BRATISLAVA 23. septembra (WEBNOVINY) – Zákonodarci dokončili diskusie k situácii na Ukrajine a prerokovali šesticu návrhov nezaradeného poslanca Alojza Hlinu v rámci 37. schôdze, ktorá v utorok pokračovala už tretí týždeň deviatym rokovacím dňom. Rozpravou k Hlinovmu návrhu ukončili poslanci 9. deň 37. schôdze NR SR.
Uznesenie o situácii na Ukrajine, o ktorom diskutuje parlament, by sa podľa poslanca za SDKÚ-DS Eugena Jurzycu malo doplniť. Politické riešenie konfliktu podľa pozmeňujúceho návrhu opozičného poslanca musí plne rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
„Národná rada SR osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu,“ malo by sa podľa Jurzycu doplniť do vyhlásenia.
—-> TU.
Poslanci navrhujú doplniť uznesenie
O identické vyjadrenia navrhol doplniť uznesenie aj predseda parlamentného zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd). Obaja opoziční politici pripomenuli, že ide o pôvodný návrh uznesenia, ktoré pripravilo aj ministerstvo zahraničných vecí, poslanci vládneho Smeru-SD tento posledný odsek na výbore vypustili.
„Nie je to žiadny geopolitický spor. Ide o jasnú agresiu Ruska voči menšiemu susedovi. Rovnako ako nebol geopolitický spor, keď Rusi zabrali tretinu územia Gruzínska v roku 2008,“ povedal v rozprave Šebej. „Bez tohto dodatku sa naše uznesenie stane teplým vzduchom, nezmyslom, ktorého obsah je diktovaný zbabelosťou, aby sme sa niekoho veľkého nedotkli,“ dodal na margo vyjadrení na adresu Ruska poslanec Mosta-Híd.
Šebej rovnako navrhol, aby sa z uznesenia vypustila zmienka o USA. „NR SR od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými rešpektujúc zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa v navrhovanom texte uznesenia. Predseda zahraničného výboru zdôrazňuje, že USA nie sú súčasťou konfliktu a nepredstavujú žiadnu stranu sporu. „Aj Japonsko a Austrália uvalili sankcie voči Rusku. Navrhujem vypustiť zmienku o USA, aby naše uznesenie dávalo elementárny zmysel,“ konštatoval Šebej.
Paška zvolal mimoriadnu schôdzu, prerokujú vyradené návrhy
Kisku sa na summite NATO pýtali, či smerujeme k Rusku
Rusko nepripravuje odvetné sankcie, nie sú vraj prioritou
Na Slovensko tečie viac plynu, Rusi korigujú pokles dodávok
Výzvu Rusku z dokumentu vypustili
Konečnú podobu uznesenia k Ukrajine pripravili výbory pre zahraničné veci a európske záležitosti. „NR SR podporuje všetko úsilie medzinárodného spoločenstva, ktorého cieľom je dosiahnutie mierového riešenia konfliktu na juhovýchode Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. „NR SR od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými rešpektujúc zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ vraví dokument.
Slovensko si podľa vyhlásenia úprimne praje, aby bola Ukrajina slobodná demokratická a prosperujúca krajina a chce s ňou v budúcnosti rozvíjať spoluprácu vo viacerých oblastiach. Zároveň bude podporovať jej európsku integráciu. „Avšak iba občania Ukrajiny ako zvrchovaný suverén v krajine môžu a musia slobodne rozhodnúť o zahraničnopolitickom smerovaní svojej krajiny,“ píše sa vo vyhlásení.
Členovia výborov nakoniec hlasovaním uplynulý týždeň vypustili z vyhlásenia posledný odsek. Ten vyzýval Rusko, aby prispelo k stabilizácii a deeskalácii situácie a rešpektovalo územnú celistvosť Ukrajiny. Zamietli aj návrh predsedu Zahraničného výboru NR SR Františka Šebeja (Most-Híd), aby z textu vypustili zmienku o Spojených štátoch amerických. Tie podľa neho nie sú súčasťou konfliktu. Podľa predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD) je podobná zmienka aj vo vyhláseniach iných stredoeurópskych štátov a je dobré, že sa naše stanovisko zhoduje so susedmi.
Hlina chce enviroombudsmana
Zriadiť funkciu environmentálneho ombudsmana navrhuje v novele zákona o ochrane prírody a krajiny nezaradený poslanec Alojz Hlina. Environmentálny ombudsman by mal pôsobiť ako nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane životného prostredia pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov ochrany prírody.
Environmentálneho ombudsmana by vymenúval minister životného prostredia a to na návrh Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Návrhy kandidátov na environmentálneho ombudsmana by mohli výboru národnej rady predkladať poslanci, profesijné inštitúcie a občianske združenia pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia.
Funkčné obdobie ochrancu životného prostredia by malo byť päť rokov. Výkon funkcie environmentálneho ombudsmana by bol nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta, poslanca Národnej rady SR, člena vlády, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy SR. Environmentálny ombudsman by nesmel popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku.
Na environmentálneho ombudsmana by sa mohol podľa Hlinu obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov ochrany prírody sa porušil zákon. Každý rok by ochranca životného prostredia do parlamentu predkladal správu o svojej činnosti.
Do piatku sa má uskutočniť aj mimoriadna schôdza, ktorej zvolanie iniciovali opoziční poslanci. Vládny Smer však v utorok oznámil, že nevie, či mimoriadnu schôdzu odobrí, alebo nie.
