V stredu 1. mája uplynulo 20 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ). K európskemu spoločenstvu sa pripojilo spolu s nami aj ďalších deväť krajín a stali sme sa rovnocennými partnermi západných európskych veľmocí. O tom, či sme stále rovnako dôležitým partnerom pre členské štáty EÚ alebo o tom, ako pôsobia slovenskí europoslanci v Európskom parlamente sme sa rozprávali s politológom Tomášom Koziakom.
Favoritom eurovolieb je podľa politológa PS, má výrazných europoslancov a tlačí do popredia európske témy
Ako s odstupom času hodnotíte vstup Slovenska do Európskej únie? Bolo to podľa vás správne rozhodnutie?
Áno, samozrejme. Hodnotím to ako jedno z vôbec najlepších zahraničnopolitických rozhodnutí, ktoré Slovenská republika od svojho vzniku urobila. Ak nie úplne najlepšie.
V každom prípade, je to vidieť nielen na ekonomike, ale aj v mestách a obciach po celom Slovensku. Možno v nich vidieť, ako rastú projekty s podporou EÚ. Slovensko je ešte stále prijímateľom európskych peňazí, čo znamená, že tieto projekty spolufinancujú štáty EÚ v rámci solidarity, ktorá EÚ patrí.
Je to však aj záležitosť symbolická v tom kontexte, že ide o príslušnosť k západnej civilizácii, ktorá je charakterizovaná tým, že preferuje demokraciu, ľudské práva i fungovanie právneho štátu. To sú veľmi dôležité hodnoty pre každý moderný štát v 21. storočí, ktorý si váži človeka a ľudskú existenciu.
Aké boli naše hlavné politické alebo hospodárske dôvody, ktoré nás viedli k rozhodnutiu vstúpiť do európskeho spoločenstva?
Dôležitým bol ekonomický i právno-politicko-civilizačný dôvod. V prípade ekonomického dôvodu je výsledky vidieť v mestách a obciach po celom Slovensku.
Každý občan Slovenska, keď sa po našej krajine prejde, vidí tabule s nápisom: tento projekt bol podporený z peňazí EÚ. Myslím si, že neexistuje človek, ktorý dokáže triezvo uvažovať a povedal by, že EÚ sa pre Slovensko ekonomicky nevyplatí.
Naša ekonomika je orientovaná vyslovene proexportne. Sme vývozcovia, konkrétne montážnou dielňou automobilov. Výhoda toho, že sme v EÚ, je pre exportérov úplne nespochybniteľná, pretože sa nás týka napr. colná únia. Voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu môžeme obchodovať bez akýchkoľvek obmedzení s krajinami EÚ. Tieto krajiny sú nesmierne bohaté a dokážu za tovary, ktoré vyrobíme, platiť. Pre nás je tento obchod výhodný.
Ďalším dôležitým aspektom je voľný pohyb pracovnej sily. Predpokladám, že v každej rodine na Slovensku je niekto, kto za prácou, aj vzhľadom na ekonomickú situáciu, ktorá tu na Slovensku je, odchádza do niektorého zo štátov EÚ. Odchodom za prácou do iných krajín ľudia zvyšujú životnú úroveň regiónu, do ktorého sa vracajú. Ich zarobené peniaze prichádzajú sem a míňajú ich na Slovensku.
Zároveň je potrebné povedať, že EÚ má definované pravidlá vstupu. Týkajú sa prijatia európskeho práva, ekonomických princípov, na ktorých EÚ funguje. Tretím pravidlom vstupu je, že štáty musia byť fungujúcimi demokraciami s garanciou právneho štátu a ochrany menšín.
Koniec koncov, všetky tieto záležitosti sme podpisovali a prijímali, keď sme vstupovali do EÚ. Tá zároveň disponuje aj vynucovacími mechanizmami. Keď ste to podpísali, tak to dodržujte, keď to nebudete dodržiavať, tak porušíte dohody a tým pádom prídu mechanizmy, aby ste tie dohody buď rešpektovali, alebo nebudete dostávať podporu.
Európska únia má zároveň vytvorené monitorovacie mechanizmy a nástroje, aby v prípade, že členské štáty pre rozhodnutia aktuálne zvolených vlád, ktoré by mali tendenciu krajinu posunúť z demokratických princípov alebo by oslabovali fungovanie právneho štátu, ich nejakým spôsobom upozorní. Upozorniť ich môže napr. pozastavením hlasovacích procedúr či hlasovacích možností v inštitúciách EÚ, alebo môže nejakým spôsobom obmedziť finančnú pomoc, ktorú z EÚ dostávajú.
Tieto mechanizmy sa uplatnili napr. v prípade Poľska, keď chceli spolitizovať súdnictvo. EÚ im pohrozila krátením príspevkov z európskych zdrojov a poľská vláda si uvedomila, že asi bude lepšie neobmedzovať fungovanie právneho štátu.
Ako vnímate súčasný postoj slovenských občanov k členstvu v EÚ a ako sa menil od vstupu až po súčasnosť?
Ľudia, ktorí otvorene vystupujú proti EÚ, určite nemajú skúsenosť s prácou v jej členských štátoch. To sú ľudia, ktorí zrejme neopustili hranice Slovenska, pretože práve medzi tými, ktorí za pracou do členských štátov EÚ odchádzajú, nájdete tých najväčších zástancov názoru, aby sme členským štátom ostali.
Prvým dôvodom, prečo ľudia negatívne vystupujú proti EÚ, je vytriezvenie z populizmu. Na začiatku 90. rokov, keď sa začalo hovoriť o pristupovaní k EÚ, sme boli plní optimizmu, ktorý sa týkal toho, ako celé usporiadanie medzinárodných vzťahov bude vyzerať. Hovorili, že budeme žiť v mieri, budeme žiť už len v blahobyte. Samozrejme, politici sú radi populistami.
Cesta do EÚ nebola jednoduchá, bolo potrebné splniť kritériá. Prístupnosť kritérií je daná politicko-právnymi a ekonomickými záležitosťami. Fakt je ten, že keď sme vstupovali do EÚ, tak Slovensko ešte v mnohom trpelo všetkými neduhmi socialistickej ekonomiky, od technologickej zaostalosti až po pracovné návyky ľudí. Slováci sú pracovitými ľuďmi, no ide aj o produktivitu práce. Či chceme alebo nie, miera produktivity práce v západných vyspelých ekonomikách je vyššia.
Euroskepticizmus, ktorý sa tu začal objavovať, vychádzal jednak z toho, že sa ilúzie príliš optimistických ľudí, ktorí uverili populistickým politikom, začali rozplývať, pretože spomínaný blahobyt neprišiel. Uvedomili si, že nemáme zrazu platy, ktoré majú Nemci alebo Francúzi, to ani nebolo možné. Politici radi hovorili o švajčiarskych platoch, myslím, že strana HZDS to mala na billboarde. Vytriezvenie z populistických hesiel je prvým dôvodom toho, že ľudia váhajú nad tým, či je EÚ nastavená dobre, a či je naše členstvo úplne v poriadku.
Druhým dôvodom je pokračujúci populizmus. Pokiaľ je v krajine blbá nálada, politici hľadajú externých vinníkov, neukazujú na seba, samozrejme. Blbá nálada môže vyplývať aj z toho, že politici nespravujú štát úplne najlepším spôsobom, ide napríklad o korupciu alebo nedokážu využiť výhody, ktoré štát má a svojím nekompetentným manažovaním prídeme o zaujímavé investície. Ak politici povedia, že EÚ je vinná z ekonomických problémov, ktoré tu máme, ľudia sa pri týchto populistických heslách nepýtajú na vysvetlenia, stačí im len jednoduchá odpoveď, kto je vinníkom.
Tretím dôvodom je hybridná vojna, ktorá tu vedú už zhruba desať rokov. Cieľom hybridných vojenských operácií je rozleptať dôveru voči EÚ, voči inštitúciám, ktoré tam sú a oslabiť jej súdržnosť. Táto vojna je vedená jednoznačne zo strany Ruska. Objavilo sa niekoľko informácií, že Rusi platia pravicových extrémistov, aby šírili informácie, ktoré by mali práve oslabovať vnútornú súdržnosť EÚ, vzťahy k Ukrajine, dôveru v právne inštitúcie či demokraciu. Racionálne vysvetlenie, prečo by to Rusko robilo, tu jednoducho existuje.
Nepriateľa treba oslabovať a keď ho nevieme oslabiť na vojenskom poli, tak ho oslabíme vo vnútri. Pokiaľ sa niekto čuduje, že čo je to za novinka, tak to teda novinka určite nie je. Bolo to tu vždy, len teraz máme prostriedky na to, aby sa to dialo oveľa intenzívnejšie, pretože máme k dispozícii sociálne siete.
Ako sa zmenili vzťahy medzi Slovenskom a ostatnými členskými štátmi Európskej únie od vstupu do dnešnej doby?
Vzťahy sa vyvíjajú v čase. Potrebné je povedať, že sme dôležitým partnerom EÚ, keby sme ním neboli, tak sa členom tohto spoločenstva ani nestaneme. EÚ nie je altruistická organizácia, ktorá príjme každého len preto, aby prejavila dobrú vôľu.
Členstvo nejakej krajiny v EÚ pre ňu musí byť nejakým spôsobom dôležité a výhodné. Už len to, že sme do EÚ vstúpili, je znakom toho, že politické špičky európskych štátov, ktoré tvoria EÚ, si povedali, že by bolo fajn mať tu Slovensko. Ide nielen o ekonomickú záležitosť, ale aj o politicko-strategickú záležitosť. Sme stredoeurópskym štátom a sme východom na Ukrajinu a do Ruska.
Partnerstvo medzi štátmi v EÚ sa vyvíja, a to je dané aj našou ochotou s úniou spolupracovať a prehlbovať súdržnosť a jednotu v otázkach, ktoré EÚ momentálne považuje za dôležité.
V poslednom čase je vidieť, že pre európske štáty prestávame byť dôveryhodným partnerom. Česi povedali veľmi jasne, že strategické či dôležité spravodajské informácie si s aktuálnou slovenskou vládou vymieňať nebudú, pretože nám nedôverujú, či tajné informácie neskončia niekde, kde by nemali. Toto je skutočne mimoriadne vážne tvrdenie, pokiaľ s niečím takým príde predseda vlády krajiny, ktorá je nám skutočne politicky najbližšia. Je to dôležitý signál, že vo vzťahoch medzi nami a členskými štátmi EÚ sa niečo deje, čo nie je úplne v poriadku.
Niektorí politici, ktorí patria k špičkám vládnych strán na Slovensku, sa voči EÚ v minulosti, ale aj v súčasnosti, vyjadrovali nediplomaticky. Pokiaľ terajší slovenský premiér nazval nemeckú armádu Wehrmachtom, pričom Nemecko je náš mimoriadne dôležitý partner, alebo pokiaľ tu máme Ľuboša Blahu, ktorý mal nediplomatické vyjadrenia k EÚ a západným štátom, tak, samozrejme, na nás nebudú pozerať ako na krajinu, ktorá je v rámci EÚ dôležitým a dôveryhodným partnerom.
Pokiaľ máme vo vláde ľudí, ktorí v minulosti pôsobili v extrémistických stranách, ktoré šírili dezinformácie o EÚ, ako napr. TV Slovan, a títo ľudia sú na postoch ministrov či štátnych tajomníkov, tak je tu problém, ako budú partneri EÚ jednať práve s týmito ľuďmi. Pokiaľ niekto šíri o EÚ slová, že ide o skorumpovanú inštitúciu, o inštitúciu, z ktorej nemáme nič dobré a je to niečo, odkiaľ by bolo treba snáď aj vystúpiť, tak sa, samozrejme, vyskytne problém vo vzťahoch medzi nami a partnermi z EÚ.
Ako hodnotíte pôsobnosť slovenských europoslancov v Európskom parlamente?
Niektorých europoslancov je vidieť, sú mimoriadne aktívni a sú za prácu aj politicky ocenení. Máme dokonca podpredsedu Európskeho parlamentu (Martin Hojsík, pozn. SITA), ktorého si sám europarlament zvolil a na tento post určite nevyberú niekoho, kto by bol problematický alebo nekompetentný.
Potom tu máme aj ľudí, o ktorých ani nevieme, že v európskom parlamente sú. Nepoviem vám ich mená, pretože ich jednoducho nie je vidieť. Keď si pozrieme zoznam europoslancov, tak by sme sa určite čudovali, že aj takýto človek tam je.
Súčasne máme v europarlamente výrazné typy politikov, ktorých je počuť a ktorí aj hája veľmi otvorene slovenské záujmy. Potom tam máme ešte také typy, ako je Miroslav Radačovský, ktorý je výrazným politikom. Zviditeľnil sa napr. tým, keď hovoril, že ruská armáda sa zastaví až pri mori a prevalcuje západoeurópske štáty, alebo tým, keď vypúšťal tú chudinku holubicu v európskom parlamente. To je, myslím, záležitosť už aj týrania zvierat. Je to výrazný typ, ale nie takým spôsobom, ako by sme si v rámci pozitívnej reprezentácie Slovenska predstavovali.
U niektorých našich europoslancov vidíme, že ich jazyková kompetencia je problémom. Ide napr. o spomínaného Radačovského alebo Milana Uhríka. Ich jazykové znalosti nestačia na to, aby dokázali robiť európsku politiku. Tá sa robí aj v kuloároch, pri osobných rozhovoroch a pri každom osobnom rozhovore nebude prítomný tlmočník, aby sa dotyčný mohol porozprávať s iným europoslancom o dôležitých záležitostiach. Európsky parlament býva niekedy panoptikom takýchto rôznych figúrok.