Prezident nemôže nikoho prinútiť zostať členom vlády proti svojej vôli a odmietnuť demisiu. V jeho rukách je jedine čas, kedy ju príjme. Pre agentúru SITA to uviedol vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erik Láštic. Reagoval tak na situáciu okolo ministerky Andrey Kalavskej (nom. Smer-SD), ktorá v pondelok 9. decembra ohlásila svoju demisiu, no až v utorok si ju na stretnutie zavolala prezidentka Zuzana Čaputová.
Nemá časový rámec
„V súčasnom znení Ústavy SR nevidím priestor na to, aby prezident mohol odmietnuť demisiu, teda prinútiť niekoho, aby zostal členom vlády proti svojej vôli,“ uviedol Láštic. Podľa neho ústava hovorí o tom, že prezident prijíma demisiu.
Zdupká Lajčák zo slovenskej politiky? Možno sa bojí Ficovej povolebnej koalície
Šéf katedry ale pripomína, že prezidentka nemá časový rámec, v ktorom by musela ministra odvolať. „Súčasne platí, že ústava nedáva prezidentovi konkrétne časové limity na prijatie demisie. V praxi to znamená, že prezident môže s rozhodnutím o prijatí demisie počkať,“ vysvetlil.
Lajčák demisiu stiahol
V minulosti tak urobil exprezident Andrej Kiska pri demisii ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. „Na konci novembra 2018, keď Lajčák podal demisiu, Andrej Kiska čakal, medzičasom sa po vzájomných rokovaniach rozhodol minister demisiu stiahnuť a vo funkcii zostať,“ priblížil situáciu politológ.
Podanie demisie prezidentovi sa podľa neho dá niekedy vnímať aj ako snaha ministra posilniť svoje postavenie. „Keď podal demisiu Miroslav Lajčák, dostal explicitnú podporu celej vlády, vrátane jej predsedu,“ spomína Láštic.
Ponuka demisie môže byť podľa politológa vnímané tiež ako symbolické gesto. Ako príklad uviedol ministra Františka Kašického (Smer-SD), ktorý po nešťastí v Novákoch ponúkol svoju funkciu. Vtedajší minister však demisiu len ponúkol premiérovi, nepredložil ju oficiálne prezidentovi.