Poliaci ubytujú stovky utečencov, české Hamé im ponúka prácu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Utečenci
Foto: SITA/AP

VARŠAVA/PRAHA 8. septembra (WEBNOVINY) – Stovkám utečencov ponúkli v pondelok ubytovanie v Poľsku katolícka charita Caritas a mimovládna organizácia MONAR, ktorá pomáha sociálne znevýhodneným ľuďom, bezdomovcov, drogovým delikventom a alkoholikom.

Riaditeľ Caritas Polska Marian Subocza povedal poľskej tlačovej agentúre PAP, že v súčasnosti môžu ubytovať 500 utečencov, ale oslovili všetky regionálne organizácie, aby zistili, koľko utečencov môžu prijať. MONAR ubytuje stovky utečencov vo svojej celoštátnej sieti ubytovní pre bezdomovcov a osamelé matky. V utorok o tom bude informovať vládu, dodala PAP.

České Hamé ponúka ubytovanie a prácu

V Česku ponúka potravinárska firma Hamé ubytovanie a prácu vo svojich prevádzkach pre približne desať rodín sýrskych utečencov. Uviedla to v tlačovom vyhlásení, informoval server Novinky.cz. Citoval prezidenta Asociácie malých a stredných podnikov Karla Havlíčka, ktorý vyhlásil, že činy sú dôležitejšie ako slová a ak by ďalšie organizácie zareagovali podobne ako Hamé, bolo by to aspoň nejaké riešenie, aj keď nesystémové.

Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska by si členské krajiny Európskej únie mali medzi sebou rozdeliť najmenej 100-tisíc utečencov. Poliak Tusk zdôraznil, že krajiny, ktoré v minulosti dostali pomoc od EÚ, by teraz mali prejaviť solidárnosť v utečeneckej kríze.

Obrazom: Rakúšania prijali migrantov z Maďarska

Rumunsko môže prijať najviac 1785 migrantov, povinné kvóty EÚ odmieta

Rumunsko môže dobrovoľne prijať najviac 1785 migrantov, aby tak pomohlo EÚ v rámci vyrovnávania sa s prílevom utečencov z krajín Blízkeho východu. Krajina však odmieta akékoľvek povinné kvóty EÚ, uviedol v pondelok rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého citovala agentúra Reuters.

Európska komisia (EK) v pondelok vypracovala nový návrh národných kvót na prerozdelenie celkového počtu 160-tisíc žiadateľov o azyl z Talianska, Grécka a Maďarska, pričom najviac spomedzi utečencov by mali prijať Nemecko (viac ako 40-tisíc) a Francúzsko (vyše 30-tisíc). Rumunsku by podľa tohto plánu malo pripadnúť 6351 migrantov.

„Môžeme k tejto záležitosti pristupovať s pokojom a zodpovednosťou a súcitiť s krajinami, ktoré prijmú veľké množstvo utečencov. Nemyslím si však, že povinné kvóty sú riešením,“ vyhlásil Iohannis. „Môžeme prijať najviac 1785 ľudí,“ dodal.

Na otázku, či by vlna migrantov prichádzajúca v nasledujúcich dňoch nemohla rumunské požiadavky prekročiť, Iohannis odpovedal, že stať sa to nemôže, pretože krajina nie je súčasťou Schengenu a migranti „musia splniť určité pravidlá, ak chcú vstúpiť do Rumunska“. Väčšina zo státisícov migrantov, ktorí sa v tomto roku dostali do Európy, sa snažila vstúpiť do schengenskej zóny cez Maďarsko a ďalej pokračovať do niektorého z bohatších štátov na západe či severe Európy, najmä do Nemecka.

Rumunsko a susedné Bulharsko sú najchudobnejšími štátmi 28-člennej Európskej únie. Kvóty však odmietajú aj iné – bývalé komunistické – krajiny na východe EÚ vrátane Maďarska.

Nemecká opozičná AfD žiada uzavretie hraníc pred žiadateľmi o azyl

Pravicová opozičné strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyzvala v pondelok nemeckú vládu, aby zatvorila hranice pre tých žiadateľov o azyl, ktorí do Nemecka prichádzajú z bezpečných tretích krajín. V úsilí zastaviť rekordný prílev utečencov AfD zároveň požaduje opätovné zavedenie hraničných kontrol. Informovala o tom agentúra Reuters.

Alternatíva pre Nemecko, ktorej voličské preferencie sa v prieskumoch verejnej mienky pohybujú medzi 3 až 4,5 percentami, zverejnila v pondelok programové vyhlásenie, požadujúce „zrušenie práva požiadať v Nemecku o azyl“. S cieľom „dostať azylový chaos pod kontrolu“ AfD navrhuje, aby boli uchádzači o azyl povinní podávať žiadosti na nemeckých veľvyslanectvách vo svojich domovských krajinách alebo v inštitúciách EÚ či OSN. Ak to v dôsledku vojny alebo iných okolností nie je možné, mali by podľa AfD žiadatelia o azyl navštíviť nemecké veľvyslanectvo v susednej krajine.

Akékoľvek pokusy požiadať o azyl na nemeckých hraniciach by mali byť odmietnuté a žiadateľom by mal byť odopretý vstup na nemeckú pôdu, uvádza sa vo vyhlásení AfD. Vláda kancelárky Angely Merkelovej utečencov víta a občanom Sýrie umožňuje požiadať o azyl bez ohľadu na to, kde prekročili hranice Európskej únie. Napriek tomu, že mnohí Nemci sa k otázke prijímania utečencov stavajú kladne, vyskytlo sa aj niekoľko prípadov útokov na utečenecké centrá.

Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že polovicu Nemcov znepokojuje skutočnosť, že prudko rastúci počet žiadateľov o azyl ochromuje úrady aj verejnosť. AfD vznikla len začiatkom roku 2013 ako platforma odporcov záchranných balíkov pre ekonomicky slabé krajiny eurozóny. Voličov nespokojných s tradičnými stranami oslovuje aj prísľubmi boja proti kriminalite a neobmedzenej imigrácii.

Vláda USA zvažuje opatrenia na zmiernenie utečeneckej krízy v Európe

Malo by Slovensko prijať utečencov a pomôcť im?

Administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu zvažuje celý rad opatrení, ktoré by prispeli k zmierneniu celosvetovej utečeneckej krízy. Informovala o tom v noci na utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Bieleho domu.

„Udržiavame pravidelné kontakty s blízkovýchodnými a európskymi krajinami, ktoré sú najväčšmi postihnuté zvýšeným prílevom utečencov,“ uviedol v stanovisku zaslanom emailom hovorca Bieleho domu Peter Boogaard. V čase, keď Európa zápasí so záplavou utečencov pred občianskou vojnou v Sýrii a inými konfliktmi na Blízkom východe a na severe Afriky, niektorí kritici vyčítajú Spojeným štátom, že na vzniknutú situáciu reagujú príliš pomaly.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Klaus Iohannis