BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) – Vo štvrtok 16. septembra vstúpi do slovenskej kinodistribúcie nový dokumentárny film Pavla Barabáša s názvom Mongolsko – V tieni Džingischána. Je výsledkom expedície do tejto rozsiahlej krajiny, ktorú dokumentarista uskutočnil aj so synom Jurajom a ďalšími priateľmi.
„Túžba ísť do Mongolska vznikla tak, že som chcel ísť do krajiny, kde je naozaj pokoj a ticho,“ vysvetlil v rozhovore pre agentúru SITA Barabáš. Pôvodným zámerom pritom bolo „oddýchnuť si od strižne a počítačov“ a filmár spočiatku vôbec neplánoval zobrať si so sebou kameru. „Na začiatku projektu som neuvažoval nad tým, že by som robil z tejto krajiny film. Veď Mongolsko je v našich predstavách len step a púšť. Chceli sme však zažiť tú voľnosť, otvorenosť a slobodu, akú Mongolsko ponúka. … To, že tam vznikol film, to bola len zhoda priam neskutočných náhod,“ spresnil.
V snímke Mongolsko – V tieni Džingischána diváci a diváčky sledujú skupinu priateľov, ktorí sa vybrali za dobrodružstvom do najodľahlejších ázijských stepí. Putujú krajinou od západu na východ na starom sovietskom UAZe, na koni prechádzajú strmými údoliami, splavujú odľahlé rieky a pozorujú krajinu z najvyšších ľadovcových štítov Mongolska. Putovanie mimo ciest im umožňuje lepšie spoznávať život nomádov. Naplánovať takúto cestu trvá podľa Barabáša mesiace, ale nakoniec realita pôvodný úmysel často úplne zmení.
„Život vám zo dňa na deň prináša nové príbehy. … Len priamo v teréne sa dozviete o možnostiach výstupov, splavnosti riek, i to, že sa práve v stepi konajú preteky či zápas alebo dokonca nejaká oslava, na ktorú vás domáci pozvú. Raz nás zastavili pri rieke deti a my sme ich povozili na rafte. Ich rodičia nás hneď pozvali na čerstvý jogurt, dali nám kone a ukázali nám najbližšie údolia, zaujímavosti v nich. Ani nechceli, aby sme odišli. To sa nedá doma naplánovať, to je to, čo vám ponúkne samotná cesta,“ priblížil.
Zmeny zasiahli taktiež filmový projekt. Pôvodne chcel, aby film vyrozprával jeho syn Juraj, lebo ho fascinovalo spoznávanie života nomádov. „Ale téma sa nám začala veľmi rozrastať,“ vysvetlil zmenu rozhodnutia. Snímka nesie názov V tieni Džingischána. „Videl som pár veľkofilmov o Džingischánovi, čítal som jeho históriu. Ako sme spoznávali jednoduchý a stáročia nemeniaci sa život nomádov, spoznávali sme vlastne aj život Džingischána. Cez príbehy a dochované povesti sa nám postupne skladal jeho život a zároveň vynáralo množstvo záhad.
Predstavoval som si ho v tej rozľahlej krajine a zrazu vám život nomádov splynie s jeho životom a vy obdivujete silu a energiu, ktorá prostredníctvom jedného človeka dokáže zmeniť svet,“ dodal Pavol Barabáš.
Cestovateľ a filmár Pavol Barabáš považuje cestu do Mongolska za jednu z jeho najkrajších. „Bola to úžasná cesta, taká z tých mojich príjemnejších,“ popísal.
„Bola to konfrontácia našej kultúry s kultúrou nomádskou,“ dodal. Obyvatelia Mongolska patria k tým otvorenejším a pohostinnejším a cestovať po ňom je podľa dokumentaristu relatívne bezpečné. „Mongoli vo všeobecnosti sú veľmi priateľskí, pohostinní. Je to dané tým, že žijú v odľahlej pustatine, kde jeden človek druhého potrebuje. To znamená, že keď vy prídete k jurte, hneď vás pozvú dovnútra,“ popísal prístup domácich k cestovateľom. „Samozrejme, oni čakajú to isté, keď sa vydajú niekde na cesty, očakávajú, že sa takto budú správať ľudia k nim,“ doplnil. „Aby ste spoznali domorodých obyvateľov, musíte sa s nimi nejako zblížiť,“ vyjadril sa. V Mongolsku sa to podarilo vďaka zorganizovaniu veľmi obľúbenej súťaže v zápasení.
„Mongolsko je krajina, ktorá vám ponúka úžasný pocit voľnosti a slobody. Toto už nikde na svete nezažijete. S autom môžete chodiť kdekoľvek. … Je to naozaj v tomto smere slobodná krajina,“ vyhlásil. Hudbu k snímke vytvoril Michal Novinski, držiteľ ceny Slnko v sieti za snímku Nedodržaný sľub (2009) a autor hudby rodinnej snímky Kuky sa vracia (2010). Ako Barabáš vysvetlil, v dokumentaristike funguje mnoho vecí na priateľskej báze a to platilo aj v tomto prípade. „Musíte si s tým človekom rozumieť tak nejako aj ľudsky, len vtedy dáte do filmu ľudský rozmer,“ uzavrel.
Každý autor, keď dokončí svoj film, nikdy nemôže vedieť, či je dobrý alebo zlý
Pavol Barabáš získal počas kariéry viac ako dvesto ocenení. Aj keď jeho najnovší počin Mongolsko – V tieni Džingischána ešte nevstúpil do slovenských kín, na konte má už jedno ocenenie – a to Hlavnú cenu z Medzinárodného filmového festivalu Teplice nad Metují.
„Každý autor, keď dokončí svoj film, nikdy nemôže vedieť, či je dobrý alebo zlý, je v ňom jednoducho utopený a nemá od neho nejaký odstup. Samozrejme, chce vedieť názor na tvorbu, a to sa dozviete cez festivaly. Keď film na festivale dostane nejakú cenu, máte dobrý pocit, že žije, je dobrý, a keď dostane cenu divákov, ste veľmi spokojní, lebo zmyslom filmu je osloviť diváka“ dodal.
Pavol Barabáš pracuje na ďalšom projekte. „Hneď po dokončení filmu Mongolsko som potreboval odísť znova do hôr. Tentokrát na ostrov Reunion, kde sme mali na pláne prejsť najťažší kaňon sveta pod názvom Trou de Fer. Je považovaný za taký Everest medzi kaňonmi sveta. Príprava bola nesmierne ťažká, veď ročne sa ho podarí zdolať maximálne jednej expedícii. Nám sa pošťastilo nakrútiť v jeho útrobách naozaj extrémny film. Film o snoch mladých ľudí,“ popísal jeho nový projekt. V budúcnosti, ak sa pošťastí, chce sa vrátiť do „polárnych oblastí, miest večného ľadu na najchladnejšom mieste planéty„.
SITA