BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) – Mnoho pacientov bude za svoje lieky platiť od júla viac. Upozorňujú na to farmaceutické spoločnosti. Spôsobiť to majú zmeny, ktoré prináša vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR.
Tá sa má dotknúť liekov, ktoré tvoria približne štvrtinu obratu predaja liekov za rok. V mnohých prípadoch má ísť pritom podľa farmaceutického priemyslu o základné lieky, ktoré mali doteraz pacienti bez doplatkov.
Medzi nimi sú lieky na zníženie cholesterolu, vysoký krvný tlak, migrénu, depresiu, či alergiu. Za lieky znižujúce krvný tlak majú napríklad pacienti zaplatiť mesačne aj desiatky eur navyše.
Ako uviedol expert Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok na liekovú politiku Peter Glatz, vlani slovenskí pacienti doplácali na lieky okolo 170 miliónov eur, v tomto roku by táto suma mohla dosiahnuť takmer 200 miliónov eur.
Za rast cien môže údajne ministerstvo
Samotná vyhláška bude mať podľa odhadov farmaceutických firiem z tejto sumy na svedomí asi 23 mil. eur. Z nej zaplatia asi polovicu za svoje lieky pacienti so srdcovo-cievnými ochoreniami. Doplatky pacientov za lieky pritom na Slovensku podľa Glatza stúpajú dlhodobo.
Za posledné tri roky išli hore o 12 percent. V tom istom období pritom priemerná cena lieku za deň terapie klesla o 6 percent a úhrady zdravotných poisťovní za lieky stúpli o 2 percent.
Rast doplatkov má mať na svedomí zmena stanovovania úhrad liekov. Rezort zdravotníctva sa totiž rozhodol vytvoriť úhradové skupiny. Do nich zaradil všetky liečivá, ktoré sú určené na jedno ochorenie s rovnakým mechanizmom účinku.
V rámci tejto skupiny sú tak najnovšie a najúčinnejšie lieky, ako aj staršie lieky, či generiká. Poisťovne však budú za všetky uhrádzať rovnakú sumu, a to na úrovni najlacnejšieho lieku.
Rozdiely v cene tohto a drahšieho lieku majú vykryť buď výrobcovia znížením ceny alebo pacient vo forme zvýšeného doplatku.
Nové lieky na Slovensku nebudú
Úhrada za lieky zaradené v niektorých úhradových skupinách nebude na úrovni 100 percent ani pre najlacnejší liek v úhradovej skupine, lebo niektoré úhradové skupiny majú definovaný koeficient na výpočet úhrady za najlacnejší liek menší ako 100 percent.
To znamená, že vzniknú terapeutické oblasti, v ktorých nebude existovať liek s nulovým doplatkom pre pacienta.
Predseda Asociácie generických výrobcov Karol Poloni ďalej upozornil, že ceny liekov na Slovensku sú už v súčasnosti často krát na úrovni druhej alebo najlacnejšej ceny v Európskej únii a v prípade ďalšieho poklesu by farmaceutické firmy museli v niektorých prípadoch predávať dokonca pod úrovňou najnižšej ceny v únii.
Pokles úhrady poisťovne tak podľa všetkého prejde najmä na plecia pacientov. Poloni však zároveň avizoval, že mnoho výrobcov pre príliš nízke úhrady na slovenský trh lieky ani neuvedie. Pacienti tak prídu nielen o nové originálne lieky ale aj o lacnejšie generiká.
Podľa podaných žiadostí výrobcov o vyradenie zo zoznamu hradených liekov by už k máju mohlo zo Slovenska odísť 150 liekov.
Ministerstvo: Lieky musia byť dostupné
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že dopad vyhlášky na doplatky pacientov závisí aj od toho, aké ceny liekov navrhli, alebo v budúcnosti navrhnú ich výrobcovia. „Cieľom vyhlášky je určovať úhrady liekov tak, aby výdavky zdravotného poistenia boli účelné a efektívne, ale aby pri tom bola zachovaná dostupnosť liekov pre pacienta,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.
Zníženie úhrad je podľa nej prednostne zamerané na terapeutické skupiny s vysokým zastúpením generických liekov. „Je pravdou, že budú revidované aj skupiny liekov určené na kardiovaskulárne ochorenia. V týchto skupinách je vysoká dostupnosť generických liekov,“ uzavrela.
Farmaceutické spoločnosti v tejto súvislosti konštatovali, že podľa posledných údajov OECD pokrývajú až štvrtinu nákladov na zdravotníctvo Slováci z vlastných vreciek, formou priamych hotovostných platieb za služby a tovary v zdravotníctve. Túto sumu tvoria v najväčšej miere práve doplatky za lieky, potom napríklad platby u zubára, za nadštandard v nemocnici, ale aj „všimné“ pre lekára.
Podiel súkromných zdrojov na financovaní zdravotníctvo pritom v drvivej väčšine štátov Európskej únie stagnuje alebo klesá. Slovensko je výnimkou, od roku 1999 totiž náklady domácností na financovaní zdravotníctva stúpli o 150 percent.
