Podľa údajov SHMÚ sa tohtoročné leto zaradilo na Slovensku medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní. Na viacerých miestach východného Slovenska bolo dokonca tohtoročné leto rekordne teplé.
V dôsledku globálneho otepľovania sa dá očakávať čoraz častejší výskyt vĺn horúčav, ktoré budú mať väčšiu intenzitu a budú trvať dlhšie.
Vysoké teploty majú pritom nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a produktivitu „Rastúce teploty a častejšie vlny horúčav vplývajú na náš fyzický a kognitívny výkon,“ hovorí Lars Nybo, profesor integratívnej fyziológie z Univerzity v dánskej Kodani.
Pravidelný pitný režim
Spolupracoval na projekte HEAT-SHIELD, ktorého cieľom bolo preskúmať vplyv tepla na produktivitu práce v priemyselných sektoroch, ktoré zamestnávajú polovicu pracovnej sily Európy. Patria k nim výroba, výstavba, preprava, turizmus a poľnohospodárstvo.
V Európe strácajú pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve pri teplotách nad 30 °C takmer 15 % efektívnej pracovnej doby. V súčte to predstavuje takmer jeden pracovný deň týždenne. Hovoria údaje projektu HEAT-SHIELD.
Údaje z projektu HEAT-SHIELD naznačujú, že vystavenie sa horúčavám v spojení s fyzickou aktivitou, ktorá zvyšuje tepelný výdaj tela, môže viesť k fyziologickým zmenám znižujúcim pracovný výkon a to najmä v dôsledku zhoršenia pracovnej výdrže, prehľadu, motorickej koordinácie a koncentrácie. To môže spôsobiť väčšiu chybovosť, ale aj častejšie zranenia. Podľa prof. Nyboa nie je počas pracovného dňa (aspoň počas jeho časti) optimálne hydratovaných približne 70 % európskych pracovníkov.
Odporúča preto pravidelný pitný režim, nahrádzanie elektrolytov a nižšiu fyzickú aktivitu. Najväčšiu výzvu podľa neho predstavuje taká implementácia týchto opatrení, aby nedošlo k zmenám v oblasti produktivity.
Lepšie plánovanie prác
Úlohou profesora Nyboa a jeho tímu v rámci projektu HEAT-SHIELD bolo nielen posúdiť rozsah problému vytvorením modelu očakávaného zvyšovania vonkajších teplôt v Európe a preskúmaním vplyvu na produktivitu pracovníkov, ale aj navrhnúť riešenia špecifické pre rôzne lokality a povolania. „Stavbár musí z dôvodu bezpečnosti nosiť počas práce ochrannú prilbu, ktorá ale zhoršuje schopnosť tela odvádzať teplo. Riešenie musí byť preto špecifické a účinné,“ poznamenal profesor Nybo.
Jedným z nich je aj lepšie plánovanie prác. „Pracovníci pracujúci vo vonkajšom prostredí by napríklad mali zohľadňovať poveternostnú situáciu a počas mimoriadne teplých dní si prácu naplánovať v rámci ich skorších fáz. Okrem toho by si mali každú hodinu urobiť krátku prestávku a zaistiť si jednoduchý prístup k vode,“ vysvetľuje. Opatreniami pre pracovníkov vykonávajúcich prácu prevažne vo vnútorných priestoroch by mohli byť kombinácia klimatizácie, práce v tieni a lepšieho vetrania. Pri týchto opatreniach však treba hľadieť podľa neho aj na ich ekologický aspekt.
„Z globálneho hľadiska potrebujeme, aby zákonodarcovia začali v oblasti klimatických zmien bezodkladne konať. Zmiernením problému dôjde aj z dlhodobého hľadiska k stabilizácii nákladov na nižšej úrovni,“ očakáva Nybo.
Horúčavy ohrozujú aj naše zdravie
Horúčavy môžu spôsobiť poškodenie orgánov, vrátane srdca či pľúc, zhoršiť celý rad ochorení a zvýšiť riziko úmrtia. V dôsledku zvýšenej viskozity krvi môže extréme teplo prispievať k zvýšenému výskytu infarktov a mŕtvic u náchylných skupín. Horúce a vlhké dni môžu byť aj spúšťačom príznakov astmy. Preukázalo sa totiž, že v takomto období dochádza k zvýšeniu odporu dýchacích ciest. Teplejšie počasie navyše zvykne predlžovať peľovú sezónu.
Ďalším vedľajším vplyvom rastúcich teplôt je aj súvis so znečistením ovzdušia. Ide o najväčší environmentálny zabijak v Európe, ktorý ročne spôsobí približne 500 000 predčasných úmrtí.
Údaje z pozorovaní a modelovania naznačujú, že pri otepľovaní sa úrovne znečistenia ovzdušia – najmä povrchového ozónového plynu (O3) a jemných častíc (PM2,5) – v niektorých obývaných oblastiach zvyšujú, a to bez ohľadu na skutočnosť, že nedochádza k zvýšeniu objemu látok znečisťujúcich ovzdušie, ani k vytváraniu podmienok priaznivých pre lesné požiare. To zvyšuje riziko kardiovaskulárnych a respiračných ochorení, ktoré Európsku úniu aktuálne stoja odhadom asi 600 mld. EUR ročne, pritom tie môžu ďalej rásť.
„Synergický vzťah medzi látkami znečisťujúcimi ovzdušie a stúpajúcimi teplotami zatiaľ nie je dobre pochopený a existujúce prognózy zdravotných rizík v Európe preto nezohľadňujú správne opatrenia,“ tvrdí dr. Kristin Aunan, vedúca výskumníčka v Centre pre medzinárodný výskum klímy so sídlom v Nórsku. Dodáva, že o krátkodobom vplyve si môžeme prečítať mnoho literatúry. Čo sa však týka dlhodobého hľadiska, nemáme zatiaľ dostatok informácií.
Projekt EXHAUSTION
V rámci projektu s názvom EXHAUSTION, ktorý odštartoval v roku 2019 a mal by trvať do marca 2023, sa vedci, vrátane projektovej koordinátorky dr. Aunan, zameriavajú na kvantifikáciu rizík kardiovaskulárnych ochorení pri rôznych teplotách. Projekt sa zameriava aj na určenie krokov na minimalizáciu zdravotných rizík, ktorých príčinou sú environmentálne záťažové faktory.
Zároveň sa tiež snaží demystifikovať vzťah medzi znečistením vzduchu a teplotnými skokmi. Výskumníci z projektu EXHAUSTION napríklad vytvárajú makroekonomický model, v rámci ktorého sa sleduje nárast hospitalizácií a úmrtnosti v rôznych vekových skupinách, vrátane merania ich vplyvu na ekonomické náklady v rôznych krajinách Európy.
„Existujú dôvody veriť, že by sme dokázali ušetriť obrovské množstvo životov a zmierniť ľudské utrpenie, ak by sa podarilo uskutočniť ciele Parížskej klimatickej dohody,“ očakáva dr. Aunan. Dodáva, že klimatická politika bude stáť veľa peňazí. Na druhej strane však prinesie benefity. „Práve o to sa v rámci nášho projektu snažíme a dúfame, že sa nám podarí prispieť údajmi aj k druhej strane mince,“ dodáva.
Tento článok bol pôvodne publikovaný v magazíne EÚ pre výskum a inovácie Horizon.