BRATISLAVA 21. februára (WebNoviny.sk) – Vo štvrtok uplynul rok od Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Investigatívneho novinára redakcie Aktuality.sk a jeho snúbenicu zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok 26. februára.
Už v deň medializácie násilnej smrti potvrdil vtedajší šéf polície Tiber Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov.
Ficove výroky si začalo všímať zahraničie
Vražda mala vážny dopad na politickú situáciu na Slovensku. Vyvolala sériu protestov a viedla k rekonštrukcii vlády.
Zhromaždenie Za slušné Slovensko: Ľudia v Bratislave kričali aj „Dosť bolo Fica“ a „Do basy“ (foto + video)
Svoju demisiu oznámil minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Opozičné hnutie OĽaNO zvolalo pietny pochod, na ktorom vystúpila aj matka zavraždeného Róberta Remiáša Anna Remiášová. Ľudia po pochode zapaľovali sviečky pred Úradom vlády SR. Koncom týždňa bolo už známe, že pre vraždu Kuciaka vyšle Európsky parlament na Slovensko svoju delegáciu.
Postupne sa spoločnosť začala ohradzovať nielen proti vražde novinára, ale zastala sa aj novinárskej obce a odmietla útoky politikov na novinárov. Na výroky vtedajšieho premiéra Fica, ktorý nazval novinárov napríklad „špinavými protislovenskými prostitútkami“, začali upozorňovať aj v zahraničí.
Asistentka Mária Trošková
V piatok 2. marca sa konal pochod pod názvom Nechceme späť 90-te, kde vystúpil aj prezident Andrej Kiska, zástupcovia slovenskej novinárskej obce, riaditeľ Reportérov bez hraníc Christophe Deloire a čítal sa tam aj list od českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej, ktorá s Kuciakom spolupracovala.
Práve šéf Reportérov bez hraníc vyzval Fica, aby sa za svoje výroky novinárom ospravedlnil. V čase konania prvého pochodu boli už známe prepojenia najbližších spolupracovníkov Roberta Fica – jeho asistentky Márie Troškovej a tajomníka Bezpečnostnej rady Viliama Jasaňa na talianskych podnikateľov pôsobiacich kontroverzne v oblasti pôdohospodárstva. Dav preto žiadal odchod samotného Fica.
Jasaň a Trošková oznámili odchod zo svojich pozícií ešte 28. februára. Po pochode sa verejnosť dozvedela, že Fica opustil jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, riaditeľ kancelárie predsedu vlády Roman Šipoš.
Obviňovanie opozície zo snahy o prevrat
V nedeľu 4. marca vystúpil pred novinárov so svojím vyhlásením prezident Andrej Kiska. Riešenie videl v zásadnej a rozsiahlej rekonštrukcii vlády alebo v predčasných voľbách. Fico na to reagoval, že Kiskovo vyhlásenie nebolo písané na Slovensku.
Následne, v pondelok 5. marca, začal prezidenta spájať s americkým finančníkom a filantropom maďarského pôvodu Georgeom Sorosom a začal obviňovať opozíciu zo snahy o prevrat. S týmito vyhláseniami mal problém koaličný Most-Híd, najmä Lucia Žitňanská, ktorá bola vtedy ministerkou spravodlivosti.
Kiska navrhol predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi a premiérovi Robertovi Ficovi spoločnú deklaráciu, aby vyslali verejnosti signál, že chcú vyriešiť politickú krízu. Hoci sa všetci traja stretli, nič nepodpísali. Fico na stretnutie priniesol vlastný návrh deklarácie.
Odstúpenie Fica aj Kaliňáka
V pondelok 12. marca minister vnútra Kaliňák oznámil odchod zo svojej funkcie, do Prezidentského paláca však papier o jeho demisii nikdy neprišiel.
V ten deň zasadla aj Republiková rada Mosta-Híd. Prijala uznesenie, podľa ktorého mali byť predčasné voľby, alebo Most vystúpi z koalície. Uznesenie obsahovalo aj tretiu vetu, podľa ktorej sa mohli rozhodnúť inak, ak sa dramaticky zmenia okolnosti.
Koalícia odvtedy rokovala o termíne predčasných volieb. Robert Fico však 14. marca oznámil, že je pripravený podať demisiu. To presvedčilo Most, aby ostal v koalícii.
Lucia Žitňanská informovala, že v budúcej vláde už nebude pokračovať, jej stranícky kolega František Šebej sa zase vzdal mandátu poslanca. Napriek ohlásenej zmene vlády pokračovali piatkové protesty Za slušné Slovensko, ktoré sa konali naprieč Slovenskom, ale aj v Európe a svetových metropolách. Počet protestujúcich ľudí sa pritom zvyšoval.
Rekonštrukcia vlády
Vtedajší vicepremiér pre investície Peter Pellegrini dostal poverenie zostaviť novú vládu. Jeho prvotný návrh prezident Kiska 20. marca odmietol. Za problematické považoval najmä meno možného ministra vnútra Jozefa Ráža.
Ešte v ten deň Pellegrini oznámil, že za nového ministra vnútra navrhne úradujúceho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Na ministerstve ho nahradila štátna tajomníčka rezortu Andrea Kalavská.
Luciu Žitňanskú vymenil Gábor Gál, na Pellegriniho post nastúpil Richard Raši a Mareka Maďariča nahradila Ľubica Laššáková. Prezident túto vládu vymenoval 22. marca 2018.
Nová vláda schválila de facto to isté Programové vyhlásenie vlády. Vyhodila len zmienky o slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, ktoré sa konalo v roku 2016. Následne o dôvere novej vláde hlasovala NR SR, dôveru kabinetu Petra Pellegriniho vyslovilo 81 poslancov.
Druckera nahradila Saková
Po zmene vlády sa pozornosť verejnosti sústredila na to, či nový minister vnútra Drucker odvolá policajného prezidenta Tibora Gašpara. Namiesto toho ani nie mesiac od vymenovania v pondelok 16. apríla Drucker oznámil podanie demisie, ktorú prezidentovi podal v utorok 17. apríla.
Po Druckerovej demisii bol poverený riadením ministerstva Pellegrini. Ešte v ten deň oznámil, že Gašpar k 31. máju na svojom poste skončí. Na uvoľnené miesto ministra vnútra nastúpila Denisa Saková, ktorá na rezorte pôsobila ako štátna tajomníčka. Prezident ju vymenoval 26. apríla.
Kiska vtedy povedal, že nominácia Sakovej na post ministerky vnútra je premrhaná príležitosť. Vládna väčšina podľa neho nepochopila, čo sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej na Slovensku stalo.
Prezident v januári 2019 pri príležitosti sviatku vzniku SR vyznamenal Jána Kuciaka Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti žurnalistiky.
Vražda vykonaná na objednávku
Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku.
V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina V, ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde je stíhaný za drogovú trestnú činnosť.
V druhej polovici marca usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku.
Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov. V apríli predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.
Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača, kde sa skutok stal. Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu.
Strieľal bývalý policajt Tomáš Sz.
Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Vo funkcii Gašpara nahradil Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, čo vyšetruje dvojnásobnú vraždu.
Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal potom 27. septembra, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Sz. a Miroslava M. ako vykonávateľov a Zoltána A. ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zs. , ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy.
Na tlačovej besede prvého októbra orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Sz., ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Miroslav M. bol pri vražde v úlohe vodiča. Odmena za dvojnásobnú vraždu novinára a jeho partnerky bola 50-tisíc eur v hotovosti a ďalších 20-tisíc eur bolo odpustenie dlhu.
Prípravy ďalších vrážd
Po zadržaní Aleny Zs. začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom K. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla R. a TV Markíza.
Marian K. bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Denník N. tretieho októbra informoval, že práve Marian K. je podľa jedného z obvinených Zoltána A. objednávateľom vraždy.
Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri identifikovaný prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.
Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli prokurátor Maroš Žilinka a advokát a bývalý dvojnásobný minister Daniel Lipšic. Alenu Zs. v januári tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou čelí v tomto prípade obvineniu trojica Roman O., Vladimír M., a Ladislav V..
Informácie o lustrácii
Vyšetrovanie prípadov príprav vrážd prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica prešlo vo februári pod policajnú inšpekciu. Podľa generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára je dôvodom to, že potenciálne obete mohli byť lustrované v policajných databázach.
Kuciaka pred vraždou údajne lustroval šéf finančného spravodajstva
Aj toto vyšetrovanie však podľa neho dozorujú rovnakí prokurátori, ako v prípade dvojnásobnej vraždy. Informácie o lustrácii sa objavili aj v prípade zavraždeného Kuciaka, pričom podľa medializovaných informácii novinára lustroval šéf spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov. Údajne tak urobil na pokyn bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Ten to však poprel.
Dozorový prokurátor začiatkom februára avizoval, že pri príležitosti výročia vraždy novinára a jeho partnerky budú verejnosti prezentovať odpočet činnosti vyšetrovacieho tímu. Podľa generálneho prokurátora Čižnára chceli v tomto prípade prvé obžaloby podať do konca februára, tento termín však pravdepodobne nestihnú.
