BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) – Politológovia dávajú väčšiu šancu súčasnej koalícii, sociológovia sú zase presvedčení, že vládnuť bude kombinácia súčasných koaličných aj opozičných strán. Odznelo to v dnešnej diskusnej relácii O 5 minút 12 Slovenskej televízie, v ktorej diskutovali sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus, sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK a politológovia Martin Klus a Peter Horváth. Klus tvrdí, že ak dostane nad päť percent osem strán, tak väčšie šance má koalícia. „Najväčšiu šancu má pokračovanie koalície, potom výmena jednej zo strán,“ vyhlásil Horváth, ktorý si myslí, že vymenenou by mohla byť HZDS. Haulík tvrdí, že najpravdepodobnejšia je kombinácia, pretože všetky možnosti „čistých variantov“ vychádzajú ako slabé a dlho by nevydržali. Slosiarik súhlasí s Haulíkom, vidí možnosť koalično-opozičného spektra. Najväčším jazýčkom bude ĽS-HZDS, ak bude v parlamente osem strán, myslí si Slosiarik a ďalšiu alternatívu vidí ešte v prípade, že odstúpi jeho šéf Vladimír Mečiar.
Haulík tvrdí, že voľby sa budú rozhodovať až do konca. Zhruba dvetisíc voličov stačí na to, aby bola úplne iná koalícia, vyšlo to z posledného prieskumu agentúry MVK. Horváth si myslí, že výsledná koalícia bude aj o tom, čo bude reálne možné, nielen o „chcení“. Smer bude mať viacero možností, tvrdí Horváth. SDKÚ a KDH sú najbližšími partnermi v opozícii, v koalícii sa rozpadli, upozornil Horváth a nevylúčil ani širokú koalíciu so Smerom. Haulík tvrdí, že je to jedna z alternatív, ale bude sa o nej rozhodovať až potom, keď zlyhajú jednoduchšie možnosti. Voľby rozhodnú aj o tom, kto bude lídrom pravice, poznamenal Haulík a podotkol, že je záhadou, či to bude SDKÚ, KDH alebo SaS.
Haulík si myslí, že ĽS-HZDS je na hranici zvoliteľnosti, no má základňu verných voličov. Slosiarik tvrdí, že veľa zaváži aj účasť, pretože hnutie nemá odkiaľ čerpať nových voličov. Ak by neboli pri moci, Smer by to mal zložitejšie a teraz rozhodne málo hlasov, tvrdí Horváth. Klus nepredpokladá, že by hnutie a Smer zostavili väčšinovú vládu. Klus tvrdí, že „kauzy a škandály nemajú takmer žiaden dosah“ na preferencie SNS. Tvrdí, že ich pozíciu výrazne posilnila otázka dvojakého občianstva. „Niekedy mám pocit, ako keby boli dohodnutí so stranou Jobbik prípadne s niektorými ďalšími maďarskými stranami, že otvorí sa táto téma pred voľbami a pomôže to nám obom,“ nechal sa počuť politológ, ktorý tvrdí, že takéto obvinenia zaznievajú aj z opačnej strany Dunaja. Horváth sa ku spojeniu Smeru s SNS vyjadril zdržanlivo, tvrdí, že to bude závisieť od výsledkov.
Jednou z kľúčových otázok volieb je podľa Haulíkových slov to, či sa do parlamentu dostanú obe maďarské strany. Maďarských voličov je asi desať percent a Most oslovuje aj Slovákov, preto „čiste numericky by to vyšlo, reálne je to oveľa zložitejšie“, vyhlásil a poznamenal, že títo voliči sa budú rozhodovať do poslednej chvíle. „Jedna sa určite dostane, či to budú obe, to si netrúfam povedať,“ poznamenal a dodal, že väčšie šance má SMK. Mostu sa podarilo osloviť aj slovenského voliča, SMK má len minimálnu podporu medzi Slovákmi, pokračoval Slosiarik. Horváth tvrdí, že SMK by mohla „zostať na ocot“ a o niečo neskôr poznamenal, že momentálne má navrch Béla Bugár, no má jeden problém a to dostať sa do parlamentu. Klus tvrdí, že všetko závisí od toho, ako sa SMK postaví k zákonu o dvojakom občianstve, či niektorí dokonca o dvojaké občianstvo požiadajú, no nemyslí si, že by to zašlo až do takéhoto extrému.
Horváth zdôraznil, že SaS je strana, ktorá chce byť pri moci a chce byť stranou vládnej koalície, ak ju budú zostavovať súčasné opozičné strany. SaS má naštartované k tomu, aby mali aj viac ako päť percent, dodal Klus. Slosiarik sa však už tak jednoznačne nevyjadril k tomu, koľko percent budú mať reálne. Vysvetlil, že v minulosti novým politickým stranám prieskumy väčšinou nadhodnocovali percentá, v Česku to bolo zase opačne a strane Top 09 zase percentá výrazne podhodnotili.
Únia má pomerne široko rozbehnutú kampaň, cítiť skúsenosti aj finančné zázemie, no Klus si nemyslí, že do parlamentu sa dostane. Neverí ani v SDĽ, i keď s nimi zrejme možno rátať v budúcnosti, tvrdí. Únia hrá na komunálne voľby, vyhlásil Horváth. Myslí si, že niekto zo strany bude kandidovať za primátora Bratislavy. Haulík nevidí viac ako päť percent ani pre AZEN a Novú demokraciu, tvrdí, že problémom týchto malých strán je, že chcú ísť hneď do parlamentu a nezačínajú cez nižšiu politiku. Klus tvrdí, že šancu nemá ani strana Naše Slovensko. Ku strane Paliho kapurková Haulík poznamenal, že aký bol zmysel kandidovania tejto strany sa ukáže neskôr a dodal, že to bol zrejme marketingový projekt, ktorý ukázal, „ako s minimálnymi prostriedkami dosiahnuť dostatočnú znalosť značky“.
Slosiarik tvrdí, že prieskumy ukazovali, že účasť by mohla byť nižšia, no s blížiacimi sa voľbami miera rozhodnutosti stúpa. Odhaduje 50 až 60-percentnú účasť. Klus očakáva nižšiu účasť ako pri posledných voľbách, asi 50 až 55 percent. Horváth dodal, že teraz sú témou povodne, predtým boli Grécko a dvojaké občianstvo. Podľa neho tieto témy zavážia či už pozitívne, alebo negatívne. Očakáva 55-percentnú účasť.
SITA