BRATISLAVA 23. septembra (WBN/PR) – Ministerstvo životného prostredia pripravuje vládnu vyhlášku, ktorá stanoví výšku poplatku pre spoplatnenie využívania povrchových a podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Szilard Both, podpredseda strany Šanca a odborník na pôdohospodárstvo opakovane upozorňuje, že považuje tento krok smerom pôdoshospodárstvu na Slovensku za likvidačný.
V jednom zo svojich blogov tvrdíte, že zavlažovanie spôsobilo revolúciu v španielskom poľhospodárstve. Myslíte si, že jeho dôležitosť nie je u nás dostatočne pochopená?
Aj my na Slovensku sme svojho času pochopili význam meliorácií – teda vedomého
zlepšovania prírodných podmienok poľnohospodárskych kultúr, napríklad zavlažovaním alebo odvodňovaním. Tak bolo od roku 1950 do roku 1990 zabezpečené odvádzanie prebytočných vôd na zhruba 460-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy. V rovnakom období boli vybudované závlahy na výmere 321-tisíc hektárov. To sme tu ešte ani nechyrovali o tom, že prídu letá, keď teploty nad 30 stupňov nebudú výnimkou ale pravidlom, že chvíľu bude úplné sucho, a potom prídu pre zmenu záplavy dažďa, ktoré presušená zem neprijme.
321 tisíc hektárov je zaujímavé číslo. Čo je teda so závlahami dnes?
Odvtedy uplynulo 25 rokov a ukázalo sa, že sa zmenila nielen klíma, ale tiež to, že
štyridsaťročná vlna, ktorá odplavila bývalý režim, neodniesla so sebou len to, čo bolo
nepoužiteľné, ale aj to, čo nebolo na zahodenie. O meliorácie sa nik nestaral. Štát, z ktorého prostriedkov boli všetky meliorácie v minulosti vybudované, dopustil ich rozkradnutie. Dnes je situácia taká, že vyše 60 percent z nich je nefunkčných.
Tvrdíte, že sa žiadna vláda danou problematikou nezaoberala?
Postoj všetkých doterajších vlád k tejto problematike je trestuhodný. Totiž, ak niekto hovorí o tom, že krajina má byť potravinovo sebestačná, musí preto niečo aj urobiť. Správny minister pôdohospodárstva musí byť tiež aj tak trochu klimatológ, pretože väčšie teplo so sebou prináša väčší výpar. Krajina sa vysušuje, treba viac zavlažovať. Ak vláda neurobí všetko preto, aby sa viac zavlažovalo, musí rátať s tým, že časom bude treba dovážať potravín oveľa viac.
Sú tieto kroky pre slovenských pôdohospodárov likvidačné?
Poplatky za vodu, ktorá je použitá v závlahových systémoch postihnú najmä južné okresy, v ktorých sa sústreďuje väčšina našej poľnohospodárskej produkcie a je možné, že do roku 2020 takýmto a podobnými opatreniami zlikvidujeme poľnohospodársku výrobu úplne. Zároveň Dlhodobo tvrdím, že nádej na udržanie zamestnanosti nie len v južných okresoch a šanca na zvýšenie potravinovej sebestačnosti je jedine v poľnohospodárstve.
Z analýz odborníkov z celého sveta je ale jasné, že celosvetový dopyt po potravinách sa bude v budúcnosti zvyšovať…
To je fakt. Slovenské poľnohospodárstvo by malo byť schopné prispievať k uspokojovaniu potravinového dopytu. To však nepôjde bez investícií do meliorácií. Opatrenia na vyrovnanie sa so suchom, budovanie zavlažovacích systémov a protipovodňové opatrenia nie sú behom na krátke trate. Sú to opatrenia dlhodobého
charakteru a čím dlhšie sa budú odkladať, tým horšie pre Slovensko a jeho obyvateľov. Veď podiel zavlažovania na celkovom zintenzívnení poľnohospodárskej produkcie je okolo 30 percent.
Máte pre vyriešenie problému konkrétny návrh?
Jedným z riešení pri zavádzaní nového poplatku je zváženie možnosti zavedenia limitov pre spoplatnenie vody, napríklad pri spotrebe nad 50 000m3, alebo snaha o určenie čo najnižšieho poplatku. Slovenskému poľnohospodárstvu a zvýšeniu potravinovej sebestačnosti by ale v strede plánovacieho obdobia jednoznačne prospelo prehodnotenie systému čerpania EÚ dotácií a priamych platieb, ktoré sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu a refundujú z rozpočtov EÚ. Len takáto systémová zmena môže opäť motivovať a oživiť túto oblasť.