Ples je nielen tanečným, ale aj komunikačným zážitkom, tvrdí odborníčka na reč tela

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Plesová sezóna
Plesová sezóna Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Ples je nielen miestom zábavy, tanca alebo hudby, ale aj decentnej neverbálnej komunikácie, ktorá obohacuje zážitok z tohto spoločenského podujatia.

Pohľady, pohyby a gestá vytvárajú skrytý jazyk, ktorý robí z plesu viac než len tanec – mení ho na priestor plný príbehov a emócií bez slov. Pre agentúru SITA to uviedla vysokoškolská pedagogička a mediálna a komunikačná trénerka Oľga Škvareninová.

Ako vysvetlila, naše telo vždy funguje ako skrytý komunikačný nástroj, plesy nevynímajúc. „Neverbálnou komunikáciou si na nich navzájom dávame najavo, ako sa cítime, ako sa nám spolu tancuje,“ doplnila odborníčka.

Tanec je dialóg bez slov

„Hovorí sa, že tanec je druhou najkrajšou formou neverbálnej komunikácie, a že spoločenský tanec je nadčasová forma umenia,“ uviedla Škvareninová a vysvetlila, že pri tanci je dôležité pochopiť rozličné podnety, ktoré si navzájom môžu partneri podvedome odovzdávať.

Spôsob, akým partner vedie alebo nasleduje toho druhého, vypovedá podľa odborníčky o stupni vzájomnej harmónie a rešpektu.

„Jemný tlak na dlaň, pohyb ramena alebo vedenie krokom je tichým dialógom, ktorý vytvára súhru. Pri tancoch, ako valčík či tango je tento dialóg obzvlášť dôležitý – každý pohyb je odpoveďou na ten predchádzajúci,“ doplnila.

Pohľad je oknom do duše

Expertka na reč tela tvrdí, že jeden z najsilnejších prostriedkov neverbálnej komunikácie na plese je očný kontakt.

„Väčšina spoločenských tancov sa uskutočňuje v tesnom objatí, keď si obaja partneri pozerajú do tváre,“ podotkla Škvareninová a doplnila, že z tohto dôvodu mnohí taneční inštruktori odporúčajú, aby tanečníci venovali pozornosť očiam svojich partnerov.

„Očný kontakt môže posilniť vzájomný pocit dôvery. Úprimný, pokojný pohľad partnera počas tanca dodáva pocit bezpečia a blízkosti,“ vysvetlila odborníčka. Krátky, plachý pohľad počas tanca môže podľa jej slov naznačovať nielen nesmelosť a ostýchavosť, ale aj záujem.

„Dlhší, sebavedomý očný kontakt signalizuje istotu a pozvanie na interakciu. Hravé odvrátenie pohľadu po zachytení očí druhého môže byť vyjadrením koketérie,“ priblížila Škvareninová.

Úsmev je univerzálny signál

Postoj tanečníkov na parkete môže podľa Škvareninovej prezradiť ich vzťah a náladu. Ako vysvetlila, otvorený, uvoľnený postoj ukazuje záujem a pripravenosť na tanec, zatiaľ čo prekrížené paže môžu signalizovať uzavretosť alebo nervozitu.

Vzpriamené držanie tela počas tanca naznačuje sebadôveru, zhrbené držanie môže byť prejavom neistoty, fyzického vyčerpania, nedôvery vo vlastné tanečné schopnosti či nedostatku koncentrácie,“ doplnila.

Komunikačná trénerka ďalej vysvetlila, že vzdialené umiestnenie ruky ukazuje otvorený tanec, zatiaľ čo blízke umiestnenie naznačuje väčšiu intimitu. „Jemné gestá, ako napríklad nepatrné prikývnutie hlavou, môžu byť pozvaním do tanca. Ruka na srdci alebo na hrudi môže byť znakom vďaky alebo dojatia po ukončení tanca,“ tvrdí odborníčka.

Úsmev je podľa expertky na reč tela najjednoduchším, no zároveň najvýraznejším prejavom na plese. „Úprimný úsmev dokáže prelomiť ľady, vyjadriť radosť a vytvoriť spojitosť medzi ľuďmi,“ uviedla Škvareninová. Ako doplnila, či už ide o krátky úsmev pri pohľade na partnera alebo široký úsmev po vydarenom tanečnom výkone, tento jednoduchý komunikačný prostriedok je neodmysliteľnou súčasťou plesovej atmosféry.

Podanie ruky je symbolom úcty a galantnosti

Mediána trénerka ďalej priblížila, že podanie ruky na plese je prejavom etikety, galantnosti a vzájomnej úcty. „Vždy má rešpektovať osobný priestor človeka. Tento jednoduchý akt má rôzne formy v závislosti od situácie,“ podotkla expertka na neverbálnu komunikáciu s tým, že po príchode na ples slúži podanie ruky ako forma privítania a počas plesu ako akt zoznámenia.

Ako spresnila, pevné, no nie príliš silné stisnutie ruky spolu s krátkym úsmevom signalizuje sebavedomie a priateľskosť. „Pri pozvaní do tanca muž často jemne ponúkne ruku dáme ako súčasť pozvania na parket. Ľahký dotyk ruky je tu vyjadrením rešpektu,“ dodala odborníčka.

Podľa nej je súčasne dôležité, aby bol pohyb prirodzený a neformálny. „Po tanci muž môže jemne uchopiť ruku dámy a krátko ju podržať na znak poďakovania. Niekedy je tento moment doplnený miernym úklonom, čo pridáva na galantnosti,“ uviedla Škvareninová.

Jemné detaily: Skryté signály

Expertka na reč tela tvrdí, že aj drobnosti zreteľne komunikujú naše pocity. Môže ísť o úpravu vlasov, kontrolu šiat či pohľad na hodinky.

„Napríklad nervózne úpravy môžu znamenať neistotu, zatiaľ čo sebavedomý dotyk kravaty či rukavíc ukazuje pripravenosť zaujať,“ vysvetlila komunikačná trénerka.

Odborníčka popísala neverbálnu komunikáciu počas plesu ako jemnú fascinujúcu hru, ktorá umožňuje vyjadriť emócie, zámer a rešpekt bez slov.Pohľady, gestá a pohyby tela podľa nej vytvárajú atmosféru súladu medzi tanečnými partnermi a pomáhajú budovať vzájomnú dôveru.

„Navyše správne čítanie neverbálnych signálov, ako je pohľad, úsmev či podanie ruky uľahčuje spoločenskú interakciu, čím sa ples stáva nielen tanečným, ale aj komunikačným zážitkom,“ uzavrela Škvareninová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Oľga Škvareninová