s krajanmi mala v programe prezidentka Zuzana Čaputová počas štvrtkovej návštevy Budapešti.
Prezidentka Čaputová sa ohradila proti rečiam maďarských médií o tom, že je agentkou Sorosa
V Maďarsku bola na pozvanie prezidenta Jánosa Ádera, ale stretla sa aj s premiérom Viktorom Orbánom. Bola to jej tretia cesta od júnového nástupu do funkcie.
Prijatie v Sándorovom paláci
Prvá Čaputovej cesta smerovala tradične do Prahy, potom išla do Bruselu. Budúci pondelok ju vo Varšave čaká rokovanie s poľským prezidentom i premiérom.
Nová slovenská hlava štátu má na pláne zoznamovacie návštevy vo všetkých okolitých krajinách. Do Budapešti odcestovala na pozvanie prezidenta Jánosa Ádera. Privítal ju vo svojom oficiálnom sídle – Sándorovom paláci.
Foto: Prvá cesta prezidentky Čaputovej viedla do Česka, rokovala so Zemanom (aktualizované)
Čaputová po stretnutí s Áderom uviedla, že spolupráca krajín Visegrádskej štvorky (V4) nesmie byť len o blokovaní návrhov iných a strážení regionálnych záujmov. Krajiny môžu podľa nej prinášať vlastné riešenia na európsku pôdu.
Foto: Prezidentka Čaputová sa v Bruseli stretla so Stoltenbergom a Junckerom, prijal ju aj kráľ Filip (aktualizované)
Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko by podľa Čaputovej mohli byť aktívne v otázke automatizácie a robotizácie priemyslu.
Pozitívna a priateľská atmosféra
Obe hlavy štátov priznali, že hoci majú na niektoré otázky iný názor, veria v otvorenú a konštruktívnu spoluprácu – bilaterálnu, aj tú vo V4.
„Informovala som pána prezidenta o mojom pohľade, že ak naša spolupráca má mať zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov. Musí byť o presadzovaní demokratických hodnôt, hodnôt slobody a právneho štátu, a tiež hodnôt európskej integrácie, ako to bolo v pôvodnej dohode, na ktorej bol vznik V4 založený. Aby sme neboli vnímaní ako tí, čo Európsku úniu rozdeľujú alebo oslabujú,“ povedala Čaputová.
Priestor vidí v spoločnom hľadaní odpovede na otázku, ako riešiť hrozbu automatizácie a robotizácie priemyslu. „Ak nedokážeme týmto výzvam efektívne čeliť a nájsť na ne riešenia, bude to mať pre nás nesmierne zlé dôsledky. Práve tu vidím potenciál pre našu spoluprácu a pre pozitívnu vecnú agendu, ktorú by sme mali v EÚ navrhovať,“ dodala.
Podľa Ádera vládla počas ich prvého stretnutia pozitívna a priateľská atmosféra. Z uplynulých vyhlásení Čaputovej vníma, že budú medzi nimi názorové rozdiely, ale je si istý, že to určite neznemožní bilaterálnu alebo regionálnu spoluprácu.
Dôležitosť riešenie klimatickej krízy
Prezidenti sa zhodli na dôležitosti riešenia klimatickej krízy. „Súhlasíme s vedcami a odborníkmi, že sme v poslednej hodine, aby sme podnikli niektoré kroky. Tie je potrebné urobiť nielen preto, aby sme vyriešili súčasné problémy, ale aby sme zabezpečili normálne životné prostredie pre ďalšie generácie,“ povedal Áder.
Obaja sa takisto zhodli na súvisiacej téme – potrebe atómovej energie. „Súhlasíme, že každá krajina sa musí samostatne rozhodnúť o svojom energetickom mixe. Zhodujeme sa, že využívanie atómovej energie považujeme za dôležité a nenahraditeľné,“ pokračovala hlava maďarského štátu.
Slovenská prezidentka argumentovala, že je potrebné nájsť nielen zhodu, ale podniknúť konkrétne kroky. Vyzdvihla, že Slovensko sa k uhlíkovej neutralite nielen prihlásilo, ale ide transformovať najväčší uhoľný región na Slovensku – Hornú Nitru.
Maďarsko sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050 neprihlásilo. Áder ale pripomenul, že plánujú dostavať svoju atómovú elektráreň v Paksi a naďalej zväčšovať kapacitu solárnych elektrární. „V súčastnosti je reálne, že sa nám tieto opatrenia podarí naplniť. Ak sa tak stane, do roku 2030 budeme vyrábať 90 percent energie bezuhlíkovou metódou,“ dodal. V otázkach životného prostredia maďarský prezident ocenil aj slovenskú legislatívu o ochrane vody.
História oboch krajín je v mnohom prepojená
Čaputová po stretnutí s Áderom pripomenula, že história Slovenska a Maďarska je v mnohom prepojená. „Liberálna demokracia garantuje práva všetkým ľuďom rovnako, je najlepším spôsobom ochrany všetkých menšín,“ uviedla slovenská prezidentka.
Skonštatovala, že oba národy spája napríklad aj silná podpora členstva v EÚ. „Chcem byť prezidentkou všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Aj preto som v Maďarsku vyslala jasný signál, že práve liberálna demokracia, ktorá garantuje práva všetkým ľuďom rovnako, je najlepším spôsobom ochrany aj všetkých menšín, ktoré v našej krajine žijú,“ povedala Čaputová.
Občanov oboch štátov podľa nej spája vysoká podpora členstva v EÚ. „Jeden z najväčších rozdielov vnímam v našom pohľade na budúcnosť Európskej únie. Z našej skúsenosti vieme, že najväčšie výhody majú naši občania vďaka integrácii, nie vďaka prenosu právomocí späť na jednotlivé štáty. Občanov oboch našich štátov spája vysoká podpora nášho členstva v EÚ,“ pokračovala prezidentka.
Na Slovensku sa k maďarským koreňom hlási 450-tisíc obyvateľov, v Maďarsku oficiálne žije viac ako 20-tisíc Slovákov, hoci neoficiálne odhady hovoria o podstatne vyššom čísle – až sto tisíc. „Vo vzťahoch medzi našimi štátmi potrebujeme pokračovať v konštruktívnej a úprimnej komunikácii. Tam, kde je to potrebné, nezakrývať si oči a otvorene komunikovať o tom, čo sa nám nepáči. Chcem byť prezidentkou všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú,“ dodala vo svojom vyhlásení.
Čaputová odpovedala aj na otázku o tom, čo hovorí na nomináciu nemeckej političky Ursuly von der Leyen na post šéfky Európskej komisie. Odpovedala, že doterajšiu nemeckú ministerku obrany považuje za skúsenú političku, ktorej kandidatúru víta. Takisto sa jej páči aj rodové vyváženie, teda to, že dve z piatich hlavných európskych inštitúcií budú reprezentovať ženy.
Európsku centrálnu banku totiž povedie bývalá francúzska ministerka financií Christine Lagarde. Čaputová však priznala, že jej je ľúto, že na žiadnej z vrcholových európskych pozícií nie je človek z regiónu strednej a východnej Európy.
Stretnutie s Orbánom aj položenie vencov
Po stretnutí medzi štyrmi očami a po plenárnom rokovaní sa prezidentka popoludní presunula na schôdzku s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Potom položila kyticu k hrobu prvého slobodne zvoleného maďarského prezidenta (1990 – 2000), spisovateľa a prekladateľa Árpáda Göncza (1922 – 2015). Tento maďarský liberálny politik po maďarskej revolúcii proti komunistickej vláde v roku 1956, ktorú sovieti potlačili, strávil šesť rokov vo väzení.
Prezidentka položila vence na Námestí hrdinov, čo je jedna z najznámejších budapeštianskych dominánt a je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. V strede námestia sa nachádza Pamätník Milénia s 36-metrovým stĺpom, na vrchole ktorého je archanjel Gabriel.
Na podstavci je socha Arpáda a náčelníkov siedmich uhorských kmeňov symbolizujúca príchod Maďarov na územie Panónskej panvy. Po oboch stranách námestia je polkruhová kolonáda, na ktorej sú sochy významných maďarských štátnikov a reliéfy zobrazujúce významné udalosti ich života.
V kolonáde sú sochy napríklad uhorských kráľov Štefana I., Bela IV. či Mateja Korvína, sedmohradských vojvodcov Jána Huňadyho, Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Svoju sochu tam má aj vodca maďarskej revolúcie Ľudovít Košut. Na záver svojej návštevy sa Zuzana Čaputová na pôde veľvyslanectva stretla so slovenskými krajanmi.
