Prezident nesúhlasí s niektorými zmenami v miestnych daniach
Prezident Ivan Gašparovič nesúhlasí s niektorými zmenami, ktoré pripravilo ministerstvo financií v rámci novely zákona o miestnych daniach.
Prezident preto túto novelu nepodpísal a vrátil ju poslancom na opätovné schválenie s viacerými pripomienkami. Rezort financií navrhol v novele napríklad ustanoviť jedno spoločné priznanie k tým miestnym daniam a poplatku, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie. Účinnosť novely ministerstvo stanovilo od začiatku decembra tohto roka, okrem niektorých článkov, ktoré mali účinnosť nadobudnúť od začiatku budúceho roka.
Práve stanovený termín účinnosti novely je jedným z dôvodov, prečo sa prezident Ivan Gašparovič rozhodol novelu vrátiť do NR SR. Podľa prezidenta totiž nie je dostatočné časové obdobie na zavedenie zmien, ktoré prináša novela do praxe. Vzhľadom na túto výhradu navrhol prezident schváliť novelu s posunutou účinnosťou na 1. december 2012 okrem jedného novelizačného bodu, ktorý by mal účinnosť nadobudnúť už od začiatku budúceho roka.
Ministerstvo financií navrhlo v novele aj napríklad zredukovať druhy zdaňovaných pozemkov. Na základe novely by sa malo zredukovať osem druhov pozemkov na päť. Rovnako ministerstvo navrhlo v záujme odstránenia súčasného nerovnomerného daňového zaťaženia daňovníkov priamo v zákone upraviť násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb na 10-násobok, a to postupne pri zmene sadzieb dane.
Gašparovičovi sa nepozdáva, že z pôsobnosti rady sa má vypustiť kompetencia schvaľovať štatút a rokovací poriadok súdnej rady ako aj organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky. Podľa prezidenta by chýbalo ustanovenie, kto ich bude schvaľovať a absencia schváleného rokovacieho poriadku súdnej rady bude mať negatívny vplyv na jej rokovanie.
Okrem toho má prezident výhrady aj k novým pravidlám volieb tých členov súdnej rady, ktorých volia priamo sudcovia a majú získať regionálny charakter, teda v územnom obvode každého krajského súdu sa mal vytvoriť jednomandátový volebný obvod.
Sudcovia z daného kraja by si tak volili svojho zástupcu v rade. Prezident nesúhlasí s ustanovením, že sudcovia Najvyššieho súdu SR a Špecializovaného trestného súdu sa pre voľby členov súdnej rady sudcami zaraďujú do volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave. Rovnako má výhrady voči ustanoveniu, že na voľby členov súdnej rady sa zriaďuje volebná komisia pre obvody krajských súdov.
“ Podľa týchto ustanovení sudca určitého volebného obvodu bude mať právo voliť len jedného sudcu tohto volebného obvodu za člena súdnej rady; tým sa zužuje právo sudcu voliť osem sudcov za členov súdnej rady. Rovnako právo sudcu byť volený za sudcu súdnej rady všetkými sudcami sa zužuje na právo sudcu určitého volebného obvodu byť volený sudcami len tohto volebného obvodu,“ uviedol v zdôvodnení vrátenia zákona prezident.
Pripomenul, že podľa ústavy je predsedom súdnej rady predseda Najvyššieho súdu SR. Ďalšími členmi súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Podľa spomínaného nového ustanovenia sa vytvorením spoločného volebného obvodu Krajského súdu v Bratislave zo sudcov Najvyššieho súdu SR, Špecializovaného trestného súdu a Krajského súdu v Bratislave podľa Gašparoviča utvára nevyváženosť medzi jednotlivými volebnými obvodmi. „Okrem toho podľa môjho názoru sa znevažuje ústavné postavenie Najvyššieho súdu SR, ktorý je ústavným orgánom,“ dodal. Spomínané body navrhol zo zákona vypustiť. Informovala Kancelária prezidenta SR.
Podľa novely zákona o sudcoch by mali sudcovia každých päť rokov prechádzať hodnotením. V súčasnosti je pravidelné hodnotenie zrušené. Ak sa v práci sudcu zistia nedostatky, opätovne ho zhodnotia po roku. Keď sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, môže prísť o talár.
Novela zákona, ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2012, zavádza aj ročný štatistický výkaz sudcu ako podklad pre hodnotenie, v ktorom by sa sledovala výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende. Výkaz sa má každoročne zverejňovať. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu mal byť zavedený náhodný výber disciplinárneho senátu pre každé disciplinárne konanie. Tým by sa podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) výrazne obmedzilo riziko zneužitia disciplinárneho konania. To považuje za základný predpoklad pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu. Aby bola možná aj občianska kontrola disciplinárnych senátov, mal byť ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou.
Ministerstvo spravodlivosti sa podľa hovorcu Petra Bublu vyjadrí k pripomienkam prezidenta, keď sa s nimi oboznámi. Reakciu by malo poskytnúť ešte dnes.