Zľahčovanie holokaustu a prekrúcanie histórie sa nesmie tolerovať. Vyhlásil to prezident Peter Pellegrini, ktorý si pripomenul Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Ako pripomenul, pondelkový deň sa spája s mimoriadne tragickou kapitolou slovenských dejín a s obdobím nadvlády fašistického režimu.
„Jeho stavebným materiálom bola ľudská zloba a jeho základom zvrátené presvedčenie, že jedna rasa či etnikum môže byť nadradené nad inými. Že niekomu len pre jeho pôvod možno uprieť a pošliapať jeho ľudské a občianske práva, zredukovať ich, obmedzovať a napokon obetiam odňať aj právo na samotnú holú existenciu a odňať právo na život,“ uviedol Pellegrini s tým, že takouto cestou vykročila vláda Slovenského štátu, keď 9, septembra v roku 1941 prijala takzvaný Židovský kódex.
Kruté opatrenia proti vlastným občanom
Ako prezident pripomenul, tento kódex obsahoval kruté opatrenia, ktoré boli namierené proti vlastným občanom.
Nemôžeme pripustiť, aby sa prvky fašizmu opäť vkrádali do našej spoločnosti, vyhlásil Blanár
„Boli vylúčení z verejného života, zo škôl i z niektorých profesii vrátane lekárskej praxe. Boli zbavovaní majetku a ľudskej dôstojnosti. Ďalším pokračovaním tejto cesty do pekla holokaustu sa stali deportácie, ktoré sa začali v marci v roku 1942. Prvý transport z popradskej stanice do Osvienčimu predznamenal to, čo ďalej nasledovalo – mesiace a roky, ktoré priniesli bolesť tisíckam ľudí vystavených prenasledovaniu či odvlečených do koncentračných táborov,“ dodal prezident s tým, že túto mašinériu zastavila až definitívna porážka nacizmu.
Varovné signály rodiacej sa nenávisti sa nesmú podceňovať
V tejto súvislosti vyzdvihol význam Slovenského národného povstania ako ozbrojeného vystúpenia, ktorým Slováci odmietli neľudskosť, krutosť a svojvôľu, a zaradili sa k víťazom druhej svetovej vojny. Takéto presvedčenie a hodnotové ukotvenie musí byť podľa neho aktuálne aj dnes.
V Múzeu holokaustu v Seredi si pripomenú smutné výročie prijatia Židovského kódexu
„Aj v súčasnosti sa stretávame s nepochopiteľnou recidívou ľudskej zloby, nevnímajúc toxické ideológie ako fašizmus, či iné prejavy rasovej a národnostnej nevraživosti. Extrémistické prúdy hľadajú spôsoby aj príležitosti, akými by znovu mohli nadobudnúť vplyv v spoločnosti a prenikať do verejného priestoru,“ upozornil Pellegrini a priblížil, že cestu k priaznivcom im uľahčuje internet a sociálne siete.
„Vďaka týmto symptómom modernej doby môže byť dnes cesta od slov k činom ešte kratšia, než bola v minulosti,“ doplnil prezident.
Pellegrini súčasne apeluje na to, že sa nesmú v spoločnosti podceňovať varovné signály rodiacej sa nenávisti, nesmú sa tolerovať prípady, keď aj ľudia s verejným vplyvom odmietajú existenciu holokaustu či prekrúcajú históriu.
Prezident sa prihovoril aj k preživším holokaustu
Pellegrini sa v tejto súvislosti prihovoril preživším holokaustu.
„Je dôležitá vaša ochota rozprávať nám svoje príbehy a naša ochota ich počúvať, rozumieť im a vcítiť sa do nich,“ povedal prezident a podotkol, že vzhľadom na desaťročia, ktoré ubehli, boli preživší na ten čas ešte len deti.
Učenie o rómskom holokauste by malo byť podľa splnomocnenca pre rómske komunity viac zastúpené v učebných osnovách (video)
„Ich detstvo, ktoré by malo byť časom nevinnosti, hier, radosti a nádeje, bolo poznamenané utrpením, utopené v bolesti a slzách. Nedopusťme, aby sa história opakovala a aby deti niečo podobné ešte niekedy zažili,“ zdôraznil prezident s tým, že holokaust nesmie byť nikdy vymazaný z pamäti ľudí.
„Som presvedčený, že človek s dušou, srdcom a svedomím, nemôže holokaust do svojej pamäte nevpustiť a ani ho z nej odstrániť. Ctení preživší, chcem vás ubezpečiť – pamätáme si a nikdy nezabudneme,“ uzavrel prezident.
Spomienka na obete holokaustu
Tento rok uplynie 83 rokov odkedy vláda vojnového Slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.
Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.