BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) – Opozícia dnes nemá podľa sociológa Pavla Haulíka výrazného politického lídra. Ako povedal pre agentúru SITA, opozícia nemá niekoho, kto by nejakým spôsobom vyčnieval nad ostatnými a bol akýmsi neformálnym prirodzeným lídrom opozičného zložitého zoskupenia.
„Prejavuje sa to napríklad v tom, že medzi dôveryhodnými osobami sa v prvej pätke objavuje len Béla Bugár (Most-Híd), ktorý si však nemôže nárokovať nejaké líderstvo vzhľadom na etnické pomery, ktoré tu fungujú,“ povedal s tým, že nie je tu nikto, kto by nejakým spôsobom bol ako Iveta Radičová v minulosti, teda že by sa dostával do čela toho rebríčka. Na druhej strane, medzi nepopulárnymi osobnosťami sú podľa Haulíka opoziční lídri oveľa častejšie zastúpení.
Podľa sociológa ani jeden aktuálny líder KDH, SDKÚ-DS a SaS nie je vnímaný voličmi ako tá najvhodnejšia postava.
V SDKÚ by uprednostnili Žitňanskú
„V prieskume sme chceli vedieť bez ohľadu na stranícke preferencie respondentov, kto z politikov by dokázal najlepšie viesť stranu ako jej predseda alebo predsedníčka,“ povedal Haulík. Podľa neho respondenti pri SDKÚ-DS uprednostnili Luciu Žitňanskú pred Pavlom Frešom a Mikulášom Dzurindom.
Na Žitňanskú poukázalo 25 percent respondentov, na Freša 20 a Dzurindu osem percent. Pri KDH si mali respondenti vybrať medzi Jánom Figeľom a Radoslavom Procházkom. Za Procházku sa vyslovilo 25 percent a za Figeľa 20 percent respondentov. V SaS zas vyberali medzi Richardom Sulíkom a Jozefom Kollárom. Za Kollára bolo 26 percent a za Sulíka 22 percent opýtaných.
„Z toho je vidno, že politickým stranám chýba nejaká výraznejšia osobnosť, keďže žiaden z tých lídrov nie je schopný presvedčiť dostatočný počet ľudí o tom, že je najvhodnejším typom,“ konštatoval Haulík.
Tradičné strany narazili na bariéru
Haulík si myslí, že by bolo dobré, aby strany, ak nemajú takú osobnosť, ťahali tandemy, ale vždy v tom tandeme musí byť „jedna hlava„.
„Ideálny pre túto časť politického spektra bol model SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda – Ivan Mikloš. Dzurinda ako človek pre problémy politické, Mikloš ekonomické. Tam to dlhý čas relatívne dobre fungovalo,“ uviedol sociológ.
Problém chýbajúceho výrazného lídra tu podľa Haulíka evidentne je, a možno práve to bude spúšťací mechanizmus, ktorý môže do istej miery scénu preformovať, pretože, zdá sa, že tradičné politické strany ako keby narazili na nejakú bariéru, cez ktorú sa už nevedia dostať. Na jednej strane je jedna veľká, silná strana a na druhej strane ju vyvažuje množstvo malých, tak tá druhá strana potrebuje hľadať nejaký lepšie fungujúci model, ako je ten, ktorý tu doteraz bol.
