BRATISLAVA 5. septembra (WebNoviny.sk) – Majstrovstvo jedného z najvýznamnejších slovenských drotárov Ladislava Jurovatého staršieho pripomenie výstava v obci Lúky v okrese Púchov.
Expozíciu Ladislav Jurovatý st. a jeho Drotárske kráľovstvo k nedožitým 95. narodeninám majstra slávnostne otvoria v miestnom kultúrnom dome vo štvrtok 6. septembra o 17:00. Zároveň na budove Obecného úradu v Lúkach odhalia na počesť drotára pamätnú tabuľu.
Agentúru SITA o tom informoval syn známeho drotára Ladislav Jurovatý mladší, ktorý pokračuje v šľapajách otca a je majstrom ľudovej umeleckej výroby Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Jurovatý st. v 60-tych rokoch minulého storočia obnovil tradíciu umeleckého drotárstva, jeho tvorba sa dostala do galérií a múzeí doma i vo svete a spisovateľ Vladimír Ferko ho označil za „kráľa drotárov“. S umením Jurovatého staršieho sa v jeho rodnej obci môžu všetci zoznámiť od 6. do 17. septembra.
Rekonštruoval tradičné pracovné postupy
Ladislav Jurovatý (1923, Lúky pod Makytou, okres Púchov – 2012, Bratislava) získal vzťah ku kovu v otcovej kováčskej dielni. Vyučil sa za strojného zámočníka, stredoškolské vzdelanie si doplnil na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Púchove a absolvoval Vyššiu priemyselnú školu stavebnú v Bratislave.
V rokoch 1946 – 1949 pokračoval v štúdiu na súkromnej Škole dnešního umění v Prahe u akademického maliara Jaroslava Masáka.
Jeho umeleckú orientáciu najvýraznejšie ovplyvnil pražský sochár, profesor Pavel Krbálek, ktorý ho priviedol na myšlienku pracovať s drôtom. Pôvodnú drotársku technológiu študoval na starých muzeálnych predmetoch a v praxi ju overoval u posledných žijúcich drotárskych majstrov, u Alexandra Hozáka vo Veľkom Rovnom a Jakuba Šeríka v Dlhom Poli.
Rekonštruoval tradičné pracovné postupy a zdokonalil slučkový výplet zväzovaním jednotlivých slučiek navzájom, takže získal pevnú sieť, ktorá určila jeho charakteristický umelecký rukopis.
Jeho tvorba je poznačená ľudovým umením
Tvorba Ladislava Jurovatého staršieho je výrazne poznačená ľudovým umením, z ktorého prevzal najmä barokový ornament a často aj insitný výraz a témy, predovšetkým folklórne a sakrálne námety. Jeho najväčší prínos spočíva v prenesení drotárskej technológie i pracovných postupov do sochárskej tvorby.
Svoje drôtené sochy spočiatku štylizoval v duchu tradícií ľudovej drevorezby, neskôr prešiel k realistickému zobrazovaniu.
Ako prvý spojil vo svojej tvorbe kované železo s ručne tvarovanými a viazanými drôtenými prvkami. Ladislav Jurovatý st. v 70-tych rokoch minulého storočia vytvoril v spolupráci s pražským architektom Josefom Jedličkom interiérové prvky pre objekty a rekreačné zariadenia slovenského a federálneho úradu vlády a na Pražskom hrade.
V roku 2002 vytvoril súbor figurálnych plastík, svätostánku a svietidiel z plechu a drôtu pre katolícky kostol v Potvoriciach pri Novom Meste nad Váhom.
V snahe preklenúť viac ako polstoročnú absenciu drotárskej výroby na Slovensku založil a v rokoch 1994 až 2001 ako dizajnér a technológ viedol Dielňu umelecko-úžitkového drotárstva pri Drôtovni v Hlohovci. Bol tiež spoluautorom technického scenára a autorom časti rekvizít pre animovaný film režisérky Heleny Rabarovej-Slávikovej Drotárska púť (Ateliér animácie Atan, 1992).
Držiteľ titulu majster umeleckých remesiel
Svoje práce prezentoval Jurovatý od roku 1962 na autorských a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Samostatne vystavoval v Považskom múzeu v Žiline, Bojnickom zámku, Slovenskom inštitúte vo Varšave, Piešťanoch a rodných Lúkach. Zúčastnil sa na kolektívnych prehliadkach vo Veľkej Británii, Francúzsku, Maďarsku, Rakúsku, na Ukrajine či v USA.
Patrí k zakladateľom tradície Stretnutí drotárskych majstrov v Budatínskom zámku v Žiline a od roku 1964 sa každé štyri roky zúčastňoval na podujatí Umelecké kováčstvo dneška v Lindau Badensee v Nemecku.
Práce Ladislava Jurovatého st. sú súčasťou zbierkových fondov mnohých múzeí a galérií a v súkromných zbierkach v Nemecku, Fínsku, Švédsku a USA. Od roku 1964 bol držiteľom titulu majster umeleckých remesiel v odbore umeleckého kováčstva.
Za celoživotnú tvorbu získal v roku 1998 ocenenie ministra kultúry Posol Slovenska a v roku 2003 medailu primátora mesta Piešťany. V roku 2007 získal od Konferencie biskupov Slovenska ocenenie Fra Angelico a aj ďalšie ocenenia.