BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) – Osud šiestich najväčších štátnych teplárenských spoločností zostáva v súčasnosti otázny.
Vládny kabinet oficiálne zrušil ich privatizáciu, ktorú rozbehla bývalá vláda, a tým de facto zamedzil aj bezodplatný prevod päťpercentného podielu teplární na mestá a obce.
Či sa miestne samosprávy niekedy k podielom v teplárňach v Bratislave, Trnave, Martine, Žiline, vo Zvolene a v Košiciach dostanú, zatiaľ nie je isté.
“Na tieto otázky dnes ešte nie sú odpovede,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Samosprávy by sa k podielom teplárenských spoločností rady dostali. Už pred začatím privatizácie požadovali od vlády Ivety Radičovej väčší ako päťpercentný podiel v teplárňach. Žiadali taký podiel, aby mohli reálne kontrolovať kroky strategického investora.
Združenie miest ešte s vládou nerokovalo
V súčasnosti s novou vládou nevedú žiadne rokovania o prípadnom bezodplatnom prevode teplárenských spoločností.
„Na tému teplární v poslednom období s predstaviteľmi Združenia miest a obcí (ZMOS) nikto seriózne nerokoval. V prípade záujmu zo strany štátu je však ZMOS pripravené o tejto téme rokovať,“ povedal pre agentúru SITA predseda ZMOS Jozef Dvonč.
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský po rokovaní vládneho kabinetu, na ktorom sa rozhodlo o zrušení privatizácie viacerých podnikov, pripustil, že osud niektorých týchto spoločností s účasťou štátu môže byť ešte prehodnocovaný. Podľa ministra by sa mala napríklad zanalyzovať budúcnosť štátneho vlastníctva v spoločnostiach SAD.
„Každopádne na privatizáciu je v tejto vláde iný názor, tak sa budú hľadať riešenia, ktoré nebudú v rozpore s filozofiou,“ povedal Malatinský. O budúcnosti teplární sa nezmienil.
“V súlade s programovým vyhlásením vlády sú aj ďalšie kroky o neprivatizovaní podnikov a firiem s majetkovou účasťou štátu,“ podotkol ministrov hovorca Jurikovič. Aj staronový premiér Robert Fico sa niekoľkokrát nechal počuť, že privatizácia strategických podnikov, medzi ktoré zaradil aj teplárne, neprichádza počas jeho vládnutia do úvahy.
Privatizovanie teplárni je nekonečný príbeh
Privatizácia teplárenských spoločností a prevod časti ich akcií na mestá a obce pripomína nekonečný príbeh. Prvú privatizáciu najväčších teplárenských firiem na Slovensku začala ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005.
Vtedy sa mal priamo strategickému investorovi predať 51-percentný podiel, zvyšok mal ostať v rukách štátu. Nečakane však prišli predčasné parlamentné voľby, z ktorých vznikla vláda na čele s premiérom Robertom Ficom. Ten predaj teplární zrušil hneď po príchode do vlády.
To čo sa nepodarilo vláde Mikuláša Dzurindu sa malo podariť vládnemu kabinetu Ivety Radičovej. Jej ministri schválil predaj 95-percentného podielu teplárenských spoločností priamo strategickému investorovi začiatkom júla minulého roka.
Fond národného majetku SR, prostredníctvom ktorého vlastní štát vo všetkých šiestich teplárňach 100-percentné podiely, hneď začal s tendrom na privatizačného poradcu. Pri tom však predaj teplární aj skončil, keďže aj vláda Ivety Radičovej sa rozpadla predčasne, v októbri minulého roka.
O najväčšie slovenské teplárenské spoločnosti bol zo strany investorov veľký záujem. Podľa informácií fondu, pri prvom pokuse ich privatizácie prejavilo o teplárne záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
Podľa prieskumu agentúry SITA aj pri začatí predaja teplární minulou vládou mali o naše teplárne záujem takmer všetky významné európske energetické koncerny. Za predaj teplární očakávalo ostatné vedenie Fondu národného majetku SR 160 až 200 miliónov eur.
