BRATISLAVA 3. mája (WEBNOVINY) – Finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na pondelňajšej tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí.
Dôvodov, prečo by Slovensko nemalo Grécku požičiavať, je podľa Sulíka viacero. Navrhovaná pomoc Grécku totiž podľa neho nie je solidarita, keďže má ísť od chudobného Slovenska bohatému Grécku. „Pokiaľ v Grécku majú trikrát vyššie priemerné platy a štyrikrát vyššie dôchodky, tak nemôže byť reč o solidarite, keď chudobné Slovensko sa má skladať na platy a dôchodky oveľa bohatšiemu Grécku,“ povedal Sulík s tým, že ani pôžička by grécky krach zrejme neodvrátila.
Pôžička Grécku zároveň znamená zabezpečenie ziskov zahraničným bankám, ktoré držia asi tri štvrtiny gréckeho dlhu. „Bolo by to signálom všetkým nezodpovedným investorom, že zisky si môžu ponechať a na straty sa vždy niekto poskladá. Ďalší signál by bol vyslaný všetkým nezodpovedným vládam, že je možné naďalej krajinu beztrestne zadlžovať a nezodpovedným voličom, že je možné voliť nezodpovedné vlády a neniesť za to žiadne následky,“ doplnil podpredseda strany SaS Juraj Miškov.
Ďalšími dôvodmi, prečo Grécku nepožičiavať, sú podľa Sulíka napríklad aj to, že Grécko sa do eurozóny dostalo „kreatívnym účtovníctvom“ keď do hrubého domáceho produktu započítali napríklad aj odhadované príjmy z prostitúcie. „Grécko jednoducho nikdy nespĺňalo od roku 1995 podmienky pre prijatie do eurozóny,“ dodal Sulík. Pôžičkou by sa navyše podľa neho hrubo porušila Lisabonská zmluva, ktorá hovorí, že štáty si za všetky záväzky ručia samostatne. „To, čo ideme teraz spraviť, je bezprecedentné porušenie Lisabonskej zmluvy, ktorú len prednedávnom Európska únia schválila,“ dodal Sulík.
Podľa podpredsedu SaS Miškova má Grécko dve možnosti ako sa s dlhom vysporiadať. Prvou je začať významne šetriť, predávať štátne podniky, ktorých má vyše 70 a aj stratových, alebo aj niektoré z vyše 5 000 neobývaných ostrovov. „Masívne šetrenie bude možno bolestivé, ale nevyhnutné, pokiaľ chce Grécko zostať v menovej únii,“ povedal.
Ďalšou možnosťou je vyhlásenie bankrotu a opustenie menovej únie. V praxi by to podľa Miškova znamenalo opätovné zavedenie gréckej meny a jej následnú devalváciu. V konečnom dôsledku by to znamenalo zlacnenie dovoleniek aj pre Slovákov, gréckych produktov v zahraničí a zdraženie gréckeho importu. „Grécka ekonomika sa tak dostane do rovnovážneho stavu aj bez pôžičky krajín eurozóny,“ konštatoval Miškov. Krajinu však z eurozóny vyhodiť nemožno, musela by ju opustiť dobrovoľne.
Podľa volebného lídra SaS Daniela Krajcera sa pritom na grécku cestu vydalo aj Slovensko. Dokumentujú to podľa neho čísla o vývoji verejného dlhu. Ten v Grécku predstavoval v roku 1981 27 % hrubého domáceho produktu, na 41-percentnú úroveň sa krajina dostala o tri roky. Slovensko malo 27-percentný dlh v roku 2008, na 41-percentnú úroveň sa dostalo dokonca už po dvoch rokoch.
Krajiny eurozóny schválili cez víkend aktiváciu 110-miliardovej pôžičky pre Grécko, ktorú poskytne únia Aténam spolu s Medzinárodných menovým fondom (MMF) v nadchádzajúcich troch rokoch. Informoval o tom v nedeľu šéf euroskupiny a zároveň luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. „Rozhodli sme sa aktivovať plán podpory pre Grécko,“ povedal Juncker po nedeľňajších rokovaniach s členmi eurozóny v Bruseli. Ako dodal, 16 lídrov eurozóny v piatok v hlavnom meste Belgicka podpíše prvý transfer prostriedkov.
SITA