BRATISLAVA 12. júna (WEBNOVINY) – Po zosnulom štátnikovi a umelcovi Václavovi Havlovi pomenovali škótsku vlnenú látku.
Oficiálne ju zaregistrovali koncom mája so súhlasom Dagmar Havlovej. Vzor a farebná kombinácia na látke nesúca meno posledného československého prezidenta boli zapísané do Škótskeho registra tartanov pod číslom 10625 a na britskom patentovom úrade pod číslom 4022092.
„Vzor zobrazuje okná do väzenskej cely preškrtnuté červenou farbou. Symbolizuje tak protest proti prenasledovaniu spisovateľov svedomia,“ uvádza stránka liberationkilt.co, ktorá v rámci projektu Dress to Protest zaregistrovala aj ďalšie názvy.
Tartan Havel má byť predovšetkým poctou všetkým väzneným disidentom a upozornením na dôležitosť slobody slova. Inšpiráciou pre ďalšie vzory látok boli napríklad bojovníci za demokraciu vo svete, snaha upozorniť na problémy životného prostredia, ekonomiky alebo na nukleárnu hrozbu.
Bývalý český prezident, posledný prezident Československa, dramatik a režisér Václav Havel zomrel vo veku 75 rokov 18. decembra 2011. V rodinnom kruhu v jeho letnom sídle Hrádeček pri Trutnove podľahol dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Svoju umeleckú kariéru začal v 60. rokoch 20. storočia, keď pôsobil v Divadle Na zábradlí, kde predstavil aj svoju hru Záhradní slavnost (1963).
Tá je považovaná za vôbec prvú českú absurdnú hru. Jeho ďalším dielom bola hra Vyrozumění (1965). V období Pražskej jari sa začal angažovať v politike a po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa stal jedným z najaktívnejších disidentov. Pre participáciu na Charte 77 ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody.
V 70. rokoch sa prezentoval ďalšími hrami ako Audience (1975), Vernisáž (1975) alebo Protest (1978). Ešte pred pádom železnej opony napísal hru Largo desolato (1984). Po tom, ako opustil úrad českého prezidenta, vyšla v roku 2007 hra Odcházení, ktorú o niekoľko rokov neskôr spracoval ako scenárista a režisér do podoby celovečerného filmu.
Rovnomenná snímka, ktorá mala premiéru tento rok v marci, bola jeho prvým a zároveň posledným filmom. Václav Havel sa okrem písania divadelných hier najmä v 60. rokoch prezentoval aj ako básnik a tiež ako esejista. Príkladom sú diela ako Dopis Gustávu Husákovi (1975), Moc bezmocných (1978), Dopisy Olze (1983) či Slovo o slovu (1989).
Informácie pochádzajú z webovej stránky iDNES.cz a z archívu agentúry SITA.