BRATISLAVA 15. novembra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič vrátil do Národnej rady SR nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Za problematické považuje to, či zníženie dávky v hmotnej núdzi určenej na zabezpečenie základných životných podmienok je v súlade s Ústavou SR.
Hlava štátu má pochybnosti aj o tom, či vykonávanie menších obecných služieb je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom MOP o zrušení nútenej práce. Prezident upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR má každá osoba v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Nový zákon podľa Gašparoviča zavádza nerovnaké postavenie medzi plnoletou osobou v hmotnej núdzi, ktorá sa zúčastní na vykonávaní malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác a plnoletým človekom v hmotnej núdzi, ktorému takáto práca nebude ponúknutá.
Rodičia musia využiť pracovnú ponuku
Hlava štátu navrhuje z okruhu prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby povinné odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura, vypustiť menšie obecné služby. V zákone tak žiada ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci dobrovoľníckej činnosti alebo pri prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že takúto pracovnú ponuku sociálne odkázaná osoba dostane. Ak ani jeden z rodičov nevyužije takúto ponuku, rodina nedostane aktivačné príspevky ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina však bude mať naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestných
Novým zákonom sa tiež ruší poskytovanie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý v súčasnosti dosahuje 2 eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi.
Od budúceho roka sa zavedie osobitný príspevok v sume 63,07 eura pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí pred nástupom do zamestnania poberali pomoc v hmotnej núdzi a začali pracovať. Podmienkou bude, aby ich príjem z práce bol najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy, a domácnosti, ktorej je zamestnaná osoba členom, sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Príspevok sa bude pri splnení podmienok poskytovať najviac šesť mesiacov.
Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zákon má okrem toho umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky pri porušení verejného poriadku, poškodzovaní majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti. Pracujúci ľudia s nízkymi príjmami budú mať nárok na aktivačný príspevok. Ministerstvo práce chce týmto opatrením motivovať ľudí v hmotnej núdzi k uplatneniu sa na trhu práce a zmierniť riziko chudoby pracujúcich ľudí.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok v súčasnej výške 63,07 eura budú úrady práce a sociálnych vecí vyplácať na každého člena domácnosti, ktorý pracuje alebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, projektov, či na aktivačných prácach. Plnoletému členovi domácnosti bude úrad práce a sociálnych vecí vyplácať aktivačný príspevok vtedy, ak je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vykonáva menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu minimálne 64 hodín a maximálne 80 hodín mesačne.
„Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby účastníkom na týchto činnostiach patril aktivačný príspevok iba na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti, pričom úrad bude oprávnený kontrolovať účasť príjemcov pomoci v hmotnej núdzi priamo na mieste výkonu činnosti,“ uvádza rezort. Toto opatrenie má úradu práce umožniť kontrolu účelnosti poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi.
