„Aj keď žiaden zákon prezidentovi neprikazuje, aby sa vzdal funkcie predsedu strany, treba urobiť viac,” povedal Peter Pellegrini na štvrtom sneme strany Hlas-SD, keď odovzdával predsednícke žezlo generálnemu manažérovi strany a ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Hlas-SD mal snem v Košiciach, Pellegrini ako predseda skončil a stranu povedie Šutaj Eštok (video+foto)
A pokračoval: „Slovenská politická tradícia jasne hovorí, že prezident má byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ.” Podľa neho prezident “nemá byť priamym aktérom straníckych súbojov, aby vďaka svojej nadstraníckosti požíval dôveru aj u ľudí iného politického presvedčenia.”
Pozrime sa, ako táto tradícia vznikla a vyvíjala sa
Prvý prezident samostatnej demokratickej Slovenskej republiky Michal Kováč po zvolení za prezidenta 106 hlasmi zo 150 poslancov v parlamente 15. februára 1993, prerušil členstvo v HZDS.
Vo svojich pamätiach píše, že to bolo podmienkou jeho podpory poslancami Strany demokratickej ľavice, ktorí požadovali, aby sa stal nezávislým a nadstraníckym prezidentom. Čoskoro sa to prejavilo aj tým, že prezident sa dostal do zásadného konfliktu s predsedom svojej materskej strany Vladimírom Mečiarom, ktorý otriasol politickými pomermi na Slovensku.
Prvý priamo občanmi v roku 1999 zvolený prezident Rudolf Schuster tiež opustil Stranu občianskeho porozumenia, ktorej otcom zakladateľom bol. Jej predsedníctvo prenechal Pavlovi Hamžíkovi. SOP, ktorá bola súčasťou vlády širokej koalície Mikuláša Dzurindu, stratila preferencie a v roku 2004 sa včlenila do strany Smer.
Ďalší priamo zvolený prezident Ivan Gašparovič si po konflikte s Vladimírom Mečiarom a odchode z HZDS založil v roku 2002 Hnutie za demokraciu. Po tom, čo mu táto strana pomohla k zvoleniu za prezidenta, z nej vystúpil, aby demonštroval svoju nezávislosť.
Avšak v roku 2006, vo svojom druhom funkčnom období, prijal čestné predsedníctvo v nej s evidentným cieľom pomôcť jej v parlamentných voľbách. Neúspešne, keďže jeho vtedajšia dôveryhodnosť sa pohybovala iba do 30 percent.
Jeho nástupca Andrej Kiska ako typický predstaviteľ nepolitickej politiky bol zvolený v roku 2014 práve kvôli tomu, že bol pre veľa občanov stelesnením protestu proti tradičným politickým stranám a ich predstaviteľom. Jeho hlavnou prednosťou bolo práve to, že nikdy nebol v politike.
Po veľmi rozpačitom vykonávaní svojej funkcie, ktoré popisuje Rado Baťo v knihe Hrobári slovenskej politiky, sa na sklonku svojho volebného obdobia rozhodol založiť stranu Za ľudí s ambíciou, že ho vynesie do premiérskeho kresla. V parlamentných voľbách v roku 2020 sa však táto prezidentská strana len veľmi tesne dostala do parlamentu a Andrej Kiska z politiky rýchlo vycúval.
Zuzana Čaputová vstúpila do prezidentskej súťaže ako podpredsedníčka nového hnutia Progresívne Slovensko. Po presvedčivom víťazstve o 17 percent vystúpila zo strany a až úzkostlivo si dávala pozor, aby jej aktivity ako hlavy štátu neboli spájané s materskou stranou. Napriek tomu jej oponenti neustále predhadzovali, že robí politiku v prospech PS. Opakovane vyhlásila, že po skončení mandátu sa do straníckej politiky nevráti.
Pellegrini si tiež pozastavil členstvo v strane Hlas – SD, ktorej je otcom zakladateľom. Výkon tradície nadstraníckosti hlavy štátu ale prechádza inováciou.
Na sneme došlo k zmene stanov strany a Pellegrini získal funkciu zakladajúceho člena strany s právom o. i. zúčastňovať sa na zasadnutiach všetkých orgánov strany s poradným hlasom, ak oň požiada.
Môže tiež reprezentovať stranu na významných podujatiach v zahraničí. Nový predseda Šutaj Eštok zmysel tohto postavenie odchádzajúceho predsedu odôvodnil aj týmito slovami: „Aby sme mali niekoho, na koho sa vieme obrátiť a kto nám aj v ťažkých časoch pomôže.”
Avšak nie je to len pocta “otcovi zakladateľovi”. Je to tiež pragmatický spôsob, ako aj po odchode z funkcie predsedu prenášať osobnú popularitu Pellegriniho na stranu Hlas-SD po tom, čo bude prezidentom a bude si ju môcť budovať v tejto najvyššej štátnej funkcii.
Pellegrini tak môže kompenzovať fakt, že dôveryhodnosť nového predsedu Šutaja Eštoka je predsa len nižšia, ako jeho. Kým v parlamentných voľbách Pellegrini získal 337 976 preferenčných hlasov, Šutaj Eštok na ôsmom mieste iba 27 093.
Na druhej strane minister vnútra je podľa prieskumu agentúry Focus zverejneného 21. apríla 2024 piaty najdôveryhodnejší člen vlády a štvrtý z ministrov strany Hlas so 42 percentami, keď si oproti novembru 2023 polepšil o sedem percent.
Vedenie Hlasu sa zrejme rozhodlo udržiavať a posilňovať elektorát strany kombináciou pretrvávajúceho imidžu Pellegriniho ako umierneného a konsenzuálneho politika, ktorý bude aj naďalej pôsobiť na voličov Hlasu, a razantného, asertívneho, niekedy až radikálneho spôsobu robenia politiky Šutajom Eštokom, ako predstaviteľom novej politickej generácie. Hlas môže využiť aj skutočnosť, že práve jeho členovia vlády sú na špici dôveryhodnosti Ficovho štvrtého kabinetu.
Táto kombinácia je o to dôležitejšia, že pochopiteľné martýrium Roberta Fica po odpornom atentáte na jeho osobu vystrelilo preferencie strany Smer aj jeho samého prudko nahor aj na úkor strany Hlas, keďže medzi voličstvom týchto strán je silné prepojenie.
Šutaj Eštok sa v tomto prieskume agentúry SANEP dostal s 32-percentnou dôveryhodnosťou na 4. miesto tesne za dosluhujúcu prezidentku Čaputovú s 35 percentami. A zvolený prezident Pellegrini ako jediný politik má dôveryhodnosť nad 50 percentami.
Už voľby do Európskeho parlamentu naznačia, ako bude spomenutá kombinácia fungovať.
