BERLÍN 5. augusta (SITA, AP) – Doping športovcov bol počas tzv. Studenej vojny súčasťou arzenálu nie len bývalého východného Nemecka, ale využívali ho aj súperi zo západnej časti politicky rozdelenej krajiny.
Rovnako ako v NDR aj tu malo užívanie zakázaných podporných látok systematickú podporu vládnych orgánov a bolo súčasťou ideologického boja medzi západným a východným blokom.
Doping dokázala zatajená správa
Dokazuje to správa, ktorú sa chystá zverejniť nemecké ministerstvo vnútra. Podľa hovorcu rezortu Philippa Spauschusa publikovanie materiálu s názvom „Doping v Nemecku od roku 1950 po súčasnosť“ zdržalo riešenie záležitostí okolo ochrany súkromia. Neprezradil však, či problémové pasáže prejdú úpravou.
Zo správy vyplýva, že hlavnú rolu v inštitucionalizovanom dopingu mal práve BISp, ktorý založili v rámci štruktúr ministerstva v roku 1970. Pracovníci inštitútu sa pokúšali povýšiť vylepšovanie výkonov športovcov na systematickú úroveň, ale nepodarilo sa im dosiahnuť stav, aký panoval v konkurenčnom východonemeckom športe.
„Účasť trénerov na národnej úrovni, športových lekárov a funkcionárov však nápadne pripomína systematické dopovanie v NDR,“ konštatuje sa v nej.
Pokusy trvajú už 60 rokov
Výskum viedol Giselher Spitzer z Humboldtovej univerzity v Berlíne, prispel aj tím univerzity v Münsteri. Podnet naň prišiel v roku 2008 od Nemeckej konfederácie olympijských športov a objednal si ho BISp, ktorý ho finančne podporil vyše pol miliónom eur. Autori rozdelili skúmané obdobie na tri časti ohraničené rokmi 1950 – 1972, 1972 – 1989 a 1989 – 2007.
Zistili, že počiatky experimentovania s podpornými látkami siahajú do 50. rokov minulého storočia a súvisia s metamfetamínom, ktorý bol počas druhej svetovej vojny rozšírený medzi nemeckými vojakmi. „Amfetamíny vrátane pervitínu do roku 1960 prenikli aj do nemeckého športu, a to nie len do cyklistiky či atletiky,“ píše sa v správe.
Bádatelia natrafili na list od šéflekára Medzinárodnej futbalovej federácie Mihaila Andrejeviča, ktorý upozornil na zreteľné stopy po efedríne u troch nemenovaných nemeckých hráčov na majstrovstvách sveta 1966. Viac sa v tejto veci nepodarilo zistiť, pretože Nemecký futbalový zväz zamietol žiadosť o vstup do svojho archívu. Spitzer tiež narazil na utajenie či skartáciu niektorých kľúčových dokumentov.
