BRATISLAVA 25. mája (WebNoviny.sk) – Voľba policajného prezidenta, nezávislosť policajnej inšpekcie, zmena voľby ústavných sudcov, ďalej prokuratúra, infozákon, verejné obstarávania či transparentnosť neziskového sektora boli témy stretnutia predstaviteľov iniciatívy Chceme veriť s premiérom Petrom Pellegrinim.
V iniciatíve, ktorá vznikla po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, sú zastúpené neziskové organizácie Aliancia Fair-play, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Liga za ľudské práva, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia Pontis, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris.
Ako v piatok pre médiá povedala predstaviteľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk, vážia si, že premiér si vypočul ich návrhy, viedol s nimi konštruktívny dialóg a bol ochotný pokračovať vo vecnej rovine.
Na úvod mu však povedali, že vláda podľa nich ešte nevyslala zásadný signál verejnosti, ktorý by pomohol obnoviť dôveru v štát a vládu. Stretnutie však podľa nich bolo konštruktívnejšie ako podobné stretnutie pred rokom s vtedajším premiérom Robertom Ficom.
Zmeny v polícii
Pokiaľ ide o zmeny v polícii, podľa iniciatívy by sa od navrhovanej novely mala odčleniť časť o policajnej inšpekcii. O nezávislosti inšpekcie by sa najprv mala viesť odborná široká diskusia.
Ministerka Saková oznámi meno nástupcu Gašpara, na post policajného prezidenta je viac kandidátov
„My presadzujeme, aby novela neriešila nezávislosť inšpekcie tým spôsobom, akým je to navrhnuté, teda že sa vytvorí úrad inšpekčnej služby, ktorý však naďalej bude súčasťou Policajného zboru a jeho zamestnanci budú naďalej v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, ale chceme, aby sa táto otázka otvorila širokej odbornej diskusii a z toho by vzišiel spôsob, ktorý bude odzrkadľovať aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Nielen náš pohľad môže byť určujúci, je tu viac subjektov, ktoré majú podrobne rozpracované návrhy k policajnej inšpekcii,“ povedala šéfka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová.
Ako dodala, vníma, že ministerstvo vnútra sa snaží urobiť kroky k tomu, aby bola inšpekcia nezávislejšia, ale myslí si, že pokiaľ bude naďalej súčasťou PZ, neprinesie to dôveru ľuďom, že bude naozaj nezávisle vyšetrovať pochybenia policajtov.
O mene policajného prezidenta nehovorili
Wienk dodala, že premiér vníma dôležitosť otázky a je ochotný sledovať a dohliadať na to, aby verejnosť získala dôveru v políciu. Takisto podľa Wienk podporil rozšírenie výberovej komisie na výber policajného prezidenta tak, aby v nej sedelo viac zástupcov štátnych orgánov, napríklad od verejného ochrancu práv.
„Premiér podporil viaceré návrhy stransparentnenia výberového procesu a napríklad rozšírenia výberovej komisie. O tom ešte musíme viesť podrobný dialóg, ale tá prvá reakcia bola proaktívna, premiér si návrhy aj zapisoval, všeobecne podporil to, aby výberová komisia bola zložená z viacerých aktérov, nie mimovládok, ale zo štátnych úradov, napríklad od verejného ochrancu práv,“ povedala Wienk.
O mene policajného prezidenta však nehovorili. Priznala, že podľa nej Marián Slobodník nespĺňa kritériá, ktoré by mal nový policajný prezident spĺňať.
„Treba meno, ktoré má za sebou výrazné výsledky v boji proti korupcii, meno, ktoré požíva kredibilitu a morálnu autoritu,“ povedala Wienk. Odmietla však uviesť konkrétne mená, nebolo by to podľa nej vhodné. Dodala však, že aj Pellegrinimu povedali, že toto je momentálne najdôležitejší symbol, ktorým vláda môže vyjadriť verejnosti, že sa uchádza o jej dôveru, a premiér s tým súhlasil.
Zmena výberu ústavných sudcov
Ďalšou dôležitou témou je aj zmena výberu ústavných sudcov. „Je to jedna z kľúčových udalostí tohto roka vo vzťahu k právnemu štátu. Budúci rok budeme mať takmer nový ústavný súd, ktorý bude najbližších 12 rokov rozhodovať,“ povedal výkonný riaditeľ Via Iuris Milan Šagát.
Oficiálny materiál v medzirezortnom konaní ešte neexistuje, avšak opatrenia ako zvýšenie veku či povinná advokátska alebo prokurátorska skúška v skutočnosti neprinesú lepšiu kvalitu kandidátov, tvrdí. „Dnes je ľahšie stať sa sudcom ústavného súdu, ako sudcom všeobecného súdu, čo je absurdné,“ dodal.
Predstavitelia iniciatívy sa zhodli, že konkrétne kroky sú zodpovednosťou vlády, oni deklarujú ochotu prispieť odborným názorom k formovaniu krokov a zmien.
V porovnaní s bývalým premiérom Robertom Ficom Pellegrini viac počúval, rokovanie bolo konštruktívnejšie. „Dnes ten dojem bol lepší. Vtedy sa nám zdalo, že išlo viac o mediálny efekt ako snahu vypočuť si náš názor,“ povedal šéf Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla.
Neočakávali, že sa budú zákonom venovať detailne, to ani nie je cieľom stretnutí s predsedom vlády. Dôležité podľa nich je, že po čase, keď Pellegrini vnímal ich návrhy len cez médiá alebo písomne, mali možnosť diskutovať.
