„Pán Zsolt Simon za peniaze daňových poplatníkov SR koná proti SR, koná proti pestovateľom vína v oblasti Tokaj a koná v prospech Maďarskej republiky.“
Obyvatelia siedmich obcí v júli podpísali petíciu, v ktorej požiadali vládu, aby ukončila rokovania s Maďarskom o agende Tokaj.
Podľa nich je z historického hľadiska slovenská oblasť Tokaja rovnocenná s Maďarskou a oprávnené sú aj požiadavky slovenskej strany, zakotvené v prístupovej zmluve SR k EÚ. Jureňa upozornil na vyjadrenie hovorcu ministerstva pôdohospodárstva, že sa k Tokaju nebudú vyjadrovať a že Simon sa v januári stretol s maďarským kolegom Sándorom Fazekasom a dohodli sa, že sa táto citlivá téma má uzavrieť do konca tohto roka. „Neudialo sa nič,“ tvrdí Jureňa a dodal, že až 11. novembra si Simon pozval vinárov a predložil im dotazník, aby sa vyjadrili, aké riešenie preferujú.
Zmluva s Maďarskom nie je podľa Jureňa potrebná
Podľa Jureňu nie je potrebné, aby malo Slovensko zmluvu s Maďarskom. Výmeru slovenskej tokajskej oblasti s rozlohou vyše 908 hektárov Slovensku garantovala už prístupová zmluva s EÚ. Podľa neho má len občianske združenie Tokaj-Regnum podať žiadosť EK o registráciu obchodnej značky pre tokajské vína a špecifikáciu Tokajskej oblasti.
„Ministerstvo má prístupové kódy, aby túto žiadosť zúradovalo, to je celá úloha ministerstva,“ vyhlásil Jureňa. Ak by to ministerstvo neurobilo, je podľa neho aj náhradná cesta – vinohradníci by dali žiadosť cez Úrad priemyslového vlastníctva.
Jureňa žiada Simona, aby zverejnil záver rokovania s maďarským kolegom a prípis, v ktorom nás žiada EK, aby sme nepoužívali názov Tokaj – podľa exministra ale taká žiadosť neexistuje. Maďarská strana podľa Jureňu nemôže stanovovať Slovensku, na akej výmere môže pestovať Tokaj. Jureňa vyzval aj prezidenta, aby nepodpisoval zmluvu s Maďarskom.
Minister reaguje
Minister Simon v reakcii uviedol, že ako minister pôdohospodárstva Jureňa v kauze Tokaj nedosiahol absolútne žiadny posun vpred.
„Počas vlády Roberta Fica a za dôkladnej asistencie SNS sa docielilo, že Európska únia sa nás od októbra 2010 pýta, kedy zakážeme používanie značky „Tokaj“ ako chráneného označenia pôvodu na území Slovenskej republiky. V čase, keď bol ministrom pán Jureňa, nepožiadal o zápis značky Tokaj, ale o čosi úplne iné,“ konštatoval Simon. Minister taktiež spochybnil tvrdenie Jureňu o výmere tokajskej oblasti na ploche viac ako 908 hektárov. „Márne som sa totiž snažil k zmienke o výmere tokajskej oblasti 908,77 ha v prístupovej zmluve medzi Slovenskom a EÚ dopátrať a pochybujem, že by ju tam ktokoľvek našiel, pretože v zmluve spomenutá nie je,“ dodal Simon.
Simon po spomínanom stretnutí s vinohradníkmi konštatoval, že by bolo lepšie, keby sa Slovensko dohodlo s Maďarskou republikou o používaní značky Tokaj a určení výmery vinohradníckej oblasti, čo by akceptovala aj Európska komisia. Aj za cenu, že by Tokaj mal výmeru len 565 hektárov, čomu je naklonená aj maďarská strana, ktorá doteraz nechcela súhlasiť s výmerou vyše 900 hektárov slovenského Tokaja.
O spore rozhodujú aj európske súdy
O spore Maďarska a Slovenska o Tokaj rozhodujú aj európske súdy (žalobu podávala maďarská strana – pozn. SITA) a nie je zrejmé, kedy a aký verdikt vynesú. Simon si nemyslí, že verdikt padne do konca tohto roka. „Lepší je dnes vrabec v hrsti, ako zajtra holub na streche. Pokiaľ sa nedohodneme, hrozí, že slovenskí vinohradníci nebudú môcť predávať víno pod značkou Tokaj. Veľmi by na tom stratili, pretože je rozdiel, či predávate víno za 15 až 20 eur, alebo za dve eurá,“ argumentoval vtedy Simon. Podľa neho je dôležité, aby sa zachránila značka Tokaj pre Slovensko. „Ak ju budeme mať, môžeme požiadať o rozšírenie tejto výmery o dvesto hektárov po vzájomných rokovaniach s maďarskou stranou, ktorá má tiež záujem na rozšírení,“ tvrdil.
Slovenským vinohradníkom a vinárom sa toto riešenie príliš nepozdávalo. Mnohí si myslia, že sa do záležitosti zbytočne vnáša politikum namiesto odborného prístupu.
