BRATISLAVA 20. decembra (WEBNOVINY) – Vláda Ivety Radičovej sa podľa predsedu Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivana Petranského v uplynulom roku snažila o likvidáciu politickej nezávislosti ústavu.
Petranský to povedal dnes na tlačovej besede v Bratislave s tým, že to považuje za jedno z najväčších negatív v činnosti ústavu za uplynulý rok. Ďalším výrazným negatívom je podľa neho fakt, že ústav ani po deviatich rokoch existencie nemá vlastnú budovu.
Petranský kritizoval predsedníčku vlády Ivetu Radičovú za to, že ňou zriadená komisia pripravila návrh zákona, ktorý mal nahradiť zákon o pamäti národa. Zákon podľa Petranského komisia pripravila v úplnom utajení a pod prísnym informačným embargom a nebola o ňom verejná diskusia.
Materiál má podľa predsedu ÚPN nízku kvalitu, o čom svedčí množstvo pripomienok. Vláda zákon nakoniec schválila 7. decembra. „Tento materiál nemožno považovať za nič iné, ako za účelovú zmenu, ktorá má vytvoriť predpoklady na personálne preobsadenie orgánov ústavu a likvidáciu jeho politickej nezávislosti,“ povedal Petranský. Vláda Ivety Radičovej tým podľa neho negovala filozofiu, na ktorej Ján Langoš ústav postavil.
Petranský klame, zákon pripravovali aj ľudia z ÚPN
Tvrdenie, že vláda sa snažila o likvidáciu politickej nezávislosti Ústavu pamäti národa (ÚPN), je nezmysel. Uviedol to pre agentúru SITA v reakcii na vyjadrenia šéfa ÚPN Ivana Petranského predseda Zboru poradcov predsedníčky vlády Marián Balázs. Petranský podľa neho, ako už viackrát, opäť klame. „Mrzí ma, že predstaviteľ takejto významnej inštitúcie, permanentne opakuje klamstvá. Je to nedôstojné jeho funkcie a takéto spôsoby ho diskvalifikujú,“ tvrdí Balázs.
Podľa šéfa zboru poradcov premiérky Balázsa opakuje Petranský svoje tradičné klamstvo o akejsi utajenej práci komisie a o akomsi informačnom embargu. „Od začiatku bolo známe, že členmi pracovnej skupiny boli aj podpredseda správnej rady ÚPN Ján Ondriaš, ďalej člen dozornej rady ÚPN Ladislav Bukovszky, bývalý podpredseda správnej rady a dnes riaditeľ sekcie evidencií Marián Gula a historik ÚPN Patrik Dubovský,“ vymenúva Marián Balázs.
Pri takejto silnej reprezentácii ÚPN v pracovnej skupine sú podľa neho vyjadrenia Ivana Petranského úplne choré. „Ak chce pán Petranský naznačiť, že nemal možnosť dozvedieť sa o činnosti pracovnej skupiny, tak je to predovšetkým jeho vizitka, vizitka jeho práce a pracovných vzťahov,“ konštatuje Balázs.
V normálne fungujúcej inštitúcii pri takomto silnom zastúpení v pracovnej skupine má podľa neho šéf všetky potrebné informácie a je zarážajúce, že Petranský ich nemal. „Nie je problémom Úradu vlády, ak predseda správnej rady ÚPN nekomunikuje s niektorými funkcionármi a zamestnancami ústavu a sám sa svojím konaním čiastočne dostal do izolácie v rámci vlastného ústavu,“ uzatvára Marián Balázs.
Prepúšťanie zamestnancov
Za ďalšie negatívum v činnosti ústavu označil Petranský aj znižovanie jeho rozpočtu. Na rok 2012 dostane ústav podľa neho o 200-tisíc eur menej ako potrebuje, v dôsledku čoho bude musieť prepustiť 10 až 15 percent pracovníkov.
Medzi najväčšie úspechy za rok 2011 radí predseda ÚPN fakt, že iniciatíva na zriadenie Múzea zločinov komunizmu našla odozvu, výsledkom ktorej je zámer zriadiť takúto inštitúciu v podobe organizačnej zložky ústavu. To, kde múzeum nakoniec bude sídliť, je podľa Petranského plne v rukách ministerstva kultúry a vlády. Vláda sa však podľa neho snaží odložiť riešenie tejto otázky s tým, že je najprv potrebná zmena zákona.
Podľa šéfa ÚPN to však nie je pravda a múzeum by sa mohlo začať budovať okamžite, problémom sú peniaze. Za úspech uplynulého roka považuje Petranský napríklad aj výstavu o dejinách ŠtB na Slovensku Prísne tajné, ktorá sa podľa neho stretla s mimoriadnym ohlasom a vysokou návštevnosťou a tiež zverejnenie organizačnej štruktúry a databázy príslušníkov Spravodajských zložiek 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava v rokoch 1951 – 1973.
ÚPN chce mapovať dejiny a štruktúru ŠtB
Mapovanie dejín a štruktúr ŠtB na Slovensku bude aj v roku 2012 ťažiskovým výskumným projektom Ústavu pamäti národa (ÚPN). Povedal to dnes na tlačovej besede predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Tento projekt bude nadväzovať na činnosť ústavu v roku 2011, v ktorom sa uskutočnila napríklad výstava dejín ŠtB na Slovensku Prísne tajné!
„Budeme pokračovať v mapovaní štruktúr komunistickej strany na Slovensku i v personálnej a organizačnej rekonštrukcii teritoriálnych útvarov ŠtB,“ povedal Petranský. Prácu ústavu v budúcom roku však skomplikuje rozpočet nižší ako jeho vedenie požadovalo. Vedenie ústavu žiadalo 1 464 000 eur zo štátneho rozpočtu, dostane o 180 000 eur menej. Ústav preto bude musieť prepustiť 10 až 15 percent zamestnancov, čo podľa Petranského negatívne ovplyvní plnenie základných úloh ústavu.
Oblasti, ktorým sa ústav bude venovať:
ÚPN sa bude ďalej venovať aj problematike arizácie poľnohospodárskeho majetku Židov, perzekúcii obyvateľstva na národnom základe či vykonštruovaným politickým procesom a rehabilitáciám v 60. rokoch. Ústav sa bude venovať aj problematike regionálnych dejín, perzekúcie cirkví či retribučného súdnictva, ktorému sa podľa neho venovala doteraz minimálna pozornosť.
Konferencie, ktoré by sa mali uskutočniť:
Taktiež sa majú podľa Petranského uskutočniť v roku 2012 tri vedecké konferencie. Prvá bude o Trnave v období neslobody, druhá sa bude venovať regionálnym identitám v podmienkach diktatúry a demokracie v strednej a východnej Európe. Tretia konferencia bude mať názov Od vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou k vedeckému výskumu.
Organizovať budú aj prednášky pre verejnosť a školy. Diskusie z cyklu Diskusné večery ÚPN, ktoré sú venované verejnosti, sa rozšíria z Bratislavy a Košíc aj do Banskej Bystrice. V roku 2012 pripravuje ústav k 10. výročiu prijatia zákona o pamäti národa výstavu, publikáciu o dejinách ústavu a medzinárodnú konferenciu v priestoroch Primaciálneho paláca v Bratislave.
Petranský dúfa, že v budúcom roku ústav konečne po desiatich rokoch dostane vlastnú budovu, na ktorú má zo zákona nárok. V novej budove by podľa neho mali byť všetky zložky ústavu pod jednou strechou. Takáto zmena by priniesla zjednodušenie komunikácie a vybavovanie žiadostí podaných verejnosťou.
