BRATISLAVA 25. decembra (WEBNOVINY) – Kalorická zmes mäsa, príloh, dezertov, sladkých koláčov, chlebíčkov, malinoviek a alkoholu sú súčasťou stravy, z ktorej mnohí na konci roka priberú aj tri až päť kilo. Vianočné a novoročné sviatky sú v našich končinách totiž už tradične obdobím hodovania.
„Každý región ma svoje typické vianočné menu, ktoré má, priznajme si, ďaleko od racionálnej životosprávy. Nechýba kapustnica, šošovicová, hríbová alebo smotanová rybacia polievka, vyprážaný kapor a majonézový zemiakový šalát, medovníky, oplátky, kysnuté koláče,“ skonštatoval lekár internista Igor Vozár a upozornil, že ide o príležitostné požívatiny, ktoré by sme mali jesť len z času na čas.
Ako dodal, okrem toho, že vianočné obdobie je časom hodovania, na rozdiel od minulosti si pôžitok z chutných jedál a slávnostného menu doprajeme aj inokedy v roku. „Nemali by sme však zabúdať, že fyzicky menej pracujeme, dožívame sa dlhšieho veku a trápia nás iné choroby ako našich prarodičov,“ poznamenal. Ako poukázal, v dávnych časoch patril na severe Slovenska k sviatočným jedlám obyčajný chlieb, pretože bol vzácny.
Dnes zjeme podľa štatistík ročne 40 kg chleba a každý Slovák vypije za rok priemerne bezmála 100 litrov alkoholických nápojov. Spotreba cukru na obyvateľa je 37 kg a vajec spotrebujeme každý 214 kusov ročne. „Mali by sme sa zamyslieť, či nenastal vhodný čas návratu ku koreňom a sústrediť sa viac na duchovný rozmer Vianoc, ktorým je znovunájdenie srdečnosti, jednoduchosti, priateľstva a solidarity,“ odporúča Vozár.
Ako odborník skonštatoval, namiesto približne 12 000 kJ, ktoré by sme mali denne prijať, zjeme na Vianoce niekedy aj 20-30 000 kJ, čo sa musí zákonite prejaviť na zdraví. „Kto neodolá, vystavuje svoj organizmus kvantám solí, jednoduchých sacharidov, saturovaných tukov a živočíšnych bielkovín,“ varuje. Upozornil, že preháňať by sme nemali ani s alkoholom.
Morka je lepšia
Riziká vyplývajúce z prejedania majú podľa neho aj iný rozmer – množstvo jedla, ktoré si väčšina z nás počas sviatkov dopraje, reálne prekračuje aj samotnú kapacitu zažívacieho ústrojenstva človeka a nesmierne zaťažujú žalúdok, pečeň, podžalúdkovú žľazu a žlčník.
„Mali by sme si spomenúť aj na vlastné cievy, srdce a obličky. Mali by sme sa zamyslieť, či nie je možné pripraviť slávnostnú večeru zdravšie. Vynechať údeniny, majonézu, obmedziť solenie a vyprážanie na oleji, vymeniť vykŕmenú hus alebo kačicu napríklad za morku. Jej mäso má približne polovičnú energetickú hodnotu.
Pri pečení môžu gazdiné použiť celozrnnú múku a maslo nahradiť jogurtom alebo tvarohom,“ radí.
Súčasťou slávnostnej tabule by vždy malo byť ovocie, nie však iba ako dekorácia, ale ako istý zdroj vlákniny a vitamínov.
„Návod na to, ako prežiť v zdraví Vianoce je jednoduchý – jesť a piť do polosýta a odpočinúť si pri dobrom filme až po prechádzke, tanci, lyžovačke alebo návšteve klziska,“ ponúka Vozár riešenie.
Pôstne obdobia sa podľa lekára takmer úplne vytratili zo života a tvrdí, že prinajmenšom každý druhý dospelý človek by sa mal zo zdravotného hľadiska stravovať diétne, a to aj na Vianoce. „Každý druhý dospelý má, žiaľ, nadváhu alebo obezitu, vysoký krvný tlak alebo problémy s glykémiou, lipidmi – cholesterolom alebo triglyceridmi, máme aj nemálo onkologických pacientov,“ poukázal. Ako dodal, aj počas sviatkov by sme sa preto mali stravovať striedmo a dopriať si len toľko jedla, koľko si náš organizmus zaslúži a toleruje.