BRATISLAVA/BUDAPEŠŤ 16. septembra (WebNoviny.sk) – Neformálny summit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. Povedal to na tlačovej konferencii v slovenskej metropole, informovala tlačová agentúra MTI.
Orbán ďalej vyzdvihol, že v Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu. Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné.
Bulharsko dostane 108 miliónov eur
Európska komisia (EK) pomôže Bulharsku pri ochrane hranice tejto krajiny s Tureckom sumou 108 miliónov eur. Po piatkovom neformálnom summite lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade to oznámil predseda EK Jean-Claude Juncker s tým, že v budúcnosti by malo byť vyčlenených ďalších 116 miliónov eur.
Predseda Európskej rady Donald Tusk doplnil, že vonkajšie hranice EÚ sú jedna z najdôležitejších otázok. Členské štáty sa vyjadrili, že sú pripravené podporiť Bulharsko pokiaľ ide o účinnú kontrolu ich hranice s Tureckom. Ide o začiatok procesu pomoci Bulharsku. Krajiny sú pripravené zásadne prispieť k tejto podpore, a to formou personálnych kapacít, technického vybavenia a EK to podporí finančne.
Na margo schválenia podpory Bulharsku český premiér Bohuslav Sobotka pripomenul, že jeho krajina je pripravená na tento účel uvoľniť 20 miliónov Kč a vyslať na pomoc balkánskej krajine kontingent 20 policajtov.
Český premiér zdôraznil, že v záveroch summitu sa nehovorí o žiadnych kvótach a že tam nechýba ani návrh, ktorý predpokladá pozornosť, ktorá sa bude venovať radikalizácii a preventívnym opatreniam vrátane vyhosťovania islamistických extrémistov.
Bratislava hostila summit EÚ, na Slovensku nemal obdobu
Kiska si želá, aby summit odštartoval obnovenie dôvery
Hollande prišiel na summit s 'bratislavským plánom' pre EÚ
Video: Summit vyprázdnil Bratislavu, na ceste sa hral futbal
Bratislavské letisko vybaví v deň summitu EÚ vyše sto letov
Obrazom: Summit lídrov Európskej únie v Bratislave
Počas summitu rozprestreli transparent 'Nepredávajte Európu'
Kľúčovými štátmi sú Nemecko a Grécko
Podľa Orbána sú dvoma kľúčovými štátmi pre riešenie migračnej krízy Nemecko a Grécko. Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy, avšak nerobí tak.
Ak tieto dve krajiny nezmenia svoju politiku, Maďarsko môže urobiť iba jediné – dodržiavať schengenské pravidlá, dodal premiér. Orbán pripomenul, že zainteresované krajiny budú už 24. septembra konzultovať ďalší postup na schôdzke vo Viedni, ktorá sa uskutoční z iniciatívy rakúskeho kancelára Christiana Kerna a pokúsia sa tam o zmenu chybnej prisťahovaleckej politiky.
Hollande vyzval na posilnenie vonkajších hraníc
Francúzsky prezident Francois Hollande tiež vyzval na posilnenie ochrany vonkajších hraníc Únie. V budúcnosti chce dosiahnuť kontrolovaný prílev migrantov, ale zároveň poskytnutie pomoci tým, ktorí majú právo na azyl. Členským štátom, ktoré najviac čelia náporu migrantov – najmä Grécku, Taliansku a Maďarsku -, prisľúbil väčšiu podporu. S talianskym premiérom Matteom Renzim sa zas zhodol na intenzívnejšej pomoci severoafrickým štátom, odkiaľ na Apeninský polostrov prichádzajú tisíce migrantov.
V otázke bezpečnosti apeloval na európskych štátnikov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a posilnili boj proti terorizmu. Chce tiež nájsť nové nástroje, ktoré to umožnia robiť efektívnejšie. Spomenul nemecko-francúzsky návrh bezpečnostnej spolupráce a prizval ďalšie štáty, aby sa k iniciatíve pridali.
Francúzska hlava štátu dala najavo, že lídri sa počas piatkových rokovaní nevyhli ani nepríjemným témam. Na stole bola aj neraz kritizovaná migračná dohoda s Tureckom, vplyv vojen na Blízkom východe na migračnú krízu, nárast popularity populistických a antisystémových strán a problematika európskej bezpečnostnej spolupráce v momente, keď úniu opúšťa Spojené kráľovstvo.
