- aktualizované 4. mája 10:30
Poslanci Národnej rady SR (NR SR) schválili programové vyhlásenie vlády Eduarda Hegera (OĽaNO) a vyslovili jej tým dôveru. Za hlasovalo 89 členov zákonodarného orgánu, proti bolo 55 poslancov, nezdržal sa nikto. Hlasovaním sa tak skončila 27. schôdza parlamentu.
O PVV poslanci rokovali v piatok 30. apríla aj v pondelok 3. mája. V rozprave postupne vystúpili postupne takmer všetci členovia kabinetu. O dôveru parlamentu sa kabinet premiéra Hegera uchádzal na základe svojho programového vyhlásenia, ktoré si kabinet schválil na rokovaní v stredu 28. apríla.
Naživo: Rokovanie parlamentu
Ešte pred hlasovaním vystúpil v pléne premiér, ktorý utorňajšie hlasovanie o PVV označil za oslavu parlamentnej demokracie. Opozíciu vyzval, aby bola v prístupe k nemu korektná a spravodlivá. „Budeme radi, ak návrhy vlády nájdu podporu aj v radoch opozície,“ uviedol Heger.
Vláda sa v programovom vyhlásení okrem iného zaväzuje, že v riadení verejných výdavkov bude dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze, aby sa z vybratých daní a odvodov dosiahol maximálny úžitok pre občanov. Zvýšiť chce kvalitu vzdelávania a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Sľubuje nastaviť dotačné pravidlá v poľnohospodárstve tak, aby bola podporená produkcia s vyššou pridanou hodnotou a zvýšil sa tak podiel domácich potravín na trhu.
PVV podľa neho vychádza z princípov, na ktorých bolo postavené po minuloročných parlamentných voľbách. „Už vtedy bolo programové vyhlásenie vlády kvalitné a ambiciózne. Dnes k tomu máme aj plán obnovy, čo v histórii Slovenska ešte nikdy nebolo, aby malo PVV a akčný plán obnovy Slovenska. Čaká nás veľa výziev, keďže Slovensko sme prevzali v zanedbanom stave a aj koronavírus v našej krajine zanechal výraznú stopu, ktorá sa nedá prehliadnuť,“ doplnil.
Predseda vlády sa na záver svojho vystúpenia poďakoval podpredsedom vlády, ministrom a koaličným poslancom, ktorí vznik novej vlády umožnili.
Návrat Slovenska k spravodlivému štátu
Premiér Heger v úvodnom slove k programovému vyhláseniu jeho vlády uviedol, že sa v ňom premieta túžba ľudí po zásadných zmenách v správe vecí verejných. Tá sa podľa neho prejavila v minuloročných parlamentných volieb, v ktorých strany vládnej koalície dostali mimoriadne silný mandát na „návrat Slovenska k spravodlivému štátu“.
Programové vyhlásenie vlády je podľa Hegera vyjadrením túžby po zmenách, pilierom bude aj podpora rodiny (video)
Parlamentné voľby v roku 2020 sa uskutočnili podľa Hegera v tieni nájomných vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, „čím vyvrcholilo dlhé obdobie privilégií oligarchie, korumpovania sudcov, prokurátorov i policajtov“.
Predseda vlády poukázal na to, že koaličné strany preberali krajinu v situácii, keď svet ochromovala pandémia nevídaných rozmerov. „Napriek boji s pandémiou plní vládna koalícia aj to, čo vo voľbách sľúbila voličom. Už len nástup našej vlády rozviazal ruky polícii a sú stíhaní ľudia, ktorí boli dovtedy nedotknuteľní,“ zdôraznil Heger.
Spomenul, že okrem iného vykonala vláda významnú časť reformy justície, prijala novú Bezpečnostnú stratégiu SR či zaviedla tehotenský príspevok 200 eur od štvrtého mesiaca tehotenstva.
„Budeme vládou obnovy a prosperity Slovenska. Máme historickú šancu zo Slovenska spraviť zelenšiu, digitálnejšiu, zdravšiu a vzdelanejšiu krajinu,“ priblížil premiér. Dodal, že zamerať sa chcú na obnovu Slovenska po kríze a znovunaštartovať ekonomiku.
Zameranie na podporu rodín
Po Hegerovi vystúpil v pléne predseda parlamentu Kollár. O podporu programového vyhlásenia vlády požiadal aj opozíciu. Podľa neho je to dobré programové vyhlásenie, ktoré je zamerané hlavne na podporu rodín. Verí, že ministri budú počas rokovania prítomní v rokovacej sále v hojnom počte.
Nezaradený poslanec parlamentu a líder strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini označil vystúpenie premiéra v pléne za veľkú frašku. Pre doterajšie pôsobenie vlády je podľa jeho slov typický chaos, amaterizmus, netransparentnosť, pohŕdanie demokratickými princípmi či nejasné pravidlá v boji proti koronavírusu. Súčasnú vládu označil za vládu Igora Matoviča (OĽaNO).
„Je tu taký chaos a bordel, aký sme tu nevideli niekoľko rokov a nech si hovorí kto chce, čo chce. Len malá časť populácie si myslí, že vláda vydrží celé funkčné obdobie,” povedal Pellegrini na tlačovej konferencii. Doplnil, že nezaradení poslanci parlamentu z jeho strany tejto vláde podporu nevyjadria.
Bittó Cigániková PVV nepodporí
Predseda opozičnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Robert Fico zdôraznil, že PVV je vytrhnuté z reality a nereaguje na to, čo sa udialo v rokoch 2020 a 2021. Ako povedal na tlačovej besede v parlamente, členovia strany preto za neho nezahlasujú.
Ako na piatkovej tlačovej konferencii informoval predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík, poslanecký klub „liberálov“ bude hlasovať za PVV a podporí túto vládu. Programové vyhlásenie nepodporí iba predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS).
Sulík pripomenul, že Bittó Cigániková nehlasovala ani za PVV Igora Matoviča (OĽaNO). „Za SaS chcem povedať, že budeme konštruktívny partner. To však neznamená, že budeme jednoduchý partner a budeme s hocičím súhlasiť. Chceme počuť dôvody a argumenty a takisto plánujeme predkladať argumenty a snažiť sa konať tak, ako káže zdravý rozum,“ doplnil Sulík.
Podotkol, že za posledný rok preukázali vysokú mieru odbornosti či už na pozíciách v exekutíve alebo v parlamente. „Myslím si, že sme ukázali, že sme strana, ktorá drží dohody,“ povedal líder SaS.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že k PVV a jeho príprave zasadal klub a pozvala naň aj premiéra Hegera, „ktorý veľmi ochotne prišiel a jednotne sme mu na ňom vyjadrili podporu“. PVV je podľa nej napísané dobre a vychádza z dohody štyroch koaličných strán.
Koalícia je podľa Remišovej zocelenejšia
Vládna koalícia je podľa vicepremiérky a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej zocelenejšia a skúsenejšia. Ako povedala na piatkovej tlačovej konferencii, najbližšie tri roky sa vo vláde musia venovať tvrdej práci a nie sporom vo vnútri koalície.
„Je to vláda, ktorá prichádza so zmierením a konsenzuálnym prístupom. Eduard Heger ukázal, že je premiér, ktorý vie počúvať a nachádzať súdržnosť medzi jednotlivými postojmi členov koalície, a to je to, čo Slovensko potrebuje,” doplnila Remišová.
Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) táto vláda už za rok preukázala, že to s bojom proti korupcii myslí vážne. Rok 2020 bol podľa neho okrem iného aj rokom revízie mnohých spoločenských procesov, služieb štátu aj spoločenských priorít v SR.
Dlhodobo zanedbávané školstvo
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) vo svojom vystúpení uviedol, že školstvo bolo dlho zanedbávané a až táto vláda garantovala, že bude prioritou. Dokázala to aj navýšením rozpočtu o 100 miliónov eur v rámci kapitoly školstva na tento rok.
Podotkol, že v najbližšom období budú do parlamentu prinášať návrhy zákonov na systémové zmeny v školstve. Ako doplnil, už na májovej schôdzi bude návrh zákona, ktorým sa má „riadenie školstva dostať pod jednu strechu„.
Šéf rezortu školstva doplnil, že vláda v programovom vyhlásení garantovala podporu predprimárneho vzdelávania. Nárokovateľnosť na miesto v materskej škole by už podľa neho nemalo byť len pri päťročných deťoch. „Ambícia aj cez plán obnovy bude, aby sme na konci tohto volebného obdobia alebo začiatkom budúceho volebného obdobia vedeli garantovať aj miesto v materskej škole pre štvorročné či trojročné deti,“ zdôraznil.
Krajniak sa ospravedlnil za diskrimináciu žien
Šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa vo svojom vystúpení v pléne ľuďom ospravedlnil za to, že bývalé vlády neprejavili toľko sociálneho cítenia, aby zrušili doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov, zdravotne ťažko postihnutých ľudí a dôchodcov. Ospravedlnil sa aj za diskrimináciu žien z ročníkov 1957 až 1963 na dôchodkoch, ktorú podľa neho „spáchala“ predošlá vláda.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) poukázala na to, že vláda na jednej strane počas prvého roka vo funkcii čelila vážnej pandémii. „Na druhej strane sme aj počas pandémie boli spôsobilí urobiť veľa opatrení, ktoré sú dôležité pre rozvoj právneho štátu na Slovensku,“ priblížila. Základným mottom PVV je podľa nej obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie toho, aby ľudia mohli veriť, že zákony a spravodlivosť platia pre každého. Podľa svojich slov vstupovala do funkcie ministerky s jasnými cieľmi urobiť reformu justície.
V rozprave vystúpila aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Vláde podľa nej mnohí vyčítajú, že v PVV nereaguje na situáciu okolo koronavírusu. „Myslím si, že programové vyhlásenia vlády sa má pozerať do budúcnosti,“ podotkla. Doplnila, že doposiaľ subjektom pôsobiacim v kultúre alebo aj ľuďom pôsobiacim v kultúre dokázali poskytnúť pomoc vo výške 57 miliónov eur.
Počet zdravotníckych pracovníkov na hrane
Súčasná situácia okolo pandémie ukázala podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), že počet zdravotníckych pracovníkov je na hrane.
„Skôr alebo neskôr sa budeme musieť vážne zaoberať personálnou otázkou v zdravotníctve,“ zdôraznil. Podľa neho je to urgentná vec, ktorú treba riešiť. Tvrdí, že nejde iba o navýšenie počtu študentov či rozšírenie siete škôl, ktoré pripravujú zdravotnícky personál, ale najmä o motiváciu.
Vláda sa v PVV podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) zaväzuje o posilňovanie zahraničnopolitického konsenzu. Kabinet chce podľa jeho slov komunikovať s verejnosťou a partnermi tak, aby nevznikali pochybnosti o smerovaní Slovenska.
Korčok zároveň vyzdvihol, že sa im začiatkom roka podarilo schváliť novú Bezpečnostnú stratégiu SR. NATO a Európsku úniu považuje za „piliere nášho geopolitického ukotvenia“. „Dnešné miesto Slovenska vo svete je našou slobodnou voľbou z roku 1989,“ pripomenul šéf rezortu diplomacie.
Obrane chýbalo zahraničnopolitické smerovanie
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v rozprave okrem iného povedal, že obrane chýbalo zahraničnopolitické smerovanie. Dodal, že za vlády Igora Matoviča (OĽaNO) sa im podarilo urobiť veľa vecí. Napríklad aj ukotviť zahraničnopolitické smerovanie obrany aj Slovenska. Doplnil, že na pôde parlamentu bola schválená Bezpečnostná stratégia SR či Obranná stratégia SR, ktoré tu chýbali 16 rokov.
V PVV v kapitole obranná politika a ozbrojené sily sa píše, že SR je súčasťou euroatlantického priestoru. Prioritou vlády SR je preto zodpovedné členstvo v Európskej únii a Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ako najlepšia alternatíva ďalšieho rozvoja, bezpečnosti a stability štátu.
Naď uviedol, že minulý týždeň na úrovni rezortu schválil vojenskú stratégiu a verí, že ju čoskoro prijme aj vláda. Podľa jeho slov to bude prvá vojenská stratégia po 20 rokoch. Za predchádzajúcich vlád podľa neho vládla v rezorte obrany korupcia. „A čuduj sa svete, za 13 alebo 14 mesiacov, odkedy sme vo funkcii, ani jedna korupčná kauza v rezorte obrany, ani jedna,“ zdôraznil. Vo svojom vystúpení vyzdvihol prácu Ozbrojených síl SR (OS SR) počas pandémie koronavírusu.
Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) poukázal na to, že prvý rok vládnutia bol ťažký, náročný a vo veľkej časti spojený so zvládaním pandémie.
„Bola to zaťažkávajúca skúška pre každého člena vlády a ja som presvedčený, že každý jeden člen vlády spravil všetko preto, aby sme zvládli pandémiu, aby sme zachránili čo najviac životov a zdravia občanov SR,“ zdôraznil.
Tvrdí, že pri prijímaní ťažkých a nepríjemných rozhodnutí je finálna zodpovednosť na konkrétnom členovi vlády alebo ministrovi a „z opozičného kresla sa veľmi ľahko hovorí s nulovou zodpovednosťou.“ Napriek boju proti koronavírusu na rezorte vnútra podľa neho nezaháľali.
Rómskym komunitám sa vláda príliš nevenovala
Bývalý štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Vladimír Ledecký (Za ľudí) si myslí, že vláda sa za ročné pôsobenie nevenovala dostatočne rómskych komunitám.
Podľa neho sa Rómovia nemajú používať len na politické body, ale chce vidieť jasné kroky k vyriešeniu problémov, ktoré sú hanbou 21. storočia. Poukázal aj na to, že na Slovensku je viac ako sto obcí, kde nie je predajňa základných potravín, takzvané potravinové púšte.
Ledecký kritizuje svojho nástupcu na Remišovej ministerstve, otázna je aj jeho podpora vlády
Ledecký doplnil, že programové vyhlásenie nespochybňuje, ale trvá na tom, aby bolo zrealizovateľné. Richard Raši (nezaradený) ho vo faktickej poznámke vyzval, aby skúsil zabojovať napríklad za to, aby nezanikli rómske hliadky po 30. júni. Podľa neho sú s tým dobré skúsenosti.
Dokument nie je zlý, no má tri problémy
Exkoaličný poslanec Tomáš Valášek (nezaradený) tvrdí, že dokument nie je vôbec zlý, ale má tri hlavné problémy. Tým prvým podľa neho je, že vláda mala šancu napraviť chyby, ktoré urobila v prvej verzii.
Po druhé, vláda mala príležitosť prepísať ho tak, aby odrážal najhoršiu krízu v zdravotníctve za posledné storočie a po tretie, vláda mohla dokázať, že to so slovami v programovom vyhlásení myslí vážne. Ani jedno kabinet podľa jeho slov neurobil.
„Málokto z nás dostane v živote šancu na nový začiatok, táto vláda ju dostala. Nechala si však nechať ujsť šancu napraviť veci, ktoré sa nemali dostať ani do programového vyhlásenia vlády spred vyše roka, prípadne tam mali byť, ale chýbali,“ podotkol.
Ako dodal, chýbal mu tam napríklad záväzok s presnými číslami znížiť emisie skleníkových plynov.
Laurenčík získal 77 hlasov a Hlinka je poslancom
V piatok v úvode schôdze opätovne zložil sľub poslanca Jozef Hlinka (Sme rodina). Do poslaneckej lavice zasadol ako náhradník za Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý sa vrátil do funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v Hegerovej vláde. Hlinka už poslancom bol do podania Krajniakovej demisie.
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života,“ znie sľub poslanca. Ten ho potvrdzuje slovom „sľubujem“ a svojím podpisom.
Poslanci v piatok opätovne zvolili za podpredsedu parlamentu Milana Laurenčíka (SaS). V tajnej voľbe získal 77 hlasov. Na voľbe bolo prítomných 125 poslancov, zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Laurenčík už bol podpredsedom predtým, ako minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podal demisiu a začal si uplatňovať poslanecký mandát. Práve Laurenčík je Sulíkovým náhradníkom. Sulík sa vrátil na post šéfa rezortu hospodárstva v Hegerovej vláde a Laurenčík zaujal v parlamente pozíciu rádového poslanca.