Podľa doteraz zverejnených dokumentov bol Babiš evidovaný ako dôverník, neskôr údajne podpísal viazací akt a stal sa tak agentom ŠtB s krycím menom Bureš.
Senát Krajského súdu v Bratislave v júni 2022 zamietol žalobu bývalého českého premiéra Andreja Babiša na ochranu osobnosti proti Ústavu pamäti národa.
Kontrarozviedka sa organizovala podľa vojenských útvarov, pričom ÚPN zverejnil štruktúru týchto útvarov na Slovensku, ako aj prehľad ich 371 príslušníkov.
ÚPN na svojej domovskej stránke zverejnil štyri samostatné zvukové stopy tejto nahrávky a digitálne kópie vybraných častí vyšetrovacieho spisu vrátane prepisu.
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krupa (OĽaNO) uviedol, že skartované spisy sa týkali ročníkov ľudí, ktorí boli aktívni členovia ŠtB „v najhorších rokoch“, čiže v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia.
Tieto spisy boli nielen významným historickým svedectvom o dobe normalizácie a komunistického útlaku, ale mali slúžiť aj k poznaniu toho, kto sa podieľal na udržiavaní komunistickej totality.